odvolacieho súdu plynúť ţalobkyni zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom posledný deň lehoty pripadol na
1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. Dovolaním navrhovateľky je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z nich vyvodiť nemoţno. Vzhľadom na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 ods. 1 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. 3 7 Cdo 380/2015 Ţalobkyňa netvrdila existenciu procesnej vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p. Ide pritom o lehotu procesnú, čo znamená, ţe v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bol zástupcovi ţalobkyne doručené
odvolacieho súdu vyplýva, ţe napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi ţalobkyne doručený
zákona č. 324/2011 Z.z. (viď R 144/2014). Spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r. o. je spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie poštových sluţieb. Bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí účastník spôsobom dostatočne hodnoverným preukázať, ţe k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Z údajov o predmetnej zásielke uvedených na doklade predloţenom ţalobkyňou nie je zrejmé, či obsahom zásielky bolo aj jej odvolanie podané v preskúmavanej veci. Odvolací súd vytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť, doloţiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Ţalobkyňa ale v danom prípade zvolila taký spôsob doručenia odvolania, pri ktorom nevie preukázať konkrétny deň, v ktorom podala odvolanie. Pritom bolo na nej, aby – v súlade so zásadou, ţe právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“) predvídala aj moţnosť, ţe bude potrebné preukázať doručenie zásielky v konkrétny deň, resp. počítala aj s rizikom, ţe pri ňou zvolenom spôsobe nevie súdu hodnoverne a preukázateľne doloţiť, či vôbec a kedy podala odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol ako oneskorene podané. Dovolaciemu súdu je všeobecne známe, ţe poštovému podniku pri odovzdaní a prevzatí zásielky nie je známy jej obsah. Odosielateľ však pre preukázanie odoslania určitej zásielky pre súdy spravidla označí na obálke zásielky, ktorému súdu je zásielka určená (adresáta) a čo je obsahom zásielky (číslo konania, ku ktorému zásielku zasiela a aký druh 5 7 Cdo 380/2015 písomnosti zásielka obsahuje – návrh, odvolanie, dovolanie apod.). V danom prípade ako vyplýva z aktuálneho stavu zásielky č. 15774241 vyplýva, ţe mala zásielka o celkovej hmotnosti 5,80 kg obsahovať 29 kusov odvolaní voči rozsudkom o zamietnutí návrhu. Bliţšia špecifikácia týchto odvolaní, t. j. ku ktorým konkrétnym číslam konania Okresného súdu Povaţská Bystrica odvolania boli podané, z uvedeného dokladu nevyplýva a ţalobkyňa ani vo svojom liste z 2. decembra 2014 nevie presne identifikovať, či obsahom tejto zásielky bolo aj konkrétne odvolanie a či toto predmetné konkrétne odvolanie bolo aj poštovému podniku (kuriérovi) odovzdané na prepravu. Údaje obsiahnuté v spise preto vyznievajú v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania ţalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty). Ţalobkyňa nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru. Dovolací súd vychádzal z údajov, ktoré ţalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila a v nadväznosti na to dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady. V dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených ţalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie ţalobkyne
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala. (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 151 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. apríla 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.