Najvyšší súd 3Obdo/1/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D., a.s., so sídlom Č., IČO: X., zastúpeného A., so sídlom M., IČO: X., proti ţalovaným: 1/ I., so sídlom N., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. R., so sídlom X. a advokátskou kanceláriou B., so sídlom E., IČO: X., 2/ I., so sídlom N., IČO: X., zastúpeného A., so sídlom Š., IČO: X., 3/ D., so sídlom A., IČO: X., zastúpeného A., so sídlom Š., IČO: X., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/132/2016, o dovolaní ţalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2016, č. k. 1Cob/151/2016-130, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie o d m i e t a . II. Ţalobca m á voči ţalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e 1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 21. apríla 2016, č. k. 23Cb/132/2016-60 zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa ţalobca domáhal, aby súd nariadil ţalovaným 1/, 2/ a 3/, aby spoločne a nerozdielne strpeli výkon vlastníckeho práva ţalobcu k špecifikovanému 2 3Obdo/1/2017 majetku nachádzajúceho sa v areáli spoločnosti I., a to v budovách spoločnosti D., teda aby strpeli prístup pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, drţbu a uţívanie k označenému majetku. Súd prvej inštancie uviedol, ţe nemal ţalobcom tvrdené skutočnosti za jednoznačne preukazujúce obavu ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, nakoľko sa jednalo o okolnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v povahe správania ţalovaných 1/, 2/ a 3/ vo vzťahu k ţalobcom naznačovanej snahe znemoţniť mu nakladať s jeho majetkom. Ţalobca jednoznačne nepreukázal, ţe skutočne nadobudol kúpnou zmluvou z 31. januára 2016 vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvádzaným v petite návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, ani ţe predmetné veci sa skutočne nachádzajú vo sfére dispozície ţalovaných 2/ a 3/. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) o odvolaní ţalobcu rozhodol uznesením z 31. mája 2016, č. k. 1Cob/151/2016-130 tak, ţe výrokom I. pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti uznesenia, výrokom II. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie z 21. apríla 2016, č. k. 23Cb/132/2016-60 tak, ţe uloţil ţalovanému 1/ v súlade s návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia s pripustenou zmenou návrhu zo 6. mája 2016 povinnosť zdrţať sa poškodenia, scudzenia alebo zaťaţenia právami tretích osôb vo vzťahu k hnuteľným veciam špecifikovaným vo výrokovej časti uznesenia nachádzajúcich sa V., výrokom III. vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej inštancie z 21. apríla 2016, č. k. 23Cb/132/2016-60 v znení návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia s pripustenou zmenou návrhu zo 6. mája 2016 potvrdil a výrokom IV. uloţil ţalobcovi povinnosť podať návrh na začatie konania v lehote 30 dní od doručenia uznesenia. 3. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia podľa ustanovenia § 95 ods. 1 O. s. p., pretoţe mal za to, ţe výsledky doterajšieho konania môţu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. 4. Nariadenie predbeţného opatrenia odôvodnil odvolací súd tým, ţe účelom predbeţného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, ţe bez okamţitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbeţného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodrţaný formálny postup stanovený na dokazovanie. 3 3Obdo/1/2017 Musia byť však osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana, ako i osvedčenie, ţe je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Odvolací súd uviedol, ţe zo skutočností vyplývajúcich zo spisu mal dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán. Nevyhnutnosť predbeţnej úpravy pomerov strán a splnenie podmienok pre vydanie predbeţného opatrenia bolo podľa jeho názoru odôvodnené existenciou obavy, ţe bez nariadenia predbeţného opatrenia by mohlo dôjsť k nakladaniu so špecifikovaným tovarom zo strany ţalovaného 1/, napr. k scudzeniu. Uvedenú obavu umocňuje aj fakt, ţe ţalovaný 1/ sa necíti byť viazaný kúpnou zmluvou z 31. januára 2016 a povaţuje ju za neplatnú. Za neodôvodnený naopak povaţoval odvolací súd návrh na nariadenie predbeţného opatrenia v časti uloţenia povinnosti zdrţať sa uţívania z dôvodu uzavretia nájomnej zmluvy medzi ţalobcom a ţalovaným 1/, keďţe uvedená povinnosť by bola v rozpore s nájomnou zmluvou. Ako nedôvodný vyhodnotil odvolací súd aj návrh ţalobcu v časti, v ktorej sa domáhal uloţenia povinnosti strpieť výkon vlastníckeho práva ţalobcu, nakoľko by sa týmto mohlo prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Za nedôvodný povaţoval odvolací súd aj návrh na nariadenie predbeţného opatrenia vo vzťahu k ţalovaným 2/ a 3/, preto v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu (proti výrokom I. a II.) podal ţalovaný 1/ dňa 26. augusta 2016 dovolanie z dôvodu, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p., a to, ţe súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ţalovaný 1/ navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť. 6. Dovolateľ uviedol, ţe súd prvej inštancie uznesením z 21. apríla 2016 zamietol návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia, proti ktorému podal ţalobca 6. mája 2016 odvolanie. Odvolanie ţalobcu