1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania zo dňa 28.07.2014, ktoré podal účastník konania SLAVOSTAV, s.r.o., proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Ţilina č.k. 211/2014-IZA-2.2/pok/R/S zo dňa 10.07.2014 o uloţení pokuty vo výške 33 000,- € (slovom tridsaťtritisíc eur)
1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, a to -
1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/, príloha č. 3, časť B, oddiel II., bod 5.1 a 5.2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na stavenisko (ďalej len „NV č. 396/2006 Z.z.“) tým, ţe účastník konania ako zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovisko vo výške, z ktorého zamestnanci prehadzovali predlţovací elektrický kábel, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov; -
1 písm. d/ a písm. i/ zákona čo BOZP tým, ţe v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný postup a organizácia práce pri debniacich prácach na zárodku mosta SO 205 neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, pretoţe na stavenisko stavby pravej časti zárodku mosta neurčil bezpečný pracovný postup napojenia pracovných prostriedkov (reťazovej píly, malého cirkulára) na elektrický prúd a trpel nebezpečný pracovný postup. Ţalovaný rozhodol tak, ţe odvolanie ţalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Ţilina potvrdil. 1.3 V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe primárne námietky ţalobcu smerovali k obsahu zmluvy č. ZML 1300642 z 22.05.2013 v spojení s prílohou č. 1 označenej ako Niektoré podmienky vykonávania činnosti
zmluvy s dodatkom č. 1 zo dňa 3 4Sžo/219/2015 01.06.2013, z ktorých ţalobca vyvodzuje, ţe 1. nenesie ţiadnu zodpovednosť za pracovný úraz P. H., pretoţe medzi ţalobcom a spoločnosťou VÁHOSTAV – SK, a.s., išlo o tzv. inštitút dočasného pridelenia
stavebný objekt SO 205 mu nebol odovzdaný ako stavenisko, 3. prácu na stavenisku riadili zamestnanci VAHOSTAVU – SK, a.s., a teda v plnom rozsahu zodpovedali za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. 1.4 Krajský súd uviedol, ţe musel prisvedčiť ţalobcovi, ţe zmluva zo dňa 22.05.2013 obsahuje ustanovenia, ktoré sú protirečivé, avšak za tejto situácie ţalobca v zmluve označený ako poskytovateľ nemal takúto zmluvu uzatvoriť. Aj keď ţalobca tvrdí, ţe je dôvodné v konaní posúdiť vzťah medzi ţalobcom a VÁHOSTAVOM – SK, a.s. a P. H.
Zákonníka práce, ţiaden dôkaz o svojom tvrdení v správnom konaní predloţený nebol. 1.5 Ak ţalobca v ţalobe argumentuje, ţe v skutočnosti došlo k naplneniu obsahu ustanovenia § 58 Zákonníka práce, je treba poukázať na tú skutočnosť, ţe túto ţalobnú námietku súd povaţuje za nedôvodnú s poukazom na ustanovenie Zákonníka práce. Z obsahu zmluvy o vykonaní určitých činností č. ZML 1300642 zo dňa 22.05.2013 v spojení s dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 01.06.2013 je nesporné, ţe ţalobca s obsahom tejto zmluvy a dodatku súhlasil. Je síce pravdou, ţe
čl. II. bod 2.5 sa zmluvné strany vzhľadom k charakteru činnosti, ktoré bude poskytovateľ (teda ţalobca)
tejto zmluvy vykonávať dohodli, ţe oprávnené osoby objednávateľa (teda VÁHOSTAV – SK, a.s.) určené v tejto zmluve budú zadávať pokyny na uskutočňovanie činnosti
tejto zmluvy priamo príslušným osobám, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ vykonávať činnosti
tejto zmluvy a udelenie pokynu týmto osobám sa povaţuje za udelenie pokynu poskytovateľovi. 1.6 Zákonník práce v znení účinnom k 22.05.2013, resp. k 01.06.2013 v ustanovení § 58 inštitút dočasného pridelenia v ods. 1 upravoval tak, ţe zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania
osobitného predpisu, môţe sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, ţe ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „uţívateľský zamestnávateľ“).
