1, ods. 2 Tr. zák. a iné, o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných Mgr. M. K. a M.. M., proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 13. mája 2015, sp. zn. PK- 1T 30/2014 takto r o z h o d o l :
por. odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných Mgr. M. K. a M.. M. sa z a m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 13. mája 2015, sp. zn. PK-1T 30/2014, boli obţalovaní Mgr. M. K., M. M., I. W. uznaní za vinných na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku, teda Mgr. M. K., M. M. spoločným konaním priamo pre seba prijali a ţiadali úplatok, aby konali tak, ţe porušia svoje povinnosti vyplývajúce z postavenia a tento čin spáchali závaţnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas a porušením dôleţitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho postavenia. I. W. spoločným konaním priamo pre seba prijal a ţiadal úplatok, aby konal tak, ţe poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania a tento čin spáchal závaţnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas. 2 6 To 11/2015 Čím spáchali Mgr. M. K., M. M. zločin prijímania úplatku spáchaný spolupáchateľstvom
zák. k § 328 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, h/ Tr. zák., I. W. zločin prijímania úplatku spáchaný spolupáchateľstvom
zák. k § 328 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. Za to bol odsúdený Mgr. M. K.
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil a zároveň sa mu uloţil probačný dohľad nad správaním obţalovaného v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. sa obţalovanému určila skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.
4 písm. g/ Tr. zák. sa obţalovanému uloţila ako súčasť probačného a mediačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude v prvých dvoch rokoch skúšobnej doby účasť na jednej prednáške k tematike korupcie na vlastné náklady a v treťom aţ piatom roku skúšobnej doby zúčastniť sa ako verejnosť dvoch hlavných pojednávaní Špecializovaného trestného súdu Pezinok, prípadne pracovisko Banská Bystrica aţ do vyhlásenia rozsudku v trestnej veci korupcie
zák.
1 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému peňaţný trest vo výške 5 000,- € (päťtisíc eur).
3 Tr. zák. ustanovil sa pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov. Obţalovaný M. M. bol odsúdený
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. 3 6 To 11/2015
1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil a zároveň sa uloţil probačný dohľad nad správaním obţalovaného v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. sa obţalovanému určila skúšobná doba v trvaní 4 (štyroch) rokov.
4 písm. g/ Tr. zák. sa obţalovanému uloţila ako súčasť probačného a mediačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude v prvých dvoch rokoch skúšobnej doby účasť na jednej prednáške k tematike korupcie na vlastné náklady a v treťom aţ piatom roku skúšobnej doby zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania Špecializovaného trestného súdu Pezinok, prípadne pracovisko Banská Bystrica aţ do vyhlásenia rozsudku v trestnej veci korupcie
zák.
1 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému peňaţný trest vo výške 5 000,- € (päťtisíc eur).
3 Tr. zák. sa ustanovil pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov. Obţalovaný I. W. bol odsúdený
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil a zároveň sa uloţil obţalovanému probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. sa obţalovanému určila skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.
4 písm. g/ Tr. zák. sa obţalovanému uloţil ako súčasť probačného a mediačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným 4 6 To 11/2015 úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania Špecializovaného trestného súdu Pezinok, prípadne pracovisko Banská Bystrica aţ do vyhlásenia rozsudku v trestnej veci korupcie
zák.
1 Tr. zák. súd ukladá obţalovanému peňaţný trest vo výške 5 000,- € (päťtisíc eur).
3 Tr. zák. sa ustanovil obţalovanému pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal obţalovaný Mgr. M. K. prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, a to do všetkých výrokov, ktoré sa ho týkajú, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie podal obţalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ Tr. por. Obţalovaný Mgr. M. K. v rámci zdôvodnenia svojho odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa nesprávne označil jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 2. a 3. decembra 2014, nakoľko sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky, a to z dôvodu plnenia pracovných povinností nakoľko je tlmočníkom talianskeho jazyka a pravidelne sa zúčastňuje súdnych pojednávaní zahraničných stretnutí a konferencií. Tieto skutočnosti boli
obţalovaného súdu prvého stupňa známe a mal o nich vedomosť, pretoţe súd bol o jeho neprítomnosti upovedomený jeho obhajkyňou, ktorá poţiadala aj o ospravedlnenie jeho neprítomnosti na predmetnom hlavnom pojednávaní. Obţalovaný ďalej poukázal na hlavné pojednávanie konané dňa 20. januára 2015, pričom uviedol, ţe pouţitie jeho vlastných poznámok nemá vplyv a nič nemení na skutočnostiach vyplývajúcich z jeho výpovede.
