Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ doručil odporcovi
zmluvy bolo zriadené vecné bremeno k pozemkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorých správcom je navrhovateľ, a ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Š. a sú zapísané na LV č. X. pod parc.č. X..
3 zákona č. 330/1991 Zb. P. F. spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.
4 citovaného predpisu na účely spravovania nehnuteľnosti
odseku 3 P. F. za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom a) prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak im nemožno
týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb; povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia, nie sú tým dotknuté; b) do schválenia privatizačného projektu či v súlade s ním, prípadne ak ide o pozemky
zásad schválených vládou Slovenskej republiky, prenajíma nehnuteľný majetok na poľnohospodárske využitie a hospodárenie v lesoch;
cenového predpisu; za cenu zistenú
cenového predpisu prevedie správu týchto nehnuteľností. Rozsah oprávnení navrhovateľa k pozemkom vo vlastníctve štátu zverených mu zákonom do správy, bližšie upravuje druhá časť zákona č. 180/1995 Z.z. s názvom nakladanie s niektorými pozemkami a oprávnenie F. a tretia časť zákona č. 229/1991 Zb. s názvom P. F..
3 4Sžo/23/2010 § 39 Občianskeho zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Občianskeho zákona zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Krajský súd nepochybne zistil, že v tomto prípade nezriadil vecné bremeno vlastník nehnuteľností. Správca nehnuteľnosti má len tie oprávnenia vo vzťahu k nej, ktoré získa od vlastníka. Štát ako vlastník nehnuteľností – poľnohospodárskej pôdy oprávnil navrhovateľa ako správcu tohto majetku tento spravovať v rozsahu, ktorý vymedzil vyššie citovanými zákonmi. Správca má len tie oprávnenia, ktoré na neho zo zákona prešli. Správny orgán preto postupoval v súlade s ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., keď skúmal, či predložená zmluva neodporuje zákonu. Dospel k správnemu právnemu záveru, že správca štátnych poľnohospodárskych pozemkov zákonom zriadený S.P. F. nie je oprávnený na iné činnosti ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. Štát tohto správcu svojich pozemkov žiadnym zákonom neoprávnil zriadiť na spravovaných pozemkoch vecné bremeno. Preto, keď uzavrel písomnú zmluvu o zriadení vecného bremena na spravovaných pozemkoch, táto zmluva odporuje zákonu v tom, že nebola uzatvorená vlastníkom, nakoľko S.P. F. nie je oprávnený v mene vlastníka Slovenskej republiky takúto zmluvu na základe žiadneho právneho predpisu uzatvoriť. Rozsah oprávnení, ktoré štát ako vlastník pozemkov previedol na navrhovateľa, je daný citovanými zákonmi. Tento rozsah nie je možné v žiadnom prípade rozširovať výkladom. Navyše, záver, ku ktorému dospel navrhovateľ svojím výkladom, že ak vlastník pozemku – štát oprávnil navrhovateľa na predaj pozemku, je oprávnený aj na zriadenie vecného bremena na pozemku, je nesprávny a nelogický, pretože je v rozpore s obsahom zákonného splnomocnenia. Nejde o výklad obsahu zákonných splnomocnení daných pre výkon správy štátnych poľnohospodárskych pozemkov, ale o rozšírenie tohto obsahu. Na rozšírenie je však oprávnený výlučne vlastník. Z vyššie uvedeného
krajského súdu vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov. 4 4Sžo/23/2010 Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadal prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ poukázal na to, že napriek absencii výslovnej úpravy týkajúcej sa oprávnenia S.P. F. uzavierať zmluvy o zriadení vecného bremena k pozemkom, ak S.P. F. môže uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k pozemkom vo vlastníctve štátu (teda môže štát „zbaviť“ vlastníctva k pozemku), o to skôr môže uzavrieť takú zmluvu, ktorou vlastníka (štát) len obmedzí v jeho práve.
právnej úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena P.zo dňa 30.6.2009, konkrétne
článku V ods. 1 písm. b) Zásad na uplatňovanie niektorých ustanovení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom S.P. F. môže pozemky vo vlastníctve štátu predať iným osobám z dôvodu cit. „zabezpečenia prístupu na pozemky iných vlastníkov“. Ak teda existuje právny titul na prevod vlastníctva týchto pozemkov, v zmysle zásady „menšie je obsiahnuté vo väčšom“ môže S.P. F. zaťažiť pozemok vo vlastníctve štátu vecným bremenom, obsahom ktorého je povinnosť štátu strpieť prechod a vstup oprávneného z vecného bremena na dotknuté pozemky. Z vyššie uvedeného dôvodu nie je možné sa stotožniť s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý na prejednávaný prípad aplikoval zásadu, že oprávnenia správcu majetku štátu nie je možné rozširovať výkladom.
názoru navrhovateľa sa v tomto prípade jednoznačne nejedná o rozšírenie oprávnení S.P. F. výkladom, ale o aplikáciu jeho oprávnení. Z tohto dôvodu nemožno pri zmluve o zriadení vecného bremena P.zo dňa 30.6.2009 vychádzať z toho, že
Občianskeho zákonníka sa jedná o neplatný právny úkon, ktorý obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Uviedol, že SPF uzatvára ročne niekoľko zmlúv o zriadení vecného bremena a správy katastra vklad takých zmlúv povoľujú. Opačný právny názor by bol
jeho názoru v rozpore s účelom zákona, nakoľko by v podstate znemožňoval konanie osôb, ktoré by mali byť oprávnené z vecných bremien zaťažujúcich pozemky vo vlastníctve štátu a na zriadení vecných bremien majú právny záujem. Zmluvu o zriadení vecného bremena by potom s takouto osobou nemal kto uzavrieť, nakoľko
zákona č. 229/1991 Zb. je správa iných správcov majetku štátu k majetku v správe S.P. F. vylúčená. Úmyslom zákonodarcu bolo komplexne zveriť nehnuteľnosti špeciálneho (najmä poľnohospodárskeho) charakteru vo vlastníctve štátu do správy S.P. F.. Zákonodarca najmä v zákone č. 180/1995 Z.z. striktne oddelil oprávnenia S.P. F. vo vzťahu k pozemkom tzv. nezistených vlastníkov (§ 16 ods. 1 písm.
ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
zistení odvolacieho súdu sú odvolacie dôvody navrhovateľa totožné s dôvodmi návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu. S týmito dôvodmi sa krajský súd vyčerpávajúco a vecne správne vysporiadal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu a považuje ich za svoje vlastné. Z týchto dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok
1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd podčiarkuje, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy aj
tretej hlavy V. časti O.s.p. je predmetom posudzovania, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností. Správca nehnuteľností, t.j. v danom prípade F., má len tie oprávnenia, ktoré zo zákona na neho prešli. Správca štátnych poľnohospodárskych pozemkov zákonom zriadený S.P. F. nie je oprávnený na iné činnosti ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v zákone a nepreukázal ani, že je oprávnený na iné činnosti. Pritom navrhovateľ sám uvádza, že právna úprava oprávnenia SPF zriadiť vecné bremeno, v zákonoch, ktoré upravujú jeho oprávnenia, absentuje. Z toho dôvodu odvolací súd nepovažuje za relevantné dôvody odvolania založené nie na tvrdení o porušení konkrétneho ustanovenia zákona, ale založené na výkladových konštrukciách v zmysle zásady „menšie je obsiahnuté vo väčšom“ (cit. z odvolania navrhovateľa). Za relevantné nepovažuje ani dôvody odvolania založené na poukázaní na prípadné iné (hoci nešpecifikované) prípady vkladu 6 4Sžo/23/2010 zmluvy o zriadení vecného bremena. Pokiaľ zákonodarca neustanovil oprávnenie SPF zriadiť vecné bremeno na nehnuteľnostiach vo vlastníctve štátu, čo aj spravovaných SPF, správny orgán svojim rozhodnutím nemohol porušiť ustanovenie § 31 ods. 3 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností,
ktorého návrh na vklad zmluvy o zriadení vecného bremena zamietol. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, lebo účastníkom konania v súvislosti s predmetným odvolacím konaním trovy konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť opisu: Anna Koláriková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.