ods. 2 tohto ustanovenia – v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaţe zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u uţívateľského zamestnávateľa a dohodnú si podmienky zamestnania. Ţalobca v správnom konaní netvrdil a netvrdil ani v ţalobe, 4 4Sžo/219/2015 ţe medzi ním ako zamestnávateľom a P. H., ktorý utrpel pracovný úraz, bola uzavretá písomná zmluva o dočasnom pridelení. 1.7 Ak teda ţalobca v ţalobe tvrdil, ţe ide o vzťah medzi ţalobcom ako poskytovateľom, VÁHOSTAVOM – SK, a.s., ako objednávateľom a P. H., takáto konštrukcia nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a príslušnej právnej úprave. O tomto závere svedčí aj čl. V. bod 5.5 zmluvy,
ktorého poskytovateľ (teda ţalobca) zodpovedá v plnom rozsahu za dodrţiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich BOZP (najmä zákon č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, vyhlášky SÚBP č. 59/1982 Zb.), viď príloha č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Poskytovateľ zodpovedá za dodrţiavanie zákona č. 314/2001 Z.z. ochrane pred poţiarmi. Poskytovateľ zodpovedá za registráciu úrazov a ich odškodnenie (ak je to vyţadované všeobecne záväznými právnymi predpismi). 1.8 Zo zmluvy súčasne vyplýva, ţe zmluvné strany sa súčasne
čl. II. bod 2.2 tretia veta dohodli, ţe osoby, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ (ţalobca) vykonávať pre objednávateľa touto zmluvou určené činnosti, nie sú na základe tejto zmluvy v ţiadnom zmluvnom vzťahu s objednávateľom a
čl. II. bod 2.5 zmluvné strany sa vzhľadom k charakteru činností, ktoré bude poskytovateľ
tejto zmluvy vykonávať, dohodli, ţe oprávnené osoby objednávateľa určené v tejto zmluve, budú zadávať pokyny na uskutočňovanie činností
tejto zmluvy priamo príslušným osobám, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ vykonávať činnosti
tejto zmluvy a udelenie pokynu týmto osobám sa povaţuje za udelenie pokynu poskytovateľovi. 1.9 Ak teda ţalobca v ţalobe tvrdil, ţe prácu na spoločnom stavenisku riadil objednávateľ, teda VÁHOSTAV – SK, a.s., a jeho oprávnení zamestnanci mali vedomosť o spôsobe napájania elektrického kábla na rozvádzač, z vyššie citovaného článku zmluvy jednoznačne vyplýva, ţe ak by aj súd pripustil absurdný výklad, ţe takýto pokyn dali zamestnanci objednávateľa, teda ho dali priamo poskytovateľovi, teda ţalobcovi, za ktorého koná iba štatutárny zástupca - konateľ, konateľ ţalobcu si potom mal byť vedomý rizika spôsobu napájania na elektrický rozvádzač a to prehadzovanie kábla z mosta, ţe ide o činnosť vysoko rizikovú, a teda takýto pokyn zodpovedného pracovníka objednávateľa mal poskytovateľ, teda konateľ spoločnosti odmietnuť. Tento záver platí o to viac, 5 4Sžo/219/2015 ţe ako zodpovednému zamestnávateľovi mu muselo byť zrejmé, ţe zodpovedá za BOZP, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z uţ vyššie citovaného čl. V. bod 5.
názoru ţalobcu bolo povinnosťou VÁHOSTAVU – SK, a.s., aby stanovil presné pravidlá a kritéria pohybu a činnosti pracovníkov viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku
3 zákona č. 126/2004 Z.z. je treba poukázať na tú skutočnosť, ţe vzhľadom na uţ vyššie citované ustanovenie § 6 Zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa s názorom správnych orgánov súd stotoţňuje. Ak VÁHOSTAV – SK, a.s., takúto subkoordináciu neuskutočnil, čo
tvrdení ţalobcu vyplýva zo zápisu z koordinačnej porady BOZP Zdruţenia SD Dubná Skala, so sídlom Hviezdoslavova 36/33, Martin zo dňa 15.05.2013, treba uviesť, ţe v tom čase ţalobca zmluvu uzatvorenú nemal a aj v prípade, ak by v tom čase zmluva uzatvorená bola, súc si vedomý zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci svojich zamestnancov ţalobca mal vykonať také úkony, ktorými by došlo k naplneniu ustanovenia § 18 zákona o BOZP. 1.17 Z obsahu spisu je nesporné, ţe síce zmluva o vykonaní určitých činností bola uzatvorená dňa 22.05.2013, dodatok dňa 01.06.2013, avšak túto ţalobnú námietku súd povaţuje za irelevantnú. 7 4Sžo/219/2015 1.18 Zo zisteného skutkového stavu je bez akýchkoľvek pochybností, ţe k pracovnému úrazu zamestnanca ţalobcu P. H. nedošlo v dôsledku nekoordinovanej činnosti zamestnancov ţalobcu a zamestnancov iného zamestnávateľa, ale je bez akýchkoľvek pochybností, ţe zamestnanci ţalobcu pri pripájaní elektrického kábla na rozvádzač zvolili nesprávny a rizikový spôsob napájania tohto káblu. 1.19 Neobstojí ani ţalobná námietka ţalobcu, ţe v súvislosti s námietkami, ţe stavenisko SO 205 v súvislosti s protokolom o odovzdaní tohto stanoviska zo dňa 04.06.2013, pretoţe aj
názoru súdu je zrejmé, ţe zamestnanci ţalobcu na moste v čase, keď k pracovnému úrazu došlo, nevykonávali ţiadne činnosti
zmluvy zo dňa 22.05.2013. Súd opätovne zdôrazňuje, ţe k pracovnému úrazu došlo v dôsledku nesprávneho pracovného postupu, a ak ţalobca dodatočne tvrdí, ţe na chýbajúci rozvádzač elektriny zamestnanci ţalobcu objednávateľa, resp. jeho zodpovedných zamestnancov upozorňovali, táto skutočnosť nebola ţiadnym spôsobom preukázaná. 1.20 Súd v konaní sa nezaoberal ţalobnou námietkou uvedenou v písomnej ţalobe, ţe inšpektor práce Inšpektorátu práce v Ţiline uvedeným postupom, ak ţiadal vymeniť strany, postupoval nezákonné, pretoţe ţalobca na pojednávaní dňa 30.06.2015 neuviedol, aké subjektívne práva ţalobcu týmto postupom boli porušené a vo vzťahu k tejto ţalobnej námietke vzal ţalobu späť, pričom
ustanovenia § 250h ods. 1 O.s.p. aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť, rozšíriť ho môţe len v lehote
2.1 Vo včas podanom odvolaní sa ţalobca domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
2 písm. a/, c/ O.s.p. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a neposkytuje pritom ţiadne relevantné argumenty, ktorými by naše ţalobné námietky boli spochybnené. Javí sa, ţe súdu prvého stupňa úplne postačoval rozsah zisteného skutkového stavu pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu tak, ako ho stanovil ţalovaný správny orgán. 8 4Sžo/219/2015 2.2 V konaní ţalobca pritom poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav správnym orgánom aj na podivné praktiky inšpektora ţalovaného pri vyšetrovaní pracovného úrazu aj pri „vymieňaní strán“ protokolu o vyšetrovaní príčin pracovného úrazu. Správny orgán vo veci nevypočul ţiadnu kompetentnú osobu ţalobcu, teda ani konateľku spoločnosti, ani ţiadny ňou poverený subjekt. Rovnako nevypočul pre posúdenie veci dôleţité osoby, ktoré na líniovej stavbe Diaľnice Dl Dubná Skala – Turany pôsobili v rámci organizácie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Išlo o Ing. J. R., autorizovaného bezpečnostného technika spoločnosti VÁHOSTAV – SK, a.s. (ďalej len „VÁHOSTAV“), Ing. J. K., ktorý pre ţalobcu zabezpečoval sluţby v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktorý naviac pôsobil na stavbe Diaľnice Dl Dubná Skala – Turany ako zástupca koordinátora bezpečnosti. Taktieţ nebol vypočutý autorizovaný bezpečnostný technik J. F., ktorý vykonával na tejto stavbe funkciu koordinátora bezpečnosti. Všetci menovaní bezpečnostní technici mohli podstatne viac ozrejmiť koordináciu práce a zabezpečenia BOZP viacerými subjektmi na spoločnom pracovisku. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, prečo nepovaţoval za potrebné poznať stanovisko kompetentných bezpečnostných technikov a rozhodovať s poznaním ich odborných stanovísk. 2.3 Rovnako sa súd nevysporiadal ani s námietkou ťaţkej čitateľnosti aţ nečitateľnosti zápisníc o podaní informácie, ktoré vyhotovoval inšpektor ţalovaného. Súd prvého stupňa ţalobcovi síce „prisvedčil“, ţe zmluva o vykonaní určených činností číslo ZML 1300642 zo dňa 22.05.2013 obsahuje ustanovenia, ktoré sú protirečivé, ale túto skutočnosť súd vyriešil konštatovaním, ţe takúto zmluvu ţalobca nemal uzatvoriť. Je to pomerne jednoduché riešenie, ale za situácie, ktorá na stavebnom trhu ešte stále pretrváva, si subdodávatelia nemôţu určovať proti stavebným gigantom, ktorí vyhrávajú veľké zákazky, takmer ţiadne podmienky. Musia pristúpiť na podmienky „veľkého hráča“, ak nie, nastupuje ďalší subdodávateľ, ktorý tieto zjavne nevýhodné podmienky akceptuje. 2.4 Ţalobca sa snaţí „dešifrovať" skutočný obsah inominátnej zmluvy zo dňa 22.05.2013 a našiel čitateľnú paralelu s tzv. inštitútom dočasného pridelenia
Zákonníka práce.
neho v zmluve zo dňa 22.05.2013 ide o simuláciu tohto inštitútu. Súd prvého stupňa konštatuje, ţe sme nepredloţili ţiaden dôkaz o svojom tvrdení. Dôkaz však spočíva v samotnom charaktere zmluvy a charaktere činností, ktoré ţalobca pre VAHOSTAV vykonával, pričom zo samotnej zmluvy vyplýva, ţe: 9 4Sžo/219/2015 a. poskytovateľ sa touto zmluvou zaväzuje, ţe bude
pokynov objednávateľa vykonávať činnosti vymedzené touto zmluvou,... (Čl. 1, bod 1.1) poskytovateľ je v súlade s bodom 1.1 zmluvy povinný vykonávať
pokynov objednávateľa činnosti, ktoré obvykle vykonávajú na stavbách nasledovné profesie (ďalej len „Profesia“ alebo „Profesie“): tesár, ţeleziar ... poskytovateľ bude na základe pokynov objednávateľa vykonávať činnosti spočívajúce vo vykonávaní pomocných činností (napr. pomoc s vykladaním, nakladaním, čistením, atď.), a to prostredníctvom ktorejkoľvek z ktorýchkoľvek osôb, prostredníctvom ktorých plní poskytovateľ záväzky
tejto zmluvy. (Čl. I., bod 1.3) b. zmluvné strany sa vzhľadom k charakteru činností, ktoré bude Poskytovateľ
tejto zmluvy vykonávať dohodli, ţe oprávnené osoby Objednávateľa, určené v tejto zmluve, budú zadávať pokyny na uskutočňovanie činností
tejto zmluvy priamo príslušným osobám, prostredníctvom ktorých bude Poskytovateľ vykonávať činností
tejto zmluvy udelenie pokynu týmto osobám sa povaţuje za udelenie pokynu Poskytovateľovi. (Čl. II., bod 2.5) c. ... výška odplaty bude určovaná
