← Slovensko

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

Obsah (4)§ 142§ 243b§ 224§ 14

Najvyšší súd 6 Cdo 326/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K., bývajúceho v S., v dovolacom konaní zastúpeného Lion Law Partners, s.

§ 142ods.

1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol rozsudok krajského súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom spočívajúca v nepreskúmateľnosti, zmätočnosti a nepresvedčivosti odôvodnenia tak rozsudku odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa. V otázke posúdenia napadnutej kúpnej zmluvy z hľadiska atribútov absolútnej neplatnosti podľa § 37 a § 39 OZ povaţoval právne závery za svojvoľné, naplňujúce znaky arbitrárneho rozhodovania. Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe sa nevysporiadal s jeho výhradami voči hodnoteniu zisteného skutkového stavu, najmä k otázke vyplatenia kúpnej ceny, dispozície so spisom Katastrálneho úradu Banská Bystrica, s obsahom prehlásenia otca ţalovanej, ktoré z hľadiska obsahového významu tvorili logickú a vecnú štruktúru na seba nadväzujúcich dôkazov významných pri posúdení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa dovolateľa konajúce súdy mali dať špecifickú odpoveď v zásadnej otázke, či zistený skutkový stav umoţňoval konanie účastníkov hodnotiť len z hľadiska pohnútky, alebo sa jednalo o premyslené, spoločne koordinované konanie obchádzajúce zákon, čo súdy neurobili. Rovnako aj pri aplikácii § 37 OZ konajúce súdy prijali paušálne, nepresvedčivo a v rozpore so zisteným skutkovým stavom závery, ktoré z preukázaných okolností prípadu nevyplývali. Namietal, ţe konajúce súdy nesprávne hodnotili vykonané dôkazy, jednostranne pristupovali k právnej argumentácii predloţenej účastníkmi a ţe viaceré skutkové závery urobili v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Konajúce súdy nesprávne posúdili aj náleţitosti prejavu vôle a dospeli k nesprávnemu právnemu názoru o platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 OZ. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne 4 6 Cdo 326/2014 rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe v danom prípade dovolanie nie je prípustné a to ani z dôvodov uvádzaných ţalobcom. Odôvodnenia obidvoch rozsudkov konajúcich súdov sú komplexné, zrozumiteľné a dostatočne podrobné. Ţalobca aj v dovolaní prekrúca skutkové okolnosti, výroky z konania vytrháva z kontextu, spája časovo a vecne nespojiteľné skutočnosti. Kúpnu zmluvu povaţuje za platnú a bezvadnú. Navrhla preto dovolanie ţalobcu ako neopodstatnene podané zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania ţalobcu podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda k

  1. júlu
  2. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 238 O. s. p. a § 237 O. s. p. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). 5 6 Cdo 326/2014 V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  3. Dovolanie preto podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p. ukladajúcim dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Pokiaľ ide o ţalobcom tvrdenú vadu konania spočívajúcu v nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudkov odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) 6 6 Cdo 326/2014 odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti dovolací súd povaţuje za nevyhnutné uviesť, ţe v zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  4. decembra 2015 nepreskúmateľnosť rozhodnutia môţe len výnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., a to ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. O taký prípad však v preskúmavanej veci nešlo. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol čoho sa ţalobca domáhal, aké stanovisko k prejednávanej veci zaujala ţalovaná, opísal, ktoré dôkazy vykonal, a čo bolo nimi preukázané, citoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých posudzoval platnosť kúpnej zmluvy. V dôvodoch rozhodnutia dostatočne vysvetlil ním prijaté právne závery z hľadiska ustanovenia § 37 OZ, ako aj z hľadiska ustanovenia § 39 OZ. Rozhodnutie súdu prvého stupňa dalo tak odpovede na podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol ako vo veci rozhodol súd prvého stupňa, podrobne opísal dôvody, ktoré viedli ţalobcu k podaniu odvolania a ako sa k odvolaniu vyjadrila ţalovaná. V rozhodnutí (okrem iného) konštatoval, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti uviedol ďalšie dôvody, pre ktoré povaţoval kúpnu zmluvu za právny úkon platne uzatvorený. Osobitne reagoval na námietky ţalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa a nevykonania dôkazu výsluchom svedkov P. K. a M. D.. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v kontexte s rozsudkom súdu prvého stupňa dalo odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto ho dovolací súd povaţuje za riadne zdôvodnené, a teda za presvedčivé. Okolnosť, ţe táto odpoveď ţalobcu neuspokojuje neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.; za riadne neodôvodnené rozhodnutie v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či poţiadaviek ţalobcu. 7 6 Cdo 326/2014 Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ § 237 O. s. p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon, ţalobca vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal. Keďţe v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 238 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

§ 243bods.

5 veta prvá O. s. p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). V dovolacom konaní ţalovanej vznikli trovy v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátkou. Odmena za jeden úkon právnej sluţby činí sumu 61,87 eur, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie k dovolaniu z 15. augusta 2014 (§ 10 ods. 1 a 6

§ 14ods.

1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 8,04 eur. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. februára 2008 sp. zn. 2 Cdo 236/2007, z
  2. októbra 2008 sp. zn. 3 Cdo 196/2008) vzal zreteľ k tomu, ţe právna zástupkyňa ţalovanej ju zastupovala uţ v konaní pred oboma súdmi niţšieho stupňa, a preto pri rozhodovaní o výške trov právnej sluţby, nepriznal ţalovanej náhradu trov aj za úkon právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia. Celkove priznal ţalovanej trovy v sume 69,91 eur, ktoré je ţalobca povinný zaplatiť na účet advokátky ţalovanej (§ 149 ods. 1 O. s. p.

§ 243bods.

5 veta prvá O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

  1. 8 6 Cdo 326/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. februára 2016 JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.