obţalovaného súd prvého stupňa selektoval vybrané časti jeho výpovede, ako aj jednotlivých svedkov, avšak na otázky prokurátora, ako aj obhajoby odpovedal prirodzene súvisle a predovšetkým bez akýchkoľvek poznámok, čo v napadnutom rozsudku absentuje. 5 6 To 11/2015 S poukázaním na samotný skutok obţalovaný uviedol, ţe samotná obţaloba neformuluje skutok tak, aby bolo zrejmé a bez akýchkoľvek pochybností preukázateľné, akým spôsobom sa mal dopustiť konania v zmysle naplnenia skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku spáchaného spolupáchateľstvom
zák. k § 328 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, h/ Tr. zák. Obţalovaný ďalej spochybňuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku, ako aj výpoveď svedka F. M., ktorý mal vystupovať v procesnom postavení agenta.
názoru obţalovaného, orgány činné v trestnom konaní pri pouţití predmetného agenta prekročili akékoľvek oprávnenia vyplývajúce z vyššie uvedených ustanovení. Z vykonaného dokazovania je preukázané, ţe postup agenta v danom prípade odporoval ustanoveniu § 117 ods. 2 Tr. por.
obţalovaného sa súd absolútne nevysporiadal s viacerými rozpormi vo výpovedi tohto svedka, ako aj vo vzťahu k výpovediam svedkov V. a F. G.. Prokurátor nevyvinul ţiadnu snahu o odstránenie rozporov, hoci
názoru obţalovaného tak mal urobiť, ako aj súd. Na druhej strane, v prípade svedkov vypovedajúcich v prospech obhajoby, prokurátor odstraňoval rozpory aktívne, keby si bol tejto svojej povinnosti plne vedomý. Obţalovaný vo svojom odvolaní ďalej spochybňoval pouţitie agenta, ako aj jeho postup pri obchodovaní a zjednávaní ceny za materiál, ktorú povaţoval za adekvátnu a predajnú. Platby, ktoré agent uhrádzal sa platili vţdy na základe vystavenej faktúry. Ţiadnym iným dôkazom nebolo preukázané, a to ani v teoretickej rovine, ţe by bol agent komukoľvek z obţalovaných odovzdával akékoľvek finančné prostriedky „navyše“ k oficiálnym platbám.
obţalovaného niet ţiadneho iného dôkazu, a to či uţ priameho alebo nepriameho, ktorý by podporil tvrdenia agenta F. M., s poukázaním na rozchádzajúcu a spochybňujúcu výpoveď svedkyne J. – V. v porovnaní s výpoveďou agenta. V spojitosti s obchodnými zmluvami obţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe medzi spoločnosťami D. S. s.r.o. a A. S., ktorú M. zastupoval, absentuje akákoľvek zmienka o akejkoľvek exkluzivite, ktorú by bolo nutné údajne podporovať. Taktieţ z výpovede pána J., majiteľa spoločnosti A. vyplynulo, ţe tento nielenţe nemal vedomosť o exkluzivite, ale aj poprel akékoľvek oprávnenie F. M. vystupovať v mene spoločnosti A. S.. Naopak zo zmlúv bolo preukázané, ţe exkluzivita nebola ani medzi K. a D., ako bolo 6 6 To 11/2015 pôvodne uvádzané svedkami, teda D. S. mohol kedykoľvek prísť o dodávku tohto tovaru, ako mohol teda ktokoľvek dávať platené prísľuby M.. Vo vzťahu ku svedkovi F. J. obţalovaný uviedol, ţe jeho výpoveď povaţuje za pravdivú a presvedčivú, na rozdiel od súdu, ktorý označil výpoveď predmetného svedka za úplne nepresvedčivú a nedôveryhodnú. Obţalovaný spochybňoval výsluch predmetného svedka, ako aj postup prokurátora pri jeho výsluchu. Vzhľadom k výpovedi svedka F. G. obţalovaný vytkol prvostupňovému súdu, ktorý postupoval tendenčne, a to minimálne v aplikácii selektovania jednotlivých častí výpovedí, ako aj s poukázaním na úplné znenie výpovede tohto svedka, ako aj na zvukový záznam z hlavného pojednávania zo dňa 20. januára 2015, kde svedok jednoznačne uviedol, ţe obţalovaný nahradil výkon funkcie pôvodného konateľa v spoločnosti D. S., pričom je dôleţité uviesť, ţe z jeho výpovede je zrejmé, ţe spolu s jeho osobou disponoval podpisovými právomocami aj A. G., synovec F. G.. Aj táto skutočnosť
obţalovaného vylučuje jeho akékoľvek konanie, ktoré si súd prvého stupňa nesprávne osvojil. Obţalovaný ďalej opísal výpoveď svedka F. G., ako aj výpoveď svedkyne V. V. a ich vzájomný pracovný vzťah, pričom
uvedeného svedka mal obţalovaný na neho vyvíjať nátlak, aby prepustil V.. Obţalovaný uviedol, ţe v danom čase mal právomoc rozviazať pracovný pomer s pani Vojtillovou, ale on to neurobil, hoci tak mohol urobiť, a to napriek výslovnej nespokojnosti a výkonom pracovných povinností V., a preto jeho nespokojnosť s pracovnými povinnosťami bola absolútne neoprávnene pomenovaná ako nátlak. Pokiaľ ide o vyjadrenia F. G. vo vzťahu k spoločnosti A. S., obţalovaný poukázal na jeho rozporuplné tvrdenia, ktorými oslabil výpovednú hodnotu svojich tvrdení, nakoľko na jednej strane tvrdil, ţe firmu A. S. spoznal neskôr, na strane druhej uvádza, ţe nesúhlasí s cenou 100,- € za tonu, ktorá bola určená pre spoločnosť A. S..
obţalovaného neobstojí tvrdenie svedka o tom, ţe nekomunikoval s A. S., nakoľko táto spoločnosť v tomto prípade zastúpená pánom M. mala moţnosť komunikovať iba v slovenskom jazyku, ktorý tento svedok neovláda, avšak svedok mal moţnosť poţiadať obţalovaného o tlmočenie a zabezpečenie komunikácie, čo však nevyuţil. 7 6 To 11/2015 Ďalej obţalovaný v rámci svojho odvolania opísal konanie s daným svedkom, ako aj priebeh obchodných rokovaní o cenách za predávaný materiál, pričom uviedol, ţe obhajobe bol znemoţnený priestor na preukázanie absurdity tvrdení. Súd nepostupoval ako arbiter, nevyvinul iniciatívu naznačeným smerom a obmedzil sa na konštatácie svedka s nejasnými závermi plnými nezodpovedaných otázok, čím obţalovaný spochybňoval výpovede daného svedka a inicioval dokazovanie v tomto smere, ktoré však bolo zamietnuté, v dôsledku nepodloţenia dôkazov. Obţalovaný v tejto spojitosti uviedol, ţe zo strany talianskych majiteľov sa diali kontroly, a to pravidelne. V roku 2011 svedok F. G. ako vlastník kontroloval riadenie firmy, čo vyvracia fakt o akýchkoľvek pochybných aktivitách v spoločnosti D. S.. Konateľom spoločnosti bol aj pán A., ktorý bol spolupodpisovateľom kontraktov spoločnosti. Toto tvrdenie
obţalovaného duplicitne potvrdzuje nemoţnosť svojvoľného konania, tak ako to svedok prezentoval. Majitelia spoločnosti mali okrem nonstop kamerového záznamu on-line na diaľku písomnými reportmi absolútny prehľad o pohybe kaţdého kg tovaru a kaţdého eura o úhradách, čo je
obţalovaného ľahko overiteľné a dokázateľné, pričom uvedené môţe potvrdiť aj externá ekonómka z relevantného obdobia. Obţalovaný ďalej poukázal na kontrakt medzi spoločnosťami K. a D. S.. Táto zmluva bola podpisovaná niekoľko rokov pred jeho začiatkom pôsobenia v spoločnosti, a to priamo A. G., ktorý dohadoval ceny a podmienky výlučne len sám so sebou. Obţalovaný opísal priebeh zmluvných vzťahov a fungovanie spoločnosti na trhu pri zjednávaní cien a získavaní zákaziek. Obţalovaný poukázal aj na kontroly zo strany talianskych majiteľov, ktoré sa vykonávali vo vzťahu k evidencii zásob. Tu sa rozchádza výpoveď svedka F. G. s výpoveďou svedkyne V., ktorá uviedla, ţe pre vedenie skladovej evidencie sa pouţíval softvérový program ARCONTA, ktorý umoţňoval Talianom sledovať pohyby materiálu prostredníctvom internetu. S poukázaním na svedka A. G., obţalovaný uviedol, ţe je nesporné, ţe jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. apríla 2015 je v rozpore s výpoveďou svedkyne V., ako aj s výpoveďou svedka F. G., a to v zásadných otázkach. Ani jeden zo svedkov nevedel uviesť nič konkrétne ku skutočnostiam kladeným mu za vinu.
obţalovaného títo svedkovia uvádzali akési domnienky, pričom sami potvrdili, ţe nikdy neboli svedkami akéhokoľvek protiprávneho konania jeho osoby alebo ostatných obţalovaných. 8 6 To 11/2015 Ďalej obţalovaný vo svojom odvolaní spochybňuje obrazovo-zvukový záznam zo dňa 27. júla 2012, nakoľko
neho ho súd neprávne vyhodnotil, nakoľko išlo o reklamačné konanie riešené s F. M. spolu s obţalovaným M..
obţalovaného je v rozpore samotný záver súdu, ktorý napriek tomu, ţe si je vedomý nízkej kvality obrazového záznamu, vyhodnotil konanie F. M. v danom prípade ako ponúkanie úplatku a zároveň ako akceptáciu prijímania úplatku obţalovaným M. a W., čo vyjadril aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom súd bral do úvahy aj spôsob intonácie a komunikácie obţalovaného M., ako aj W., ktorá
názoru súdu potvrdzovala tvrdenie svedka M.. Súd predmetný rozhovor nesprávne vyhodnotil u oboch obţalovaných, pretoţe v ţiadnom prípade nevyjadruje ani akceptáciu prísľubu úplatku a uţ vôbec nie vyţiadanie úplatku s poukázaním na zásadu „in dubio pro reo“. Vychádzajúc z hodnotenia dôkazov súdom má obţalovaný za to, ţe závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k jeho domnelej vine nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko predseda súdu je povinný postupovať
1 Tr. por. s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 226/06.
obţalovaného prekvalifikovanie skutku z prečinu na zločin nemá oporu v ţiadnom ustanovení, ako ani v dôkaznej situácii, pričom zásah orgánov činných v trestnom konaní zo dňa
obţalovaného vykonané len dôkazy iniciované v jeho neprospech, avšak v prospech jeho osoby nebol zo strany orgánov činných v trestnom konaní zadováţený ani jeden dôkaz. Obţalovaný poukázal v danej spojitosti na skutočnosť, ţe na začiatku vyšetrovania ţiadal vyšetrovateľa o umoţnenie nahliadnuť do spisu, opierajúc sa o jeho právo vyplývajúce z Tr. por., avšak toto právo mu bolo odopreté, a to i napriek tomu, ţe to isté právo nebolo odopreté v tom istom čase právnym zástupcom spoluobvinených, čo je pre neho absolútne nevysvetliteľné a neakceptovateľné. Obţalovaný má za to, ţe týmto postupom bolo porušené jeho právo na obhajobu, ktoré je jedným z ťaţiskových práv obţalovaného v trestnom konaní. 9 6 To 11/2015 K navrhovaným dôkazom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. apríla 2015 obţalovaný uviedol, ţe tieto boli súdom zamietnuté, aj napriek tomu, ţe súvisia s prejednávanou vecou. S poukázaním na priebeh výsluchu svedka A. G. obţalovaný uviedol, ţe mu nie je zrejmé na základe akých oprávnení bola počas výsluchu daného svedka prítomná aj jeho asistentka Ľ. L..
obţalovaného vyšetrovateľ postupoval neoprávnene a v rozpore so zásadami na spravodlivé konanie, nakoľko asistentka nebola uvedená v predmetnej zápisnici, ako aj svedok nemal pri vypočúvaní pribratého tlmočníka a taliansky jazyk, pričom musí ísť o osobu plne kvalifikovanú vykonávať takúto činnosť. Vyšetrovateľ nepostupoval uvedených spôsobom a je teda zrejmé, ţe aj táto skutočnosť potvrdzuje to, ţe prípravné konanie nebolo vykonané v súlade so zákonom. Obţalovaný v rámci svojho odvolania uviedol, ţe
ustálenej judikatúry, výrok o vine môţe byť zaloţený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, ţe sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí najmä v prípadoch, ak je vierohodnosť svedkov pochybná, čo v danom prípade je nesporné. Skutočnosť, ţe sa svedok pridrţiava svojej pôvodnej výpovede, pre záver o jej vierohodnosti nepostačuje, s poukázaním na výpovede svedkov F. M., V. V. – J., F. G. a A. G., pričom vo všetkých prípadoch ide o odlišné výpovede. V rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov obţalovaný poukázal na uznesenie Nejvyššího soudu Českej republiky, sp. zn. 5 Tdo 31/2010 zo dňa 27. januára 2010, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 226/06, pričom uviedol, ţe má za to, ţe skutkový stav nie je napriek vykonanému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní zistený v takom rozsahu a kvalite, aby poskytoval dostatok potrebných poznatkov pre objektívne zistenie stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa k námietkam uvedeným v záverečnej reči jeho obhajkyne nezaujal ţiadne stanovisko, z výsluchov svedkov uviedol do rozsudku len tie časti, ktoré sa mu hodili do jeho hypotézy, ako sa mal skutok stať, bez toho, aby sa zaoberal predovšetkým vyššie uvádzanými rozpormi vo výpovediach svedkov. 10 6 To 11/2015 Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu obţalovaný navrhol, aby dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, z niektorých dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo zistený, a rozhodne tak, ţe ho spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky v plnom rozsahu oslobodí
a/ Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný trestne stíhaný. Alternatívne obţalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci, zrušil napadnutý rozsudok a v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Proti napadnutému rozsudku podal aj obţalovaný M. M. prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, a to proti všetkým výrokovým častiam predmetného rozsudku, ktorým bol obţalovaný odsúdený
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Obţalovaný navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu predmetný rozsudok zrušil (všetky výrokové časti týkajúce sa jeho osoby) a oslobodil ho spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa necíti byť vinný, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania nemoţno v ţiadnom prípade vyvodiť bezpečný a nepochybný záver, ţe postupoval tak, ako sa mu kladie za vinu v obţalobe. Obţalovaný spochybňoval výpoveď korunného svedka M., ktorého označil za nedôveryhodného, nakoľko jeho tvrdenia neboli v konaní nijako preukázané a neboli podloţené ţiadnymi inými dôkazmi, a preto za takto vykonanej dôkaznej situácie povaţuje obţalovaný rozhodnutie súdu za nezákonné. Obţalovaný je toho názoru, ţe súd sa správne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nesprávne rozhodol. V konaní obţalovaný poukázal na zásadu „in dubio pro reo“, pričom
obţalovaného v konaní nie je ţiadny priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie, ţe je vinný zo spáchania zločinu úplatku spáchaného formou spolupáchateľstva
zák., k § 328 ods. 1, 2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, h/, Tr. zák. 11 6 To 11/2015 Výpoveď svedka M. a v konaní preukázané nezdravé vzťahy v spoločnosti nemôţu
obţalovaného odôvodniť záver, ţe sa mal dopustiť korupčného konania. Vykonané dôkazy neodôvodňovali rozhodnutie, ktoré v celom rozsahu napadol. V závere odvolania obţalovaný navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu výroku o vine, výroku o treste a ďalšie jemu uloţené povinnosti zrušil a oslobodil ho spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal v zákonnej lehote odvolanie voči napadnutému rozsudku, a to v neprospech všetkých troch obţalovaných, proti výrokovej časti, ktorou samosudca Špecializovaného trestného súdu rozhodol o treste, keďţe napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste je zaloţené na nedostatočnom vysporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Napadnutým rozsudkom uloţený trest je neprimeraný k závaţnosti trestných činov obţalovaných, a teda ho moţno povaţovať za nízky.
prokurátora po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd svojím rozsudkom de facto potvrdil úplnú dôvodnosť podanej obţaloby na osoby obţalovaných, keďţe ich uznal za vinných zo spáchania skutku opísaného v obţalobnom návrhu. V plnom rozsahu sa pritom stotoţnil aj s právnou kvalifikáciou preukázaného skutku, avšak uloţený trest nie je úplne dostatočný. Vo veci obţalovaných sa
prokurátora jedná o korupčný skutok spáchaný riadiacimi pracovníkmi obchodnej spoločnosti, ktorí mali na fungovaní spoločnosti významný vplyv, aj väčšiu zodpovednosť za vytváranie obrazu o charaktere spoločnosti pred obchodnými partnermi. Ďalej išlo o korupčné konanie páchané obţalovanými nie iba po krátky čas, pričom výška úplatku nebola zanedbateľná a ani beţná v priemernom kaţdodennom hospodárení ľudí v danom regióne východného Slovenska. Obţalovaným je
prokurátora moţné za predmetný spáchaný zločin uloţiť trest odňatia slobody v sadzbe od 3 aţ do 8 rokov, po korekcii v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. do výšky 6 rokov a 4 mesiacov. Pri uloţení podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov spolu s probačným dohľadom sa jedná o najmiernejší trest aký v danej procesnej fáze 12 6 To 11/2015 konania a bez pouţitia osobitného reţimu mimoriadneho zniţovania trestu v zmysle § 39 Tr. zák. prichádza do úvahy.
prokurátora je moţné vyuţiť tento najmiernejší spôsob trestnoprávnej sankcie predovšetkým u osôb, ktoré si aspoň sčasti uvedomujú škodlivosť svojho protiprávneho konania, k trestnej činnosti sa doznávajú, túto ľutujú, a teda forma pôsobenia probačného a mediačného dohľadu spolu s podrobením sa určitému výchovnému programu má reálnu šancu na úspech a je kompatibilná s vnútorným postojom obţalovaného. Obţalovaní však svoju protiprávnu činnosť vôbec nepripúšťajú a odmietajú akúkoľvek svoju trestnoprávnu zodpovednosť. Uloţenie tohto druhu trestu je teda neefektívne a vzhľadom aj na všetky známe okolnosti prípadu, hoci sa jedná o prvotrestaných páchateľov aj príliš benevolentné, a teda mal byť uloţený trest odňatia slobody síce pri dolnej hranici, ale nepodmienečný. Výška peňaţných trestov nie je
prokurátora úplne dostatočná a spravodlivá, a to aj vzhľadom k výške zistených úplatkov, ktoré obţalovaný za celé obdobie páchania korupčného zločinu prevzali a o ktoré sa tak majetkovo a nelegálne obohatili, nakoľko peňaţné úplatky pre obţalovaných predstavovali spolu sumu vo výške 37 000,- €, čo predstavuje sumu pribliţne 12 300,- € pre kaţdého z nich. Uloţeným peňaţným trestom nebol obţalovaným odobratý ani celý majetkový prospech, ktorý je štandardne potrebné, aj v zmysle uznávanej praxe páchateľov korupčných trestných činov (vyplývajúcej napr. z čl. 19 Trestnoprávneho dohovoru o korupcii Rady Európy publikovaného pod č. 375/2001 Z. z.) odčerpať späť do pozície spoločnosti. Prokurátor uviedol, ţe aby mohlo ísť o trest pre páchateľa v skutočnom slova zmysle, mal mu byť trest smerujúci proti jeho majetku uloţený vo výške badateľnejšie presahujúcej nadobudnutý prospech a mal siahnuť aj na peňaţné zdroje nad rámec tých, ktoré boli získané trestnou činnosťou. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol prokurátor odvolaciemu súdu, aby s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu zrušil vo výrokovej časti o treste a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por., aby odvolací súd sám rozhodol rozsudkom vo veci o prísnejších trestoch v intenciách tohto odvolania, keďţe nové rozhodnutie moţno urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. 13 6 To 11/2015 Obţalovaný I. W. sa vyjadril k odvolaniu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V rámci svojho vyjadrenia uviedol, ţe si v plnej miere uvedomil svoje konanie, jeho protiprávnosť, ako aj závaţnosť takéhoto konania pre spoločnosť, pričom sa plne zmieril s výrokom rozhodnutia o vine ako aj o treste. Obţalovaný si je taktieţ vedomý toho, ţe svojím konaním ohrozil čistotu verejného ţivota a fungovanie spoločenských vzťahov. Z tohto dôvodu povaţoval uloţený trest za adekvátny a na jeho osobu pôsobiac tak, aby bol dosiahnutý účel trestu v zmysle Tr. zák.
názoru obţalovaného nepodmienečný trest odňatia slobody navrhovaný prokurátorom by zasiahol do jeho osobného ţivota, ţe by to nebolo úmerné jeho páchanej trestnej činnosti. Na svoju obranu obţalovaný uviedol, ţe spomedzi obţalovaných bol osobou na najniţšej funkcii a predstavoval len akého si prostredníka, ktorý preberal peniaze od svedka. Ţiadnym spôsobom túto činnosť neorganizoval, nedohadoval, ani neurčoval výšku úplatku ani svoj podiel na ňom. Z uvedeného je
obţalovaného zrejmé, ţe jeho účasť na celej trestnej činnosti bola najmenšia. Peňaţný trest povaţuje obţalovaný za dostatočný, a to vzhľadom k jeho súčasnej ţivotnej a finančnej situácii, bude pre neho náročné uhradiť aj takýto trest, nakoľko sa stará o neplnoleté a nezaopatrené dieťa, ktoré študuje na vysokej škole. Zo zamestnania ho prepustili, avšak v súčasnosti je zamestnaný, ale nedosahuje taký príjem, ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Na základe vyššie uvedeného má obţalovaný za to, ţe uloţený trest je pre neho dostatočný na dosiahnutie účelu trestu voči jeho osobe, a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora voči výrokom o treste vo vzťahu k jeho osobe v zmysle § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. po zistení, ţe niet dôvodu na zamietnutie odvolania
1 ani na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, moţno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. 14 6 To 11/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolania proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to oprávnená proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom odvolania obţalovaných, ako aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie sú dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom povaţuje za potrebné uviesť, ţe súd v kaţdej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obţalovaným, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech, aby bolo moţné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, ţe sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty ţalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, ţe ţalovaný skutok spáchal obţalovaný. Ak nebude splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemoţno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem poţiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania, je prioritná aj poţiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, ţe nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam, ako dokázaná nevina. Je potrebné sa stotoţniť so závermi Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ţe výpovede jednotlivých svedkov boli hodnoverné a korešpondovali navzájom, pričom potvrdili konania obţalovaných o prijímaní úplatkov v spojení s ich obchodnou činnosťou, a to nad rámec oficiálnych platieb za faktúry. Odvolací súd sa v plnej miere stotoţňuje s podrobným odôvodnením napadnutého rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a v podrobnostiach na neho odkazuje, pričom sa stotoţňuje aj s jeho závermi, ako aj s vykonanými priamymi a nepriamymi 15 6 To 11/2015 dôkazmi, listinami, obrazovo-zvukovými záznamami, ktoré boli
odvolacieho súdu vykonané v súlade so zákonom a v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. Tieto vykonané dôkazy jednoznačne a bez pochybností preukázali, ţe obţalovaní spoločným konaním priamo pre seba prijali a ţiadali úplatok, aby konali tak, ţe porušia svoje povinnosti vyplývajúce z postavenia a tento čin spáchali závaţnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas. V rámci namietaného ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. je potrebné uviesť, ţe v predmetnom konaní nedošlo k naplneniu uvedeného porušenia, nakoľko v priebehu konania pred špecializovaným trestným súdom, ako ani v prípravnom konaní nedošlo k ţiadnej podstatnej procesnej chybe konania, ako ani k porušeniu práva na obhajobu, pričom napadnutý rozsudok obsahuje aj všetky podstatné výroky potrebné pre konečné rozhodnutie v danom trestnom konaní. Čo sa týka § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ani tu odvolací súd nezistil pochybenie zo strany prvostupňového súdu, nakoľko napadnutý rozsudok je riadne odôvodnený a taktieţ je jednoznačne určené, ktorý z obţalovaných sa dopustil akého konkrétneho protiprávneho konania a na základe toho boli obţalovaným uloţené príslušné tresty za spáchané trestné činy. Prvostupňový súd správne postupoval aj pri posudzovaní skutočnosti, ţe skutok spáchali obţalovaní spoločným konaním
zák., pričom v napadnutom rozsudku sú uvedené aj skutkové zistenia týkajúce sa jednotlivých obţalovaných s určením ich konkrétnych úloh pri páchaní trestnej činnosti. Vo vzťahu k § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, ţe z obsahu spisového materiálu, ako aj zo získaných dôkazov, výpovedí jednotlivých osôb, a to konkrétne z výpovede obţalovaného Wawreka, svedkov F. M., V. – J., F. G., A. G. je preukázané, ţe sa stal skutok, ktorý spáchali obţalovaní, pričom boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku v zmysle § 328 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. a nie je potrebné vykonať ţiadne ďalšie dokazovanie na preukázanie viny obţalovaných zo spáchania spomínaného skutku. V spojitosti s namietaným dôvodom
1 písm. e/ Tr. por. zohľadňujúc odvolanie prokurátora a obţalovaných dospel odvolací súd k záveru, ţe tresty uloţené obţalovaným sú primerané vzhľadom k ich osobám, ako aj k spôsobe spáchania predmetného skutku, podielu na páchaní trestnej činnosti, pričom kaţdý obţalovaný bol posudzovaný 16 6 To 11/2015 jednotlivo. Prvostupňový súd správne a v súlade so zákonom vyhodnotil pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pomer priťaţujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., keď uloţil obţalovaným trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Pokiaľ ide o námietky prokurátora, je zrejmé, ţe prokurátor v odvolaní presadzuje prísnejšie hodnotenie dôkazov, neţ aké urobil prvostupňový súd. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, ţe hodnotenie vykonaných dôkazov v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. na podklade úplného zistenia skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., pričom nie sú ţiadne pochybnosti ohľadne viny obţalovaných, ktoré by odôvodňovali pouţitie zásady „in dubio pro reo“, nakoľko predmetnú zásadu moţno aplikovať iba vtedy, ak rozumné pochybnosti o skutkovej otázke trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých relevantných dostupných dôkazov. Vzhľadom k výške uloţených trestov odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe tresty uloţené obţalovaným sú dostatočné, zákonné, postačujúce na prevýchovu obţalovaných, nakoľko trest nemoţno chápať iba ako trest v podobe trestu odňatia slobody, pričom tresty uloţené obţalovaným sú primerané vzhľadom k spáchanej trestnej činnosti. Uloţený trest je potrebné chápať ako súhrn všetkých trestov, ochranných opatrení, povinností, náhradného trestu a peňaţného trestu, ktoré boli obţalovaným uloţené v napadnutom rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obţalovaných ako prevýchova formou individuálnej a generálnej prevencie a ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa dopustili obţalovaní svojím protiprávnym konaním. Prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom aj pri určovaní trestov voči jednotlivým obţalovaným, nakoľko spávne vyhodnotil povahu a význam účasti obţalovaných na spáchanej trestnej činnosti, keď im uloţil rozdielnu dĺţku trvania skúšobnej doby v zmysle ustanovenia § 51 ods. 2 Tr. zák. Čo sa týka uloţených peňaţných trestov, tak tu je potrebné uviesť, ţe peňaţné tresty uloţené obţalovaným sú dostatočné, a to vzhľadom aj k posúdeniu ich osobných a majetkových pomerov, pričom peňaţný trest by mal byť odrazom moţností a schopností obţalovaných. Reagujúc na námietku prokurátora, ţe uloţené peňaţné tresty nie sú dostatočné a spravodlivé, odvolací súd uvádza, ţe výmera peňaţného trestu nie je obmedzená hodnotou majetkového prospechu získaného posudzovanou trestnou činnosťou. Peňaţným trestom 17 6 To 11/2015 moţno postihnúť i majetok, ktorý páchateľ nadobudol poctivou prácou (R 51/1998-I.). O výške peňaţného trestu musí súd rozhodnúť na základe všeobecných kritérií, v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák., § 38 Tr. zák., ako aj s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery jednotlivých obţalovaných, či uţ v čase páchania trestnej činnosti, ako aj s ohľadom na budúci rozvoj osobných a majetkových pomerov. Špecializovaný trestný súd v Pezinku správne a v súlade so zákonom vyhodnotil vymoţiteľnosť peňaţných trestov, a to vzhľadom na majetkové a osobné pomery obţalovaných, keď im uloţil peňaţné tresty vo výške 5 000,- €. Taktieţ súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď uloţil obţalovaným v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov, nakoľko uloţenie náhradného trestu odňatia slobody je povinnou súčasťou výroku príslušného súdu, ktorým sa sleduje úspešná realizácia zaplatenia peňaţného trestu, pričom súd uloţil náhradný trest v rámci zákonom dovolenej výmery trestu odňatia slobody. Na základe vyššie uvedených dôvodov povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania obţalovaných Mgr. M. K., M.. M. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za nedôvodné, a preto ich
por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 18. januára 2017 JUDr. Štefan M i c h á l i k , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.