objednávateľom odsúhlaseného počtu hodín skutočného vykonávania činnosti
bodu 3.3 tejto zmluvy na základe tejto zmluvy jednotkovej sadzby,... (Čl. III., bod 3.1) d. počet hodín skutočného vykonávania činnosti
tejto zmluvy bude denne odsúhlasovaný objednávateľom (ním určenou osobou) v tzv. zmenovke.... (Čl. III., bod 3.3) e. v prípade, ţe objednávateľ (VÁHOSTAV) zistí u konkrétnej osoby porušenie niektorej z povinností
tejto zmluvy (za ktoré zodpovedá poskytovateľ) má právo túto osobu okamţite odvolať z vykonávania činnosti a vykázať ju zo stavby. Poskytovateľ je povinný na vlastné náklady zabezpečiť do 24 hodín náhradu. (Čl. V., bod 5.4) 2.5 Z citovaných ustanovení zmluvy vyplýva, ţe ţalobca nemohol na stavbe diaľnice vykonávať sám bez priamych pokynov a riadenia zodpovedných pracovníkov VÁHOSTAVU ţiadne práce, ani činnosti, pretoţe mu to nevyplývalo ani zo zmluvy, ani z iných relevantných dokumentov. Aj kontrola vykonávanej práce a právo na sankcie (vykázať pracovníka zo stavby) prislúcha priamo objednávateľovi. VÁHOSTAV si takouto zmluvou vytvoril pracovno-právne prostredie, v ktorom vytvára zdanie, ţe na stavbe diaľnice pracujú
jeho pokynov zamestnanci, ktorí sú označení na prilbách logom VÁHOSTAV (viď Čl. V, 10 4Sžo/219/2015 bod 5.3 ZML1300642), teda akoţe vlastní zamestnanci, avšak v skutočnosti ide o zamestnancov inej spoločnosti (subdodávateľskej), ktorá nesie zodpovednosť za svojich pracovníkov na cudzom pracovisku, pričom nemá moţnosť akejkoľvek ingerencie do pracovných a technologických postupov, ktoré stanovujú vedúci pracovníci VÁHOSTAVU. 2.6 Ak by súd prvého stupňa neakceptoval nedostatočne zistený skutkový stav ţalovaným správnym orgánom mohol byť dopodrobna vyšetrený mechanizmus organizácie práce na stavenisku, najmä mechanizmus priameho riadenia majstrov a stavbyvedúcich VÁHOSTAVU voči zamestnancom ţalobcu. Napriek uvedenému však aj doposiaľ zabezpečené dôkazy potvrdzujú absolútne dominantné postavenie VÁHOSTAVU a jeho riadiacich pracovníkov na stavbe. Svedok L. V. v zápisnici o podaní informácie dňa 15.01.2014 uviedol, ţe na stavbe mosta SO 205 01 Turčianske Kľačany vykonával ako pracovník VÁHOSTAVU riadiace práce a postup prác bol taký, „ţe ráno pri nástupe na pracovnú zmenu boli všetci pracovníci kaţdý deň oboznámení a poučení s technologickými postupmi a plánom BOZP“. 2.7 Súd prvého stupňa si osvojil skutočnosť, ţe primárnou príčinou pracovného úrazu nebolo dočasné zábradlie, ale nesprávne zvolený pracovný postup. Takýto pracovný alebo technologický postup však mohli stanoviť len odborne spôsobilé osoby, konkrétne riadiaci pracovníci VÁHOSTAVU (majstri, stavbyvedúci). Ţalobca nemal v pracovnom pomere ţiadnu odborne spôsobilú osobu na riadenie vykonávaných stavebných činnosti. Vykonávané práce boli riadené odborne spôsobilými osobami VÁHOSTAVU, ktorých pokyny boli prostredníctvom parťáka (odborne nespôsobilá osoba na riadenie určených stavebných činností) prenášané na ďalších pracovníkov ţalobcu. Všetky tieto skutočnosti sa zapisovali do stavebného denníka, ktorý taktieţ nebol v správnom konaní zabezpečený. 2.8
čl. I. odsek 11 písm. b/ Prílohy č. 1 k zmluve ZML1300642: „Zhotoviteľ je povinný pouţívať výhradne miesta a spôsoby pripojenia elektrickej energie a vody určené objednávateľom.“ Prívod elektrickej energie na zárodok pravej vetvy mosta SO 205 bol najbliţšie z betónovej plochy uţ dokončenej ľavej vetvy mosta (v smere Ţilina – Martin), preto priamo zodpovední pracovníci VÁHOSTAVU určili takýto spôsob napojenia elektrickej energie. Tento spôsob napojenia elektrickej energie bol realizovaný opakovane a bolo 11 4Sžo/219/2015 by iluzórne sa domnievať, ţe majstri, prípadne stavbyvedúci o takomto spôsobe napojenia elektrickej energie nevedeli a netolerovali ho. 2.9 Súd prvého stupňa povaţuje za absurdný výklad, aby takýto pokyn (rozumej spôsob napojenia do zdroja elektrickej energie) dali zamestnanci VÁHOSTAVU a zamýšľa sa, ţe ak by sa tak aj stalo, musel byť pokyn daný priamo konateľovi, ktorý jediný koná za ţalobcu. Pri tomto konštatovaní sa zdá, ţe ušlo pozornosti súdu ustanovenie čl. II., bod 2.5,
ktorého „zmluvné strany sa vzhľadom k charakteru činnosti, ktoré bude Poskytovateľ
tejto zmluvy vykonávať dohodli, ţe oprávnené osoby Objednávateľa, určené v tejto zmluve, budú zadávať pokyny na uskutočňovanie činnosti
tejto zmluvy priamo príslušným osobám, prostredníctvom ktorých bude Poskytovateľ vykonávať činnosti
tejto zmluvy a udelenie pokynu týmto osobám sa povaţuje za udelenie pokynu Poskytovateľovi“. 2.10 Súd prvého stupňa povaţuje za nedôvodné aj námietky ţalobcu ohľadom určenia zodpovednej osoby, pretoţe v správnom konaní bolo
súdu jednoznačne preukázané, ţe práve M. H. bol ostatnými zamestnancami ţalobcu, ale aj VÁHOSTAVU povaţovaný za vedúceho skupiny, resp. parťáka.
súdu práve tento zamestnanec určil riskantný pracovný postup, za ktorý má objektívnu zodpovednosť ţalobca. Pri tejto argumentácii súdu však je potrebné namietať, ţe toto zistenie nevyplýva zo ţiadneho zabezpečeného dôkazu. Zo zápisnice o podaní informácie M. H. zo dňa 03.12.2013 vyplýva, ţe v čase úrazu bol na inej časti stavby, avšak vedel o spôsobe napájania na zdroj elektrickej energie. Aj tento parťák však potvrdil, ţe stavbu riadili vedúci zamestnanci VÁHOSTAVU a sám neuviedol, aby to bol práve on, kto dal takýto pokyn na napojenie elektrického kábla do zdroja. Poškodený P. H. vypovedal (08.10.2013), ţe prácu na stavbe mu prideľoval majster stavby (pracovník VÁHOSTAVU) a v konkrétny deň „mi starší spolupracovník (Š. H.) povedal, ţe je potrebné premiestniť elektrický kábel zo zabetónovanej vetvy mosta na zárodok druhej vetvy mosta“. Aj zo zápisnice o podaní informácie Š. H. zo dňa 06.12.2013 vyplýva, ţe kritického dňa povedal P. H., „aby išiel prehodiť kábel z mostovky na zárodok“. Z vykonaného dokazovania priamo nevyplýva, kto konkrétne takýto pokyn (na prehodenie elektrického kábla dal) a kto konkrétne bol oprávnený stanoviť spôsob napojenia. V kaţdom prípade to však musela byť osoba „s právomocou samostatne rozhodovať“, teda odborne spôsobilá osoba, ktorú má na mysli ust § 2 písm. q/ vyhlášky č. 147/2013 Z.z.. M. H., ako parťák ţalobcu, kritéria takejto osoby nespĺňal. Ak sa však zistí, ţe takýto pokyn ţiadna zodpovedná osoba nedala, potom 12 4Sžo/219/2015 zamestnanci konali svojvoľne a mali by sa teda podieľať na zodpovednosti za spôsobený následok. 2.11 V súvislosti so ţalobnou námietkou týkajúcou sa prevzatia staveniska uviedol, ţe ţalobca na líniovej stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala – Turany nemá zamestnaných ţiadnych pracovníkov, ktorí sú odborne spôsobilí samostatne riadiť práce, preto ani nemôţe konkrétne pracovisko prevziať. VÁHOSTAV ani neodovzdal ţalobcovi ţiadnu projektovú dokumentáciu, z čoho celkom zreteľne vyplýva, ţe práce na stavenisku riadili a organizovali vedúci pracovníci VÁHOSTAVU a pracovníci ţalobcu len vykonávali pracovné činnosti
ich priamych pokynov. 2.12 Nemoţno sa stotoţniť ani s argumentáciou súdu, ţe za koordináciu BOZP na líniovej stavbe nezodpovedá VÁHOSTAV ako hlavný zhotoviteľ, ale subdodávatelia sa mali
súdu domáhať uzatvoriť takúto dohodu o BOZP. 2.13 Je celkom jednoznačné, ţe na stavbe Diaľnice Dl Dubná Skala – Turany pracovalo mnoţstvo subdodávateľov, ktorí boli v rozličných zmluvných vzťahoch s hlavným zhotoviteľom VÁHOSTAVOM a bolo práve povinnosťou tohto subjektu, aby stanovil presné pravidlá a kritériá pohybu a činnosti pracovníkov viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku. Nie je moţné prijať argumentáciu, ţe to bol ţalobca, ktorý mal v zmysle § 18 ods. 3 zákona o BOZP uzatvoriť dohodu
1 zákona o BOZP, pretoţe takáto povinnosť vyplýva pre hlavného zhotoviteľa – VÁHOSTAV zo zmluvy o dielo s NDS. Zmluvy so subdodávateľmi pripravovala zásadne spoločnosť VÁHOSTAV ako hlavný zhotoviteľ stavby a bolo by iste iluzórne vyţadovať od subdodávateľov, aby do zmlúv práve oni navrhovali spôsoby spolupráce zamestnávateľov na spoločnom pracovisku. Bolo to naviac aj nemoţné, pretoţe jedine hlavný dodávateľ stavby spoločnosť VÁHOSTAV poznal úlohy a činnosti jednotlivých subdodávateľov na jednotlivých staveniskách stavby Diaľnice Dl Dubná Skala –Turany. Bolo preto povinnosťou spoločností VÁHOSTAV v zmysle § 18 ods. 1 zákona o BOZP do týchto zmlúv zakomponovať ustanovenia o spolupráci VÁHOSTAVU a subdodávateľov pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP, koordináciu činnosti a vzájomnú informovanosť na spoločnom pracovisku. Tejto povinnosti sa spoločnosť VÁHOSTAV nemôţe zbaviť a neobstojí argument, ţe ak ustanovenia o spolupráci a koordinácii pracovných činností a systéme zabezpečenia BOZP neboli súčasťou zmlúv, prípadne neboli osobitne dohodnuté, ţe za BOZP 13 4Sžo/219/2015 na spoločnom pracovisku zodpovedá zamestnávateľ poškodeného pracovníka. V správnom konaní naviac ani nebolo vykonané náleţité dokazovanie k zisteniu skutočnosti, či a akým spôsobom bola (alebo nebola) dohodnutá spolupráca VÁHOSTAVU a ďalších subdodávateľov na spoločnom pracovisku. Subdodávatelia o sebe často nevedeli a bolo medzi nimi sporné, kto zodpovedá za jednotlivé pracoviská, stavby a BOZP na nich. 2.14 VÁHOSTAV ako hlavný dodávateľ stavby v zmysle všeobecných podmienok (ţltý FIDIC) nesie plnú zodpovednosť za celú stavbu aj za situácie, keď boli jednotlivé pracoviská líniovej stavby odovzdané pod zhotoviteľom. Je však potrebné uviesť, ţe VÁHOSTAV bol často subdodávateľmi upozorňovaný na zlú a často chaotickú organizáciu práce, ktorá bola ovplyvňovaná nedostatkom niektorých materiálov, nedostatkom majstrov a ďalších technicko-hospodárskych pracovníkov VÁHOSTAVU a v neposlednom rade aj neplatením faktúr za vykonané práce subdodávateľom. Táto situácia napokon vyhrotila aţ do medializovaného celospoločenského problému reštrukturalizácie VÁHOSTAVU. 3. 3.1 Ţalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.09.2015 uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, pretoţe má za to, ţe skutok bol preukázaný tak ako to vyplýva z rozhodnutia ţalovaného. Konajúci súd sa dôsledne a relevantný spôsobom vysporiadal s argumentáciou ţalobcu a tento v odvolaní neuviedol, ţiadne nové skutočnosti ani námietky. Nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť ţalobcu, nie je potrebné preukázať jeho zavinenie. 4. 4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.). 14 4Sžo/219/2015 4.2
