1 písm. a/ bod 3 a § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov od 01.10.2002 priznaná náhrada za stratu na sluţobnom plate vo výške 393,53 € mesačne, a to vzhľadom na 21 rokov sluţby z čistého sluţobného platu dosiahnutého za celý kalendárny mesiac máj 2011, v ktorom bol zahrnutý prídavok za výsluhu rokov vo výške 42,7%, odvedený od trvania sluţobného pomeru v rozsahu 21 rokov
1 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru. Krajský súd mal preukázané, ţe ţalobca bol v dobe od 08.06.2011 do 10.06.2011, od 22.06.2011 do 12.07.2011 a od 09.08.2011 do 30.09.2012 neschopný výkonu sluţby a z toho dôvodu poberal len dávky nemocenského zabezpečenia. Hoci od 01.09.2012 mal priznaný sluţobný plat vo výške 1176 €, výška čistého sluţobného platu za mesiac september 2012 po zníţení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti by činila len 882,63 €.
názoru krajského súdu pre určenie výšky náhrady za stratu na sluţobnom plate je rozhodná výška čistého sluţobného platu dosahovaného pred skončením sluţobného pomeru. Nepochybil preto ţalovaný, keď pri určení výšky tejto náhrady vychádzal zo sumy 900,21 €, predstavujúcej čistý príjem ţalobcu za mesiac máj 2011, keď počnúc júnom 2011 ţalobcovi boli z dôvodu dočasnej neschopnosti vyplácané aj dávky nemocenského zabezpečenia. Z uvedeného dôvodu povaţoval za nedôvodnú ţalobnú námietku, ţe ţalovaný mal vychádzať z posledného sluţobného platu, teda z platu, ktorý ţalobca dosiahol v mesiaci september 2012. Krajský súd súčasne za nedôvodnú povaţoval aj ţalobnú námietku, ţe ţalobca mal do sluţobného platu, rozhodného pre výpočet náhrady sluţobného platu
1 zákona č. 328/2002 Z.z. započítať prídavok za výsluhu rokov v rozsahu 48,8% z funkčného platu, nie v priznanom rozsahu 42,7%. Dospel totiţ k záveru, ţe z ustanovenia § 84 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a § 58 ods. 1 a 6 zákona č. 328/2002 Z.z. je rozdiel medzi dobou trvania sluţobného pomeru na účely platových náleţitostí upravený zákonom č. 73/1998 Z.z. a dobou trvania sluţobného pomeru na účely nároku na dávku výsluhového zabezpečenia
zákona č. 328/2002 Z.z. Poukázal na to, ţe na rozdiel od zákona č. 328/2002 Z.z. sa za rok trvania sluţobného pomeru na účely platových náleţitostí v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. povaţuje nielen doba 365 dní, ale aj doba tzv. prestupných rokov (366 dní). 3 9Sžso/6/2015 Správne orgány preto pri určení percentuálnej výmery prídavku za výsluhu rokov v rozsahu 42,7% správne vychádzali z trvania doby sluţby len v rozsahu 21 rokov. Z uvedených dôvodov krajský súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného za súladné so zákonom a preto ţalobu
1 O.s.p. potvrdil. Ţalobca napadol rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním. Namietol, ţe ţalovaný v rozpore so zákonom nesprávne hodnotil na účely náhrady straty na sluţobnom plate dĺţku odbornej praxe, keď výpočet tejto dĺţky na podklade zákona č. 73/1998 Z.z. je pre ţalobcu zjavne znevýhodňujúci; výhodnejší výpočet vyplýva zo zákona č. 328/2002 Z.z. Má jednoznačne za to, ţe absencia doplňujúcich ustanovení v zákone č. 73/1998 Z.z., na základe ktorých sa za obdobie jedného roka má povaţovať 365 dní, je iba nedôslednosť zákonodarcu a nie jeho účel. Po dovŕšení odbornej praxe 21 rokov, v danom prípade 21 rokov a 2 dni by preto v ţalobcovom prípade percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov
2 písm. i/ a ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. mal byť 48,8% a nie 42,7%
písm. h/ tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o určenie mesiaca máj 2011, ktorý ţalobca odpracoval celý, ako mesiaca rozhodného na určenie výšky sluţobného príjmu, ţalobca namietol nesprávnosť záveru krajského súdu o zákonnosti tohto postupu ţalovaného pri aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Zdôraznil, ţe
jeho názoru mal ţalovaný vziať do úvahy mesiac september, a to v takej výške, v akej by ţalobcovi za obvyklých podmienok a správneho výpočtu prislúchal. Z uvedených dôvodov ţalobca ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Súčasne ţiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, vyčíslených v prvostupňovom konaní sumou 1 114,11 € + 70 € za zaplatený súdny poplatok, ako aj trov konania odvolacieho a to za trovy spojené s právnym zastúpením vo výške 170,44 € + 70 € za zaplatený súdny poplatok. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namieta nesprávny právny záver krajského súdu, avšak neuviedol ţiadne nové relevantné skutočnosti. Mal za to, ţe súd nemôţe preskúmavať rozhodnutie nad rámec v ţalobe vymedzený, 4 9Sžso/6/2015 iba ak rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí prihliadnuť bez ohľadu na to, či taký nedostatok rozhodnutia bol namietnutý. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Odvolanie proti rozsudku krajského súdu bolo podané pred 01.07.2016, preto sa odvolacie konanie riadi ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu ţaloby a v medziach odvolania bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o náhrade za stratu na sluţobnom plate. V zmysle § 84 ods. 2 písm. b/ a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. jednou zo zloţiek sluţobného platu policajta je prídavok za výsluhu rokov. Policajtovi v stálej štátnej sluţbe patrí za dobu štátnej sluţby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu odstupňovaný
dĺţky započítanej odbornej praxe, a to od 18 do 21 rokov 42,7%, resp. od 21 do 24 rokov 48,8% (§ 86 ods. 1 písm. i/, h/ zákona č. 73/1998 Zb.).
7 zákona č. 73/1998 Z.z. prídavok za výsluhu rokov vo vyššom pásme patrí policajtovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov potrebný na postup do vyššieho pásma. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe navrhovateľovi bola Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. 337 z 24.11.2000 ako odborná prax pred prijatím do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru započítaná doba 5 9Sžso/6/2015 v rozsahu 2 roky. Jeho sluţobný pomer policajta trval od 01.10.1993 do 30.09.2012 (19 rokov). Zákonodarca v § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovil, ţe rok trvania sluţobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Taká definícia roka trvania sluţobného pomeru však v zákone č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru absentuje. Odvolací súd na tom základe dospel k záveru, ţe pri určovaní percentuálneho podielu z funkčného platu na účely prídavku za výsluhu rokov (§ 84 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 86 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) nemoţno prihliadať na tzv. prestupné roky s 366 dňami.
názoru odvolacieho súdu preto ţalovaný na účely určenia prídavku za výsluhu rokov správne ţalobcovi započítal len 21 rokov (2 roky započítateľnej odbornej praxe + 19 rokov sluţby) a výšku tohto prídavku určil v percentuálnej výmere 42,7% v súlade s § 86 ods. 1 písm. h/ zákona č. 73/1998 Zb. Vzhľadom na uvedené nemožno obdobie, považované za dobu trvania služobného pomeru policajta na účely dávky výsluhového zabezpečenia
zákona č. 328/2002 Z.z. považovať za dobu trvania služobného pomeru aj na účely náhrady za stratu na služobnom plate ako dávky úrazového zabezpečenia
tohto zákona. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú ţalobnú námietku ţalobcu, ţe do sluţobného platu mu mal byť započítaný prídavok za výsluhu rokov v percentuálnej miere 48,8% z funkčného platu
1 písm. i/ zákona č. 73/1998 Z.z. Ţalobca v ţalobe namietal, ţe pri určení výšky jeho sluţobného platu policajta ţalovaný v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vychádzal z čistého sluţobného platu, ktorý ţalobca dosiahol za posledný celý odpracovaný kalendárny mesiac, a to máj 2011.
názoru ţalobcu mal ţalovaný pri výpočte náhrady za stratu na sluţobnom plate vychádzať z čistého príjmu ţalobcu dosahovaného v mesiaci september 2012, pri súčasnej akceptácii navýšenia platu z dôvodu jednotlivých prídavkov a príspevkov k sluţobnému platu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalobca bol uznaný invalidným s mierou schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie zníţenou o 35% a ţe mu bol z titulu 6 9Sžso/6/2015 sluţobného úrazu od 01.10.2012 priznaný invalidný výsluhový dôchodok vo výške 504,68 € mesačne. Ani z rozhodnutia ţalovaného, ani z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, odkedy-dokedy boli ţalobcovi v období pred skončením sluţobného pomeru vyplácané nemocenské dávky a odkedy-dokedy mal nárok na sluţobný plat. Z administratívneho spisu však vyplýva, ţe navrhovateľ bol neschopný výkonu sluţby od 08.06.2011 do 10.06.2011, od 22.06.2011 do 12.07.2011 a od 09.08.2011 do 30.09.2012.
1 zákona č. 328/2002 Z.z. náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo sluţobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej sluţby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so sluţobným platom policajta, sluţobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo sluţobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej sluţby sluţobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných poţitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je zníţená o viac ako 49%. Z citovaného ustanovenia
názoru odvolacieho súdu nevyplýva, ţe by sa za sluţobný plat dosahovaný pred skončením sluţobného pomeru mal povaţovať čistý sluţobný plat dosiahnutý len za celý kalendárny mesiac. V zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 73/19989 Z.z. sluţobný plat patrí za výkon sluţby.
1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2013 policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku sluţobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat
osobitného predpisu určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, okrem príplatku za štátnu sluţbu v noci, príplatku za štátnu sluţbu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu sluţbu vo sviatok. Po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku sluţobného úrazu 7 9Sžso/6/2015 alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v § 7, nárok uţ iba na náhradu sluţobného platu. Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe nárok na služobný plat v období pred skončením sluţobného pomeru mal ţalobca nielen za celý mesiac máj 2011, ale aj za celý mesiac jún 2011, keďţe neschopnosť sluţby trvala v tomto mesiaci prvýkrát len 3 dni a druhýkrát len 9 dní. V mesiaci júl 2011 mal ţalobca z dôvodu trvania pracovnej neschopnosti od 22.06.2011 nárok na sluţobný plat len za obdobie od 01.07.2011 a od 13.07. do 31.07.2011 a v mesiaci august 2011 len za obdobie od 01.08 do 08.08.2011; v ostatných mesiacoch, vrátane septembra 2012 mal nárok len na náhradu sluţobného platu, nie na sluţobný plat.
názoru odvolacieho súdu pod dosahovaným sluţobným platom treba rozumieť sluţobný plat, dosiahnutý v tom-ktorom kalendárnom mesiaci, a to bez ohľadu na to, či sluţobný plat patril za celý kalendárny mesiac alebo iba za jeho časť. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, nárok na sluţobný plat mal ţalobca naposledy v mesiaci august 2011, ktorý,
názoru odvolacieho súdu, je v danom prípade rozhodný pre zistenie dosahovaného služobného platu (v pomere k počtu dní, za ktoré služobný plat patril) na účely výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate
1 zákona č. 328/2002 Z.z. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je ţalovaný povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a na ten účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok). Ţalovaný je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech ţalobcu v súdnom konaní. Ţalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 987,31 €, a to 4x 134,00 € za 4 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ţaloby, účasť na pojednávaní a podanie odvolania) + 4x 8,04 € ako reţijný paušál, náhradu za stratu času za 9 hodín a 20 minút trvania cesty na pojednávanie krajského súdu 254,60 € + 164,55 € ako 20% DPH zo sumy 822,76 €. 8 9Sžso/6/2015 Odvolací súd ţalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby a to za doplňujúce vyjadrenie ţalobcu a to z dôvodu, ţe všetky dôvody ţaloby je potrebné uviesť najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia ţalovaného. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súdu sú rozhodujúce dôvody rozhodnutia, nie ďalšie dodôvodňovanie rozhodnutia vo vyjadrení ţalovaného správneho orgánu k ţalobe a z toho dôvodu odvolací súd nepovaţoval doplňujúce vyjadrenie ţalobcu k vyjadreniu ţalovaného nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Taktieţ odvolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom na pojednávanie krajského súdu, vyčíslenú sumou 206,15 €, lebo právny zástupca ţalobcu túto poloţku nezdokladoval pripojením technického preukazu pouţitého motorového vozidla a špecifikácie druhu pouţitých pohonných hmôt. Nakoniec odvolací súd ţalobcovi nepriznal ani poţadovanú náhradu za súdny poplatok za ţalobu a odvolanie, vyčíslenú sumou 2x 70 €, keďţe zo spisu nevyplýva, ţe by ţalobca alebo jeho právny zástupca súdny poplatok zaplatil; konanie vo veciach sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je pritom
1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodené od súdnych poplatkov. Ţalovaný je povinný priznanú náhradu trov konania zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu, AZARIOVÁ & RUŢBAŠÁN Law firm, s.r.o., č.ú.: XY, vedený v: T.
1 O.s.p. do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. decembra 2016 JUDr. Viera N e v e d e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.