o neplatnosť dobrovoľnej dražby

Najvyšší súd 7 Cdo 481/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ I. K., bytom R. a 2/ I. K., bytom G., obaja zastúpení Mgr. Silvia Kaveschánová, advokátka so sídlom Trnavská cesta 104, 821 01 Bratislava, proti ţalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 583 936, so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, 3/ A.. P., bytom R., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, P.O.Box 43, 830 00 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Juríček, 4/ N. P., bytom S., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, P.O.Box 43, 830 00 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Juríček, 5/ J. M., bytom S. o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C 31/2011, o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

1. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 296/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Ţalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania v sume 167,73 € Advokátskej kancelárii JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Robotnícka 5, P. O. BOX 43 do troch dní. O d ô v o d n e n i e 2 7 Cdo 481/2014 Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z
2. apríla 2012, č.k. 7 C 31/2011-232 určil, ţe opakovaná dobrovoľná draţba konaná dňa
3. decembra 2010 o 8:30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Dalmy Nurnbergerovej, so sídlom Hlavná 49, Šamorín, navrhovateľom ktorej bol ţalovaný 1/, organizovaná ţalovaným 2/, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti: stavba so súpis. č. X. na parc. č. X., stavba so súpis. č. X. na parc. č. X., parc. č. X. o výmere 307 m² zastavané plochy a nádvoria a parc. č. X. o výmere 319 m² zastavané plochy a nádvoria, všetky zapísané na LV č. X., vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Trnávka, obec Bratislava – m.č. Ruţinov, okres Bratislava II (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ktorých predchádzajúcimi vlastníkmi boli ţalobcovia 1/ a 2/ je neplatná. V časti o určenie, ţe účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu dňa
4. decembra 2010, súd prvého stupňa návrh zamietol. Zároveň zamietol aj návrh voči ţalovaným 4/ a 5/ a rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe nakoľko bol draţobník pre nesplnenie podmienok ust. § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných draţbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných draţbách“) povinný upustiť od draţby podľa § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných draţbách, boli týmto ţalobcovia dotknutí na svojich právach, nakoľko sa uskutočnila draţba, ktorá sa konať nemala a na ktorej došlo k predaju nehnuteľnosti v ich vlastníctve za cenu podstatne niţšiu, ako bola jej všeobecná cena určená znaleckým posudkom. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, ţe ţalobcovia boli osobami dotknutými na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných draţbách, a teda boli aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie neplatnosti draţby. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ a 3/ rozsudkom zo
5. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 296/2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe návrh ţalobcov 1/ a 2/ zamietol z dôvodu, ţe uznal za dôvodnú odvolaciu námietku, ţe dotknutým na svojich právach sa mohol cítiť jedine Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a jedine ten sa mohol ţalobou domáhať určenia neplatnosti draţby. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe má za to, ţe dotknutí na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných draţbách ţalobcovia neboli, a teda nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie ţaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby v zmysle § 21 dos. 2 zákona o dobrovoľných draţbách. Samotná existencia porušenia zákona o dobrovoľných draţbách, ktorej následkom je neplatnosť dobrovoľnej draţby, nepreukazuje 3 7 Cdo 481/2014 skutočnosť, ţe práve ţalobcovia boli dotknutí na svojich právach, a to konkrétne na svojom vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd uviedol, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ neboli dotknutí na svojich právach aj vzhľadom na zistený skutkový stav a to, ţe išlo o v poradí uţ druhé kolo draţby, pričom dňa