bolo ţalovanému 1/ doručené 31. mája 2016 spolu s výzvou súdu prvej inštancie, aby sa k odvolaniu vyjadril v lehote 10 dní od doručenia, pričom ţalovaný 1/ v súdom určenej lehote zaslal svoje vyjadrenie na súd. Dňa 31. mája 2016, teda v deň, kedy sa odvolanie spolu s výzvou na vyjadrenie dostalo do dispozície ţalovaného 1/, vydal odvolací súd rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ţe návrhu ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia čiastočne vyhovel. Uvedeným postupom odvolací súd znemoţnil dovolateľovi vyjadriť sa k novo tvrdeným skutočnostiam a dôkazom 4 3Obdo/1/2017 predloţeným ţalobcom v rámci odvolania, ako aj ku skutočnostiam tvrdeným v pôvodnom návrhu. Tým bola podľa ţalovaného 1/ porušená zásada kontradiktórneho konania, keď súd v priebehu celého konania vychádzal iba z tvrdenia ţalobcu a nemal moţnosť zoznámiť sa pred vydaním finálneho rozhodnutia s dôkazmi a tvrdeniami ţalovaného 1/, ktorého práva boli nakoniec v dôsledku vydaného rozhodnutia zásadným spôsobom dotknuté. Ţalovanému 1/ tak bola v dôsledku postupu odvolacieho súdu odňatá akákoľvek moţnosť procesnej obrany v rámci štandardného dvojinštančného systému súdnej ochrany, čím boli porušené jeho práva na spravodlivý proces. Naopak ţalobca mal umoţnené doplniť v rámci odvolania nové dôkazy a skutočnosti, napriek tomu, ţe ich mohol doplniť uţ v rámci konania pred súdom prvej inštancie, aby mal ţalovaný 1/ aspoň teoretickú moţnosť oboznámiť sa s nimi skôr, neţ bude o veci právoplatne rozhodnuté. Ţalovaný 1/ v dovolaní poukázal na ustanovenie § 329 ods. 1 C. s. p., ktorý namietaný postup výslovne zakazuje. Podľa názoru dovolateľa však nebolo ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v súlade s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces, ak odvolací súd nariadil predbeţné opatrenie bez toho, aby bola umoţnená akákoľvek procesná obrana strany, proti ktorej rozhodnutie smeruje. Ţalovaný 1/ pritom poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku od autorov Edmunda Horvátha a Andrey Andrášiovej, podľa ktorého predchádzajúca právna úprava vyvolávala pochybnosti, čo sa týka jej súladu s ústavným právom na spravodlivý proces, ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 23. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 3489/13. 7. Ţalovaný 1/ namietal aj tú skutočnosť, ţe napadnuté uznesenie krajského súdu je prekvapivé, nakoľko svoje rozhodnutie zaloţil na inom právnom názore, neţ súd prvej inštancie. Odvolací súd vychádzal nielen z tvrdení a dôkazov predloţených ţalobcom v rámci jeho pôvodného návrhu z 18. apríla 2016, ale zároveň mal moţnosť prehodnotiť právny názor súdu prvej inštancie na základe nových podkladov predloţených ţalobcom v rámci odvolania zo 6. mája 2016. Ţalovanému 1/ bola naopak odopretá moţnosť akéhokoľvek vyjadrenia sa k novým, ale i pôvodným tvrdeniam ţalobcu. Zároveň bola ţalovanému 1/ odopretá v rozpore s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. moţnosť vyjadriť sa k rozdielnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom. 8. Ţalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného z 15. novembra 2016 uviedol, ţe dovolanie ţalovaného 1/ povaţuje za nedôvodné, preto navrhol, aby dovolací súd jeho dovolanie zamietol. Podľa ţalobcu nemohlo dôjsť k porušeniu práva ţalovaného 1/ 5 3Obdo/1/2017 na spravodlivý súdny proces z dôvodu, ţe súd prvej inštancie pri rozhodovaní o odvolaní ţalobcu postupoval v súlade so zákonom. Predbeţné opatrenie vytvára predpoklad pre účinnú ochranu subjektívnych práv účastníka. Poţiadavka rýchlosti a prekvapivosti z hľadiska predvídateľnosti uloţenia predbeţného opatrenia umoţňuje zabezpečiť efektívnosť tohto procesného prostriedku. Podľa názoru ţalobcu vylúčenie týchto poţiadaviek by znemoţnilo účinnosť tohto prostriedku pri súdnej ochrane subjektívnych práv účastníkov, ktorí navrhli jeho nariadenie a negatívnym spôsobom by sa premietlo do ich základného práva na súdnu ochranu. Ţalobca pritom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré riešili otázky nastolené ţalovaným 1/ v jeho dovolaní, a to uznesenia sp. zn. 4Cdo/207/2015 z 26. novembra 2015, sp. zn. 6Cdo/93/2013 z 21. marca 2013, sp. zn. 6Cdo/31/2012 zo 14. marca 2012, sp. zn. 3Cdo/152/2013 zo 14. mája 2013 a sp. zn. 6Cdo/87/2016 z 26. mája 2016. Na základe uvedeného podľa ţalobcu nemoţno dospieť k záveru, ţe za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku nebolo v súlade s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces, pokiaľ odvolací súd zmenil pôvodne zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie o predbeţnom opatrení tak, ţe návrhu vyhovel bez umoţnenia akejkoľvek procesnej obrany strany, proti ktorej toto rozhodnutie smeruje. Podľa ţalobcu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za prekvapivé, nakoľko odvolací súd posúdil vec rovnako ako súd prvej inštancie, a to v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p., avšak dospel k opačnému právnemu záveru v otázke splnenia predpokladov pre nariadenie ţalobcom navrhovaného predbeţného opatrenia. Svoje rozhodnutie nezaloţil súd na iných právnych dôvodoch neţ súd prvej inštancie, vychádzajúcich z ustanovení právneho predpisu, ktoré doposiaľ neboli pouţité. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom (§ 419 a nasl. C. s. p.). 10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu niţšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len 6 3Obdo/1/2017 vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 11. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 O. s. p.). 12. S účinnosťou od 1. júla 2016 došlo k zásadnému zúţeniu moţnosti podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. Pokiaľ právna úprava účinná do 30. júna 2016 v zásade umoţňovala podať dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (ustanovenie § 237 ods. 1 O. s. p.), právna úprava účinná od 1. júla 2016 (ustanovenie § 419 a nasl. C. s. p.) pripúšťa dovolanie len proti meritórnym rozhodnutiam (rozsudkom vo veci samej) a z nemeritórnych rozhodnutí len proti rozhodnutiam, ktorými sa konanie končí. Ide o zmenu, ktorej dôvodom je dôsledné uplatňovanie princípu mimoriadnosti uplatňovania tohto opravného prostriedku. 13. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či dovolanie ţalovaného 1/ smeruje proti rozhodnutiu, ktorému sa konanie končí. Z dovolania ţalovaného 1/ je zrejmé, ţe ním napáda výroky I. a II. uznesenia odvolacieho súdu. Výrokom I. pripustil odvolací súd zmenu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Rozhodnutie o zmene návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe v tejto časti dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon podanie tohto mimoriadneho prostriedku nepripúšťa, preto je daný dôvod pre odmietnutie dovolania v zmysle ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. 14. Dovolaním napadnutým výrokom II. odvolací súd čiastočne zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil predbeţné opatrenie. V zmysle prechodného ustanovenia § 471 ods. 1 C. s. p. predbeţné opatrenia nariadené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Z tohto dôvodu pri posudzovaní prípustnosti dovolania v rozhodovanej veci v ďalšom texte bude dovolací súd pouţívať aj pojem „neodkladné opatrenie“. Neodkladné opatrenia sú upravené v ustanoveniach § 324 aţ § 342 C. s. p. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 C. s. p. súd môţe na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Uvedená právna úprava čiastočne 7 3Obdo/1/2017 kopíruje právnu úpravu predbeţných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo moţné nariadiť predbeţné opatrenie pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.). Ţalobca sa môţe domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia aj bez toho, aby v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Konanie o neodkladnom opatrení pred začatím konania vo veci samej sa končí právoplatným rozhodnutím, ktorým sa neodkladné opatrenie nariadilo, prípadne bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý alebo odmietnutý. V takom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia (prípadne o zamietnutí alebo odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) predstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, proti ktorému je dovolanie prípustné (viď bod 12 vyššie), keďţe ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého skončilo samostatné konanie o veci vymedzenej návrhom ţalobcu. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodujúci vo veci konštatuje, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je prípustné výlučne v prípade existencie niektorej vád zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 C. s. p. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. prípustné nie je s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ aţ n/ (uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia alebo uznesenie, bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý je uvedené pod písm. d/ a uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý, je uvedené pod písm. b/). 15. S ohľadom na prípustnosť dovolania proti uzneseniu o neodkladnom opatrení pred začatím konania vo veci samej (bod 14), dovolací súd konštatuje, ţe rovnaký záver o prípustnosti dovolania podaného za účinnosti Civilného sporového poriadku (podľa ustanovenia § 420 C. s. p.) je daný aj v prípadoch, kedy bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30. júna 2016) rozhodnuté o nariadení predbeţného opatrenia pred začatím konania vo veci samej podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p., ako je tomu v rozhodovanej veci. Dovolací súd z tohto dôvodu uvádza, ţe vo vzťahu k napadnutému výroku II. uznesenia odvolacieho súdu, je splnená základná podmienka prípustnosti dovolania, a to skutočnosť, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu ktorým sa konanie končí. 8 3Obdo/1/2017 16. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
- a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
- c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
- d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
- e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo
- f)súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 C. s. p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k dovolateľom vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo. 18. Dovolateľ svoje dovolanie vymedzil dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., a to, ţe mu súd svojim nesprávnym procesným postupom znemoţnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 19. Uvedený dovolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a k jeho naplneniu dochádza, ak odvolací súd (prípadne súd prvej inštancie a k jeho odstráneniu nedošlo v odvolacom konaní) zasiahol do ústavou, resp. dohovorom garantovaných práv dovolateľa, čím mu bolo znemoţnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok, resp. do 30. júna 2016 Občiansky súdny poriadok) priznáva. 20. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Kaţdé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu 9 3Obdo/1/2017 ochranu (I. ÚS 26/1994). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemoţnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúţiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. 21. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe základom argumentácie dovolateľa o porušení ním označených práv je jeho tvrdenie o tom, ţe odvolací súd rozhodol v jeho neprospech skôr, neţ sa stihol k odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vyjadriť, čím mu znemoţnil viesť kontradiktórne konanie v podobe predloţenia vlastnej argumentácie, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj povinnosť súdu, aby sa v porovnateľnej procesnej situácii vysporiadal s rovnakými námietkami rovnako, čo je výrazom práva na súdnu ochranu v podobe predvídateľnosti súdnych rozhodnutí [viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 15. júna 2016 sp. zn. II. ÚS 19/2016]. Uvedené vyplýva aj z princípu právnej istoty upraveného v čl. 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený tým spôsobom, ţe ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (ods. 1). Právna istota je stav, v ktorom kaţdý môţe legitímne očakávať, ţe jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom kaţdý môţe legitímne očakávať, ţe jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2). 23. Východiská vymedzené vyššie sú podľa názoru senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky plne aplikovateľné aj v rozhodovanej veci. Pod ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít sa povaţuje nielen prípad, keď je súdne rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát prijatý príslušným kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého výklad, podaný v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu, ale je potrebné rozumieť aj príklad, kedy sa určitá právna otázka rieši v rozhodnutiach (rôznych) senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednotne. V tejto súvislosti dáva konajúci senát 10 3Obdo/1/2017 do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené ţalobcom vo vyjadrení k dovolaniu sp. zn. 4Cdo/207/2015 z 26. novembra 2015, sp. zn. 6Cdo/93/2013 z 21. marca 2013, sp. zn. 6Cdo/31/2012 zo 14. marca 2012, sp. zn. 3Cdo/152/2013 zo 14. mája 2013 a sp. zn. 6Cdo/87/2016 z 26. mája 2016. V uvedených rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o dovolaní dovolateľov, ktorí sa nachádzali v procesnom postavení ţalovaných, pričom išlo o prípady, kedy odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ţe nariadil predbeţné opatrenie, pričom vo všetkých prípadoch dovolací súd odmietol dovolanie pre neexistenciu vady podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (dovolací dôvod obdobný dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ účinného od 1. júla 2016). 24. Dovolací súd uvádza, ţe uznesenie o nariadení predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, ţe bez okamţitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, ţe bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbeţné opatrenie (neodkladné opatrenie) má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, ţe jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia ţalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tieţ, ţe predbeţné opatrenie (neodkladné opatrenie) môţe obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvaţovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) potrebné. 25. Z dočasného charakteru predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, ţe pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodrţaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, ţe súd môţe nariadiť predbeţné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia ţalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbeţným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný 11 3Obdo/1/2017 osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbeţnom opatrení (neodkladnom opatrení) musí vziať do úvahy aj moţnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretoţe hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 26. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) nie je moţné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, ţe uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia). 27. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovení § 75 ods. 4 O. s. p. („o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu“) v spojení s § 217 ods. 1 O. s. p. („o odvolaní proti rozhodnutiu o predbeţnom opatrení v ostatných veciach rozhodne bezodkladne najneskôr do 30 dní“) účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ako aj z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). 28. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. C. s. p.), ale vychádza iba z listín predloţených ţalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) osvedčuje. Tieto listiny môţu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia). 12 3Obdo/1/2017 29. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia (neodkladného opatrenia) neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v kaţdej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, ţe ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní, ako je tomu v prípade ustanovení § 75 ods. 6 a ods. 8 O. s. p. (viď 6Cdo/87/2016). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv ţalobcu má prednosť pred právom ţalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana ţalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou ţalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). 30. Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 tretia veta O. s. p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak bol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbeţné opatrenie. 31. Zmyslom citovanej právnej normy bolo, aby sa strana, proti ktorej návrh na nariadenie predbeţného opatrenia smeroval, o ňom dozvedela aţ v momente, keď bolo predbeţné opatrenie nariadené, aby nemohla zmariť účel ním sledovaný. Z uvedenej právnej úpravy rovnako vyplýva, ţe odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia vychádza len z návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a odvolania ţalobcu. Prípadné vyjadrenia ostatných strán nie sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu v takom prípade podstatné a nemoţno ich ani pri rozhodovaní vziať do úvahy. Právna úprava účinná do 30. júna 2016 akceptovala aj stav, kedy bolo predbeţné opatrenie nariadené aţ odvolacím súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, ktorý vo svojich rozhodnutiach uţ opakovane konštatoval, ţe základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôţe porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi 13 3Obdo/1/2017 predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013). Podľa judikovaného názoru ústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti moţno uvaţovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej moci priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok hypotézy, dispozície alebo sankcie. Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou normou vytvorený ţiaden diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný moţný právny následok, potom moţno hovoriť uţ len o neproporcionalite právnej úpravy tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej moci, a nie o neproporcionalite aplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci sp. zn. III. ÚS 575/2012 uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 80/2012). 32. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) pri nariadení predbeţného opatrenia postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v čase jeho rozhodovania, preto nemohol zasiahnuť do práva ţalovaného 1/ na spravodlivý proces, a to ani v prípade, keď pred svojim rozhodnutím nevytvoril ţalovanému 1/ procesnú moţnosť na vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu, nakoľko táto povinnosť mu nevyplýva z ustanovenia § 75 ods. 8 O. s. p. (viď obdobne 3Cdo/152/2013), pričom odvolací súd bol o odvolaní ţalobcu povinný rozhodnúť bezodkladne (viď bod 27 vyššie). Na tomto konštatovaní nemôţe nič zmeniť ani skutočnosť, ţe súd prvej inštancie doručil ţalovaným 1/, 2/ a 3/ uznesenie, ktorým zamietol návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia, ako aj odvolanie ţalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k predmetnému odvolaniu. Súd prvej inštancie síce mohol u ţalovaného 1/ vyvolať určité očakávania, ţe môţe ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu (viď nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 317/2015), avšak reálne tento procesný postup súdu prvej inštancie bol nesprávny a zároveň vyjadrenie k odvolaniu nemohlo mať reálny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu (viď body 29 a 31 vyššie). Nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie v danej veci spočívala v nerešpektovaní ustanovenia § 75 ods. 8 O. s. p. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia mal súd prvej inštancie doručovať výlučne ţalobcovi, pre doručenie uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia ţalovaným 1/, 2/ a 3/ nebol daný zákonný dôvod. Taktieţ odvolanie ţalobcu proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia sa v zmysle uvedeného ustanovenia nemalo doručovať ţalovaným, pričom v rozpore so zákonnou úpravou súd prvej inštancie doručil ţalovaným odvolanie ţalobcu 14 3Obdo/1/2017 spolu s výzvou, nech sa k nemu vyjadria. Dovolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 75 ods. 8 O. s. p. je obsiahnutá aj v Civilnom sporovom poriadku v ustanovení § 331 ods. 2, podľa ktorého ak bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje. 33. K úvahám dovolateľa o moţnom nesúlade ustanovenia § 75 ods. 8 O. s. p. s ústavným právom na spravodlivý proces dovolací súd dáva do pozornosti ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej záver o nesúlade právnych predpisov moţno dosiahnuť len v predpísanom konaní a nie v inom type konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, ţe predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd (vrátane porušenia práva na spravodlivý proces) je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré nemoţno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v zákone v spojitosti s predbeţnými opatreniami (neodkladnými opatreniami). Predbeţné opatrenie (neodkladné opatrenie) ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese však nemôţe sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej alebo právnickej osoby (uznesenie ústavného súdu z 18. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 46/2000 uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 65/2000). 35. Zdanlivo znevýhodňujúce postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbeţné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, vrátane konaní, kedy bolo predbeţné opatrenie (neodkladné opatrenie) nariadené aţ rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, nie je moţné povaţovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedené postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbeţné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, je vyvaţované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 C. s. p.), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa ţalobe ţalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva ţalobcu (§ 340 ods. 1 C. s. p.). Dovolací súd uvádza, ţe ţalovaný 1/ má právo kedykoľvek v priebehu konania podať návrh na zrušenie predbeţného opatrenia v súlade 15 3Obdo/1/2017 s ustanovením § 334 C. s. p. a rovnako v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej sa môţe voči ţalobcovi domáhať náhrady škody podľa ustanovenia § 340 ods. 1 C. s. p. 36. Dovolací súd preto konštatuje, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu o nariadení predbeţného opatrenia bez toho, aby pred svojim rozhodnutím umoţnil ţalovanému 1/ vyjadriť sa k návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a k odvolaniu ţalobcu, nedošlo k porušeniu práva ţalovaného 1/ na spravodlivý proces a k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. 37. Pokiaľ ide o nečakané (prekvapivé) rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko sa odklonilo od rozhodnutia súdu prvej inštancie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe v prípade procesných rozhodnutí je vylúčená aplikácia ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. Povinnosť postupovať v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia mal odvolací súd, ak nárok, ktorý je predmetom konania, bolo potrebné posúdiť podľa iného ustanovenia právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa. Uvedené znamená, ţe nárok treba posúdiť podľa úplne iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo podľa toho istého právneho predpisu, ale podľa iného ustanovenia. Súčasne musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka, ţe je toto iné zákonné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Aplikácia § 213 ods. 2 O. s. p. sa týka výlučne hmotnoprávneho posúdenia uplatneného nároku a nie skúmania procesných podmienok (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2016, sp. zn. 3Obdo/17/2015). 38. Z dôvodu uvedeného vyššie dovolací súd vyhodnotil dovolaciu námietku ţalovaného 1/ týkajúcu sa prekvapivosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako nedôvodnú. Uznesenie o predbeţnom opatrení nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o procesné rozhodnutie, pri ktorom aplikácia ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. neprichádzala do úvahy. Zároveň dovolací súd povaţuje za nevyhnutné uviesť, ţe v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom skúmali konajúce súdy existenciu, resp. neexistenciu procesných podmienok pre nariadenie predbeţného opatrenia v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p. ako ustanovenia procesného predpisu a nezaoberali sa hmotnoprávnym posúdením ţalobcovho nároku, ktoré prichádza do úvahy výlučne pri rozhodovaní vo veci samej. 16 3Obdo/1/2017 39. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom nedošlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej s ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 1/ odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. 40. Dovolací súd záverom uvádza, ţe na rozhodnutie o dovolaní ţalovaného 1/ proti uzneseniu o nariadení predbeţného opatrenia nemá vplyv späťvzatie ţaloby vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/251/2016 (podanie z 12. januára 2017) a návrh ţalobcu na zrušenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2016, č. k. 1Cob/151/2016-130, ktoré ţalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 27. januára 2017 (postúpené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 1. februára 2017). Ku dňu rozhodovania dovolacieho súdu ţalovaný 1/ nezobral svoje dovolanie späť. O späťvzatí ţaloby rozhodne súd prvej inštancie. O zrušení predbeţného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2016, č. k. 1Cob/151/2016-130 rozhodne podľa ustanovenia § 335 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 336 ods. 4 C. s. p. súd prvej inštancie po zastavení konania vo veci samej. 41. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.). O výške náhrady trov konania ţalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p). 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. februára 2017 JUDr. Katarína Pramuková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová