1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov a
odseku 2 rovnakého ustanovenia o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (odsek 1); o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu (odsek 2); o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (odsek 3) a o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu (odsek 4). Už prvé z práve odcitovaných ustanovení základného predpisu civilného procesného práva Slovenskej republiky nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, že dovolaniami možno 6 Cdo 4/2016 3 napádať iba právoplatné rozhodnutia odvolacích súdov, teda len také rozhodnutia, ktoré sú výsledkom preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Postavenie odvolacieho súdu zásadne prislúcha len súdom krajským alebo najvyššiemu súdu. I keď toto dnes už neplatí celkom bezvýnimočne (napr. o odvolaní proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze rozhoduje
2 vety druhej O. s. p. súd, ktorý vydal platobný rozkaz, teda súd prvého stupňa, ktorým je dnes principiálne okresný súd), vystupovanie okresného súdu v pozícii súdu odvolacieho je výnimkou z pravidla a rozhodnutia tohto článku sústavy všeobecných súdov až na prípad preukázania takejto výnimky nie sú spôsobilými predmetmi dovolania. Občiansky súdny poriadok obsahuje úpravu funkčnej príslušnosti najvyššieho súdu len na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích a rozhodnutiam najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho (§ 10a ods. 1 a ods. 2 O. s. p.). V prejednávanej veci však o takéto rozhodnutie nejde, keďže dovolaním sa tu (vychádzajúc z jeho obsahu) napáda uznesenie okresného súdu (hoc aj chybne označované za rozsudok), teda rozhodnutie vydané v rámci inštančného postupu súdom prvého stupňa. Nejde tu ani o žiaden prípad výnimky z pravidla,
ktorého okresné súdy postavenie odvolacích súdov nemajú (dovolaním napádané uznesenie okresný súd nevydal v rámci zákonom mu priznaného oprávnenia na prieskum správnosti jeho skoršieho rozhodnutia, ale ako súd rozhodujúci o skončení konania jeho zastavením a o náhrade trov takto skončeného konania v prvom stupni). Napokon tu nejde ani o jediný zákonom ustanovený prípad, v ktorom by mal najvyšší súd ako súd dovolací možnosť preskúmať i rozhodnutie okresného súdu vydané v prvom (a jedinom) stupni, pretože by sa tak mohlo stať výlučne v konaní o mimoriadnom dovolaní proti takému rozhodnutiu (§ 10a ods. 3 O. s. p.), na ktorého podanie je ale legitimovaný jedine generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O. s. p.) a účastník by k podaniu mimoriadneho dovolania mohol dať nanajvýš podnet (čo sa ale dosiaľ nestalo a s prihliadnutím k časovým súradniciam prípadu treba už včasné podanie mimoriadneho dovolania v tejto veci považovať za vylúčené). So zreteľom k už uvedenému tak dovolací súd mal za to, že na prejednanie dovolania žalobcu najvyššiemu súdu chýba funkčná príslušnosť. Keďže chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje (ako už bolo zmienené vyššie) neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, dovolacie konanie bolo nutné
1 vety prvej O. s. p. v spojení s ustanovením § 243c rovnakého zákona zastaviť. 6 Cdo 4/2016 4 Pre nedostatok funkčnej príslušnosti pritom bolo bez právneho významu, či a s akým výsledkom skončilo konanie o poskytnutie právnej pomoci, prebiehajúce na základe žiadosti žalobcu pred Centrom právnej pomoci (ďalej len „centrum“). V ňom síce najvyšší súd (rozsudkom z
1 vety druhej O. s. p.), v ktorom prípade by na zastavenie dovolacieho konania žalobca najvyššiemu súdu poskytol hneď dva dôvody. O trovách dovolacieho konania potom rozhodnuté bolo
1 písm. c/, § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O. s. p. uplatnením pravidla uvedeného v prvom z takýchto ustanovení. Takýto postup bol namieste preto, že zastavenie dovolacieho konania zavinil (dovolaním podaným napriek nedostatku podmienky konania) žalobca, žalovanej však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a aj keby mal platiť opak, nebol podaný návrh na priznanie náhrady, ktorý je zákonnou podmienkou rozhodovania o jej priznaní a i prípadného vyzývania na vyčíslenie náhrady, ak súd rozhoduje rozhodnutím, ktoré sa nevyhlasuje (§ 151 ods. 1 a 4 O. s. p.), takže na použitie ktorejkoľvek zákonnej výnimky pri rozhodovaní o trovách konania skončeného zastavením (§ 146 ods. 2 O. s. p.) nebol dôvod. Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. 6 Cdo 4/2016 5 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2016 JUDr. Rudolf Čirč, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.