6. októbra 2010 uzatvoril ţalovaný 1/ ako navrhovateľ draţby a ţalovaný 2/ ako draţobník zmluvu o vykonaní opakovanej dobrovoľnej draţby, kde okrem iného bola dohoda na najniţšom podaní 550 000,- € s moţnosťou zníţenia na 50 % sumy určenom znaleckým posudkom. Ďalej konštatoval, ţe porušenie zákona o dobrovoľných draţbách podľa § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných draţbách, a to neoznámenie draţby správnemu správcovi dane preto nemohlo mať ţiaden vplyv na priebeh draţby (na počet účastníkov draţby a ani na najvyššie podanie zo strany ţalovaného 3/, prípadne na cenu dosiahnutú vydraţením) a nemohlo spôsobiť, ţe ţalobcovia boli dotknutí na svojich právach. Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním ţalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spoločne aj „ţalobcovia“) a ţiadali ho zrušiť z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle ust. § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p. a z dôvodu, ţe im odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a to tým, ţe z dôvodu nesprávneho záveru o nedostatku vecnej legitimácie ţalobcov v spore, porušil ich právo na uplatnenie si svojich procesných práv, čím ich diskriminoval. Podľa ţalobcov k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ale aj samotným rozhodnutím súdu o zamietnutí ţaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie navrhovateľa v spore, ak záver o tejto otázke nie je správny. K nesprávnemu právnemu posúdeniu ţalobcovia v dovolaní uviedli, ţe ak došlo k pochybeniu zo strany draţobníka, je povinnosťou súdu zjednať nápravu, a to práve na základe ţaloby podľa ust. § 21 zákona o dobrovoľných draţbách. Podľa názoru ţalobcov ustanovenie § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných draţbách ukladá draţobníkovi upustiť od draţby najneskôr do jej začatia v prípade, ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a § 17 zákona o dobrovoľných draţbách, bez ohľadu na ich charakter, obsah či význam z pohľadu draţobníka či inej osoby. Ďalej uviedli, ţe ak sa jedná o taký výkon dobrovoľnej draţby, ktorá je v rozpore so zákonom o dobrovoľnej draţbe, kde draţobník pochybil porušením svojich základných povinností mu zákonom o dobrovoľných draţbách uloţených, za nesplnenie ktorých mu priamo zákon o dobrovoľných draţbách kategoricky ukladá od draţby upustiť a túto nevykonať, vţdy je potrebné takto vykonanú draţbu určiť za neplatnú. Odvolací súd podľa ţalobcov nesprávne právne posúdil aj otázku aktívnej vecnej legitimácie ţalobcov. 4 7 Cdo 481/2014 K dovolaniu sa vyjadrili ţalovaní 1/, 2/ a 3/ a ţiadali dovolanie odmietnuť a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďţe v prejednávanej veci smeruje dovolanie proti zmeňujúcemu výroku rozsudku, je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.) Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. ( a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Rovnako je dovolací súd povinný zaoberať sa tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj v prípade, ţe neboli účastníkom výslovne namietané, pokiaľ je dovolanie procesne prípustné. Ţalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 5 7 Cdo 481/2014 Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu ( ne ) bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Právne posúdenie veci súdom (namietané ţalobcami) je realizáciou rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., pretoţe právnym posúdením súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. (odňatie moţnosti konať pred súdom) sa dáva výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym posúdením veci zaujatým v príslušnej veci. Takýmto prípadne aj (nesprávnym právnym posúdením veci) súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu moţnosť konať pred súdom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie tohto súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 282/2006, 3 Cdo 174/2005, 4 Cdo 165/2003 ). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával. 6 7 Cdo 481/2014 Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa odníme účastníkovi moţnosť pred súdom konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch niţších stupňov k odňatiu moţnosti navrhovateľovi konať, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, prebehlo podľa zásad spravodlivého konania. K námietke ţalobcov, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Ţalobcovia v dovolaní namietajú, ţe ţalovaný 2/ mal v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných draţbách upustiť od draţby najneskôr do jej začatia, keďţe nebola splnená podmienka ustanovená v § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných draţbách. Ďalej namietajú, ţe odvolací súd v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil otázku ich aktívnej vecnej legitimácie, keď konštatoval, ţe v dôsledku porušenia § 17 ods. 5 písm. f/ a § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľnej draţbe ţalovaným 2/ neboli ţalobcovia dotknutí na svojich právach a teda neboli aktívne vecne legitimovaní v predmetnom súdnom konaní, ale jediný kto bol podľa odvolacieho súdu v dôsledku porušení zákona o dobrovoľnej draţbe dotknutý na svojich právach, bol Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa § 21 zákona o dobrovoľných draţbách sa môţe ten, kto bol dotknutý porušením zákona o dobrovoľnej draţbe, domáhať na súde určenia jej neplatnosti, a to (okrem niektorých výnimiek) v prepadnej trojmesačnej lehote. Ţalobcovia uplatňujú v podstate jeden dôvod neplatnosti draţby, a to v dôsledku porušenia ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných draţbách. 7 7 Cdo 481/2014 Predpokladom úspešnosti určovacej ţaloby (akou je aj ţaloba o určenie neplatnosti draţby) je existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením ţalobcovho právneho postavenia a ktorý moţno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcov, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Na ustálenie záveru, ţe ţalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie ţaloby o neplatnosť draţby nepostačuje len samotný fakt, ţe ţalobcovia sami o sebe tvrdia, ţe boli porušením predmetných ustanovení zákona priamo dotknutí na svojich právach. V kaţdom konkrétnom prípade je vţdy potrebné skúmať, o porušenie akých ustanovení zákona sa jedná a aké má toto porušenie následky voči konkrétnemu ţalobcovi. Nie kaţdé porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných draţbách je zásahom do práv ţalobcu ako pôvodného vlastníka predmetu draţby a zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby o neplatnosť draţby. Na určenie, či určitá osoba je aktívne legitimovaná na podanie ţaloby o neplatnosť draţby je potrebné skúmať, či bolo porušené právo ţalobcu a tieţ či existuje kauzálny nexus medzi takýmto porušením práv a namietaným porušením ustanovení zákona o dobrovoľných draţbách. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných draţbách plynie, ţe ţalobou tam uvedenou sa uplatňuje právo na určenie neplatnosti draţby. Ide preto vo svojej podstate o právo relatívnej neplatnosti draţby, ktoré sa (na rozdiel od relatívnej neplatnosti podľa §40a Občianskeho zákonníka) uplatňuje vţdy len ţalobou. Takáto ţaloba má tak dvojakú povahu – jednak je procesným úkonom v zmysle O.s.p., ale je tieţ hmotnoprávnym úkonom občianskeho práva, a to výkonom práva plynúceho z § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných draţbách (ide o podobnú situáciu, ako pri výkone práva odporovať právnemu úkonu, ktoré sa tieţ uplatňuje len ţalobou podľa § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka.) Treba preto dôsledne odlišovať náleţitosti a následky oboch úkonov. Súd v konaní o podanej ţalobe dôkazmi verifikuje tvrdené skutkové okolnosti a právne ich kvalifikuje, rovnako verifikuje i tvrdené porušenie práv ţalobcu a po zistení, ţe sú splnené predpoklady uvedené v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných draţbách, teda ţe ţalobcovi hmotnoprávne vzniklo právo domáhať sa neplatnosti draţby, túto neplatnosť vysloví rozsudkom. 8 7 Cdo 481/2014 Dovolací súd uvádza, ţe účelom ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných draţbách je ochrana správcu dane z nehnuteľností ako budúceho veriteľa voči vydraţiteľovi predmetu draţby ako prípadnému dlţníkovi na dani z nehnuteľností pred neoprávneným zasahovaním do jeho práv spočívajúcich vo vzniku daňovej povinnosti z dane nehnuteľností vydraţiteľa. Doručovanie oznámenia o draţbe podľa § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných draţbách teda nesleduje ochranu vlastníka predmetu nehnuteľnosti resp. dlţníka záloţného veriteľa, ale inú osobu, ktorej vzniká postavenie správcu dane z nehnuteľností voči vydraţiteľovi ako daňovníkovi s daňovou povinnosťou a vo vzťahu ku ktorej zákonodarca určil povinnosť draţobníkovi oznamovať vyhlásenie draţby. Otázku vecnej legitimácie ţalobcov ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva je potrebné posúdiť predovšetkým z pohľadu, či ţalobcovia boli subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vţdy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, ţe ten, kto o sebe tvrdí, ţe je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (ţalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 Cdo 192/2004). Zákon o dobrovoľných draţbách poskytuje ochranu vlastníkovi predmetu nehnuteľnosti resp. dlţníkovi záloţného veriteľa v rozsahu informačnej povinnosti draţobníka o skutočnosti, ţe došlo k vyhláseniu konania draţby v ustanovení § 17 ods. 5 písm. a/ zákona o dobrovoľných draţbách, nakoľko je jednou z osôb, ktorým má draţobník povinnosť zasielať oznámenie o draţbe. Dovolací súd nezistil porušenie ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných draţbách voči ţalobcom, pretoţe nedoručením oznámenia o opakovanej draţbe miestne príslušnému správcovi dane neboli dotknutí. Táto skutočnosť nemala vplyv na priebeh a výsledok dobrovoľnej draţby a ani na spôsob rozvrhu výťaţku draţby. I keď by mal draţobník vedomosť o pohľadávke správcu dane z nehnuteľnosti voči ţalobcom v čase uskutočnenia rozvrhu výťaţku draţby, táto pohľadávka správcu dane by uspokojovaná nebola, keďţe z výťaţku draţby neboli plne uspokojené ani pohľadávky so skorším podaním. 9 7 Cdo 481/2014 Vzhľadom k tomu, ţe ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných draţbách upravujúci aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o neplatnosť draţby, zakotvuje, ţe domáhať sa určenia neplatnosti draţby v dôsledku porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných draţbách môţe osoba, ktorá tvrdí, ţe tým bola dotknutá na svojich právach, nemoţno sa stotoţniť s argumentáciou ţalobcov tvrdiacich, ţe akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných draţbách zakladá aktívnu vecnú legitimáciu ţalobcov, a to z dôvodu, ţe boli pred konaním draţby vlastníkmi predmetu draţby. Akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných draţbách nie je dostatočným dôvodom na určenie neplatnosti draţby, ale relevantné je len také porušenie zákona o dobrovoľných draţbách, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Nedoručenie oznámenia o draţbe správcovi dane z nehnuteľností je, za skutkového stavu preukázaného v konaní, bez právneho významu vo vzťahu k ţalobcom. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe vykonaná draţba by vo vzťahu k ţalobcom prebehla rovnakým spôsobom, bez ohľadu na to, či ţalovaný 2/ doručoval oznámenie o draţbe správnemu správcovi dane alebo nie. Dôleţitosť posúdenia relevantnosti porušenia ustanovení zákona o dobrovoľnej draţbe vo vzťahu k osobe tvrdiacej existenciu dotknutia na právach, čo do výkladu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných draţbách vyjadril aj zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných draţbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „dôvodová správa“), ktorý k uvedenému ustanoveniu uviedol, ţe aktívnu legitimáciu na vedenie konania o neplatnosť draţby má kaţdá osoba, ktorá tvrdí, ţe bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení zákona. Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Podľa dôvodovej správy nebolo zámerom predkladateľa kauzisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy o relevantné poškodenie práv osoby by sa jednalo a necháva sa riešenie tejto otázky výlučne na súdnu prax. Predmetné pochybenie ţalovaného 2/ teda nemohlo zaloţiť neplatnosť draţby, nakoľko pre právne posúdenie veci je rozhodujúce zistenie, ţe ţalobcovia boli oboznámení s úplným znením oznámenia o draţbe a predmetný nedostatok im nespôsobil ţiadnu ujmu na právach. 10 7 Cdo 481/2014 Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcom, ktorí v tomto konaní úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný 3/ podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy tohto konania a poţadovanú náhradu vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu a v jeho prílohe. Dovolací súd mu priznal náhradu za dva úkony právnej sluţby advokáta, a to prevzatie a príprava zastúpenia v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) a vypracovanie písomného vyjadrenia ţalovaného 3/ k dovolaniu ţalobcov v súlade s ustanovením § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky. Sadzbu za jeden úkon právnej sluţby určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 61,85 €, čo s reţijným paušálom § 16 ods. 3 vyhlášky (8,04 €) a DPH predstavuje spolu za oba úkony právnej sluţby 167,73 €. Dovolací súd ostatným ţalovaným ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe im v súvislosti s ním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. novembra 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová