Trestného zákona a iné, o námietke zaujatosti oznámenej sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Pavlom Farkašom, takto r o z h o d o l :
1 Trestného poriadku sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Pavol Farkaš je v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému A. L. a spol., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4To/12/2016. O d ô v o d n e n i e V trestnej veci obžalovaného A. L. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zn. PK-1T/25/2015, prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4To/12/2016, konanie o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných Ing. J. Z., J. K., V. S. a D. G. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo
1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, 3 3Ndt/3/2017 zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
1 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci
pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priznané právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v sebe zahŕňa aj právo na nestranného sudcu. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov alebo predpojatosti (absenciu objektivizmu). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje
vonkajších 4 3Ndt/3/2017 objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania,
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ale sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 17. januára 1970). V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi zistí danosť predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, potom je nevyhnutné vysloviť, že sú dané predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na jeho vylúčenie. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku predstavuje výnimku z ústavnej zásady,
ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne, a to iba zo závažných zákonných dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku, ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom objektívne a nezaujato. Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. Z oznámenej zaujatosti a z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša v zmysle § 31 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov na jeho vylúčenie
1 Trestného poriadku z dôvodu pochybností o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre jeho pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Pomerom sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere osoby sudcu k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah. 5 3Ndt/3/2017 Za danej situácie je nevyhnutné konštatovať, že reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, pokiaľ ide o osobné vzťahy sudcu k obvinenému Ing. J. Z. a J. K., najmä osobné stretnutia, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca JUDr. Pavol Farkaš je nezaujatý. Aj pri zohľadnení teórie zdania je dôvodný záver vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci sudcu JUDr. Pavla Farkaša v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať bez akejkoľvek pochybnosti „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte udáva, že ak bol sudca JUDr. Pavol Farkaš vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci v rámci väzby uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2012, sp. zn. 6Ndt/4/2012, je touto okolnosťou založený pre súčasné konanie o odvolaní pomer sudcu k týmto osobám, spochybňujúci nezaujatosť dotknutého sudcu (objektívny test zaujatosti, spochybňujúci u nestranného pozorovateľa nezaujatosť sudcu). Vzhľadom na uvedené boli preto splnené podmienky vylúčenia JUDr. Pavla Farkaša z vykonávania úkonov trestného konania
1 Trestného poriadku, na základe čoho rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 22. februára 2017 JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.