1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 4.3
1 a 2 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 4.4 Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 4.5 Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci rozsah úpravy v § 1 upravuje tak, ţe tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 4.6
a/ a b/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu, 4.7
1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane zabezpečovania informácii vzdelania a organizácie práce a prostriedkov. 4.8
2 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – všeobecné zásady prevencie sú
ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný
1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať kaţdého zamestnanca
2 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom prác a pracovísk
1 písm. m/. 4.13
1 písm. a/ nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s poţiadavkami
prijíma opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad
, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými poţiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe č.
1 písm. a/ bod 3. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodrţiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 4.16
1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov inšpektorát práce je oprávnený uloţiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode aţ treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv aţ do 100 000,- €, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťaţká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- €. 18 4Sžo/219/2015 4.17 Z administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, ţe Inšpektorát práce vykonal v dňoch 01.10.2013, 08.10.2013, 03.12.2013, 06.12.2013, 15.01.2014 a 27.01.2014 vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu zamestnanca P. H., nar. X. ku ktorému došlo dňa 01.10.2013 na pracovisku - Diaľnica Dl, Turčianske Kľačany, most SO 205. Šetrením bolo zistené porušenie povinností, ktoré sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a to najmä porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ a i/ zákona o BOZP v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/, príloha č. 3 časť B, oddiel II, bod 5.1 a bod 5.2 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. tým, ţe ţalobca ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovisko vo výške, z ktorého zamestnanci prehadzovali predlţovací elektrický kábel, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie postihnutého, ako aj ostatných zamestnancov tým, ţe nezabránil pádu z výšky technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zaráţku pri podlahe, drţadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným riešením, pretoţe práce vo výškach je moţné vykonávať len vtedy, ak sa pouţijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumoţňuje pouţiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť vhodné prostriedky umoţňujúce prístup a musia sa pouţiť prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu; - aby pracovný postup a organizácia práce pri debniacich prácach na zárodku mosta SO 205 neohrozovali bezpečnosť a zdravie postihnutého, ako aj ostatných zamestnancov, tým, ţe na stavenisko stavby pravej časti zárodku mosta neurčil bezpečný pracovný postup napojenia pracovných prostriedkov (reťazovej píly, malého cirkulára) na elektrický prúd a trpel nebezpečný pracovný postup, kedy zamestnanci vystupovali do výšky 15 m na vedľajšiu hotovú vetvu mosta, odkiaľ namáhavým spôsobom prehadzovali predlţovací elektrický kábel na zárodok druhej vetvy mosta. 4.18 Inšpektorát práce na základe uvedeného oznámil ţalobcovi, ţe začína správne konanie vo veci uloţenia pokuty. K oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 16.04.2014 sa ţalobca písomne vyjadril a vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2014 namietol, ţe zhotoviteľom diela, kde došlo k pracovnému úrazu, je VÁHOSTAV – SK, a.s., Ţilina, ktorý je zodpovednou osobou
zmluvných podmienok a ktorá mala vypracovať návrh dohody o vytvorení podmienok BOZP a mala zaistiť vhodné podmienky na vykonávanie prác inými subjektmi. Navrhol doplniť rozsah šetrenia o konkrétne zmluvy uzatvorené medzi ním a zadávateľom objednávky a ujasniť presnú zodpovednosť jednotlivých subjektov. 19 4Sžo/219/2015 4.19 Dňa 23.06.2014 bolo správnemu orgánu doručené ďalšie vyjadrenie ţalobcu, v ktorom nesúhlasí s tvrdením, ţe vedúcim skupiny bol pán M. H., pretoţe všetci zamestnanci boli v pracovnom zaradení rovní a ţiaden z nich nemal oprávnenie dávať inému pracovníkovi záväzné pokyny. Ďalej uviedol, ţe zamestnanci absolvovali školenie BOZP, boli informovaní o stave na pracovisku, pričom v časti, kde došlo k úrazu, sa jednalo o stavbu, ktorá uţ bola dokončená, odovzdaná a odkontrolovaná ako bezpečná. Poukázal na zmluvu o vykonaní určitých činností ZML 1300642 uzatvorenú s objednávateľom,
ktorej síce ţalobca zodpovedá za dodrţiavanie všeobecne závaţných právnych predpisov upravujúcich BOZP, avšak
prílohy č. 1 k tejto zmluve (čl. II ods. 1) mal objednávateľ vo vzťahu k ţalobcovi plniť povinností
všeobecne záväzných právnych predpisov (najmä § 6 ods. 4 zákona o BOZP). Uviedol, ţe objednávateľ zodpovedá za dodrţiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich BOZP na celej stavbe, preto mal inšpektorát práce vo veci konať s touto spoločnosťou. 4.20 K. porušeniu § 6 ods. 1 písm. d/ a písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci uviedol, ţe dôvod, prečo jeho zamestnanci zapájali kábel vytýkaným spôsobom, spočíval v tom, ţe v blízkosti pracoviska, na ktorom jeho zamestnanci pracovali, sa nenachádzal ţiadny iný rozvádzač, ktorý by mohli pouţiť.
zmluvy ZML v ods. 5.8 mal objednávateľ zabezpečiť ţalobcovi stavebné mechanizmy, materiál a nevyhnutné špeciálne náradie (napr. rozvádzač,) potrebné k realizácii činnosti
tejto zmluvy. V zmysle čl. II ods. 11 písm. b/ prílohy č. 1 tejto zmluvy bol ţalobca povinný pouţívať výhradne miesta a spôsoby pripojenia elektrickej energie a vody určenej objednávateľom. 4.21 Ţalobca ďalej uviedol, ţe ani jeho konateľke ani vedúcemu zamestnancovi pánovi M. H., neboli nikdy zo strany zamestnancov oznámené sťaţnosti na postup práce, resp. obavy ohľadne bezpečnosti v súvislostí so zapájaním kábla do staveniskového rozvádzača, čoho dôkazom je aj to, ţe zamestnanci takýmto spôsobom zapájali kábel do rozvádzača viackrát a bez akýchkoľvek problémov. Súčasťou vyjadrenia bolo čestné prehlásenie postihnutého, v ktorom uviedol, ţe si nepamätá, či kábel hádzal alebo spúšťal. Pri vyťahovaní mu kábel kládol nečakaný odpor a keď sa nahol cez zábradlie, aby dovidel na koniec kábla, zábradlie povolilo a on spadol. 20 4Sžo/219/2015 4.22 Inšpektorát práce neakceptoval námietky ţalobcu a rozhodnutím č. 211/2014- IZA-2.2/pok/R/S zo dňa 10.07.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 33 000,-€ za porušenie povinností zistených inšpekciou práce. 4.23 Uloţenú pokutu inšpektorát práce odôvodnil zistenými nedostatkami tak, ako sú uvedené v protokole, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpektorátom práce. Zaoberal sa porušením povinnosti vo vzťahu k zisteným skutočnostiam a k príslušným ustanoveniam zákona o BOZP a NV č. 396/2006 Z.z. Inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia trval na výsledkoch vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu, čo riadne odôvodnil. Poukázal na jednotlivé ustanovenia právnych predpisov, ktoré boli porušené tým, ţe ţalobca nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečností a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovisko, komunikácie, pracovný postup a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a taktieţ neurčil bezpečný pracovný postup. Popísal úrazový dej, skutočnosti, ktoré predchádzali samotnému úrazu, postup a konanie prítomných osôb, pričom vychádzal z vyjadrení vypočutých osôb a z ďalších podkladov rozhodnutia. Zaoberal sa aj jednotlivými námietkami ţalobcu a zaujal k nim stanovisko. Uviedol, ţe vznik pracovného úrazu je v príčinnej súvislostí s porušením povinností zo strany ţalobcu v dôsledku ktorého došlo k ťaţkej ujme na zdraví postihnutého. Na základe záverov vykonaného šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu uviedol, ţe k pracovnému úrazu došlo na pracovisku ţalobcu – Diaľnica Dl, Turčianske Kľačany, most SO 205, kde postihnutý prehadzoval predlţovací elektrický kábel na zárodok druhej vetvy mosta vo výške 15 m z dôvodu napojenia pracovných prostriedkov (reťazovej píly, malého cirkulára). Pri tomto sa oprel o zábradlie, ktoré sa prelomilo a postihnutý spadol z výšky 15 metrov, pričom utrpel pracovný úraz s ťaţkou ujmou na zdraví. Uloţenie pokuty odôvodnil inšpektorát práce porušením právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jej výšku odôvodnil závaţnosťou nedostatkov a jeho dôsledkov. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal predovšetkým na skutočnosť, ţe ide o závaţné porušenie povinností so závaţnými následkami, ktorými je ťaţká ujma zamestnanca, pričom uloţil sankciu v dolnej hranici zákonnej sadzby. 4.24 Ţalobca sa proti rozhodnutiu odvolal v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní zo dňa 28.07.2014 uviedol námietky, ktoré sa vo veľkej miere zhodujú s obsahom vyjadrenia k začatiu správneho konania. Spochybňuje svoju zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu 21 4Sžo/219/2015 zdravia pri práci na objekte SO 205, ktorá
jeho názoru môţe byť iba na strane objednávateľa – VÁHOSTAV – SK, a.s. Ţilina. 4.25 Poukázal na stavebný denník a zápisy z kontrolných dní, ktoré svedčia o tom, ţe časť stavby, na ktorej pracovali jeho zamestnanci, bola protokolárne prevzatá
2 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. od dodávateľa ako stavba bez vád (vrátane zábradlia), a teda nemôţe zodpovedať za nekvalitne osadené zábradlie. Dodávateľ ho neupozornil, ţe pracovisko nie je bezpečné, ţe kolektívna ochrana nie je dokončená, aj keď mal povinnosť zabezpečiť, aby spoločné pracovisko bolo riadne zabezpečené
Na druhej strane však uvádza, ţe objednávateľ protokolárne neodovzdal stavbu štatutárnemu zástupcovi ţalobcu a preto nemôţe byť zodpovedný za pracovný úraz. Ţalobca namietal aj ďalšie skutočností, a to: - zábradlie vyhotovila firma SPPC, s.r.o. Bratislava, preto tento subjekt musí zodpovedať za vykonanú prácu. Vychádzajúc z výpovedí zamestnanca M. H. je zrejmé, že menovaný ako vedúci požadoval väčší počet rozvádzačov a tieto mal zabezpečiť objednávateľ. Nie je pravda, že nepreukázal určenie bezpečného pracovného postupu, nakoľko preškolil z BOZP svojich zamestnancov certifikovaným školiteľom. - spochybňuje podpis pána G. v protokole o odovzdaní staveniska, nakoľko menovaný ho nikdy nepodpísal a k takémuto úkonu nebol ani žalobcom splnomocnený. Zodpovedným za vznik úrazu je objednávateľ – VÁHOSTAV – SK, a.s., pretože v čase podpisu zmluvy medzi objednávateľom a žalobcom t.j. dňa 22.05.2013, časť stavby – ľavá betónová doska mosta SO 205 ešte nebola odovzdaná spoločností SPPC, s.r.o., a teda to bol jediný subjekt, ktorý mal mať všetky informácie o uvedenej časti stavby a o tých mal následne informovať aj žalobcu a jeho zamestnancov. Stavbu, ktorá nie je bezpečná, je potrebné viditeľným spôsobom označiť, predmetná časť stavby však nebola označená oznámením o nebezpečenstve pohybu. Zamestnanci žalobcu preto nepoužili prostriedky osobného zabezpečenia. Zamestnanci neboli povinní vykonať debniace práce, resp. opraviť už vykonané debniace práce aj na tých častiach stavby, ktoré už boli odovzdané a odkontrolované ako bezpečné. Zamestnanci zapájali kábel spôsobom napádaným v rozhodnutí preto, že na stavenisku sa nenachádzal iný rozvádzač, pretože
zmluvy ZML 1300642, Príloha č. 1, čl. 11 ods. 11 písm. b/ je zhotoviteľ (žalobca) povinný používať výhradne miesta a spôsoby pripojenia elektrickej energie a vody určenej objednávateľom. Tvrdí, že požiadal objednávateľa o staveniskový rozvádzač, objednávateľ diela mu však nevyhovel. Nesúhlasí 22 4Sžo/219/2015 s konštatovaním správneho orgánu, že mohol nechať zapojený kábel až do ukončenia debniacich prác na moste, a to z dôvodu nestráženia pracoviska a možností manipulácie s káblom. 4.26 Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku a po zhodnotení právneho a skutkového stavu vydal rozhodnutie č. S/2014/02876-2.1, O-359/2014 zo dňa 16.09.2014, ktorým ako odvolací orgán
1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci odvolania zo dňa 28.07.2014, ktoré podal účastník konania SLAVOSTAV, s.r.o., proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Ţilina, č.k. 211/2014-IZA- 2.2/pok/R/S zo dňa 10.07.2014 o uloţení pokuty vo výške 33 000,- € (slovom tridsaťtritisíc eur)
1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, a to - § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/, príloha č. 3 časť B oddiel II. bod 5.1 a 5.2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na stavenisko tým, ţe ţalobca ako zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovisko vo výške, z ktorého zamestnanci prehadzovali predlţovací elektrický kábel, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov; - § 6 ods. 1 písm. d/ a písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, ţe v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný postup a organizácia práce pri debniacich prácach na zárodku mosta SO 205 neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, pretoţe na stavenisko stavby pravej časti zárodku mosta neurčil bezpečný pracovný postup napojenia pracovných prostriedkov (reťazovej píly, malého cirkulára) na elektrický prúd a utrpel nebezpečný pracovný postup rozhodol tak, ţe odvolanie ţalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Ţilina potvrdil. 23 4Sžo/219/2015 4.27 Z vyšetrovania udalosti je zrejmé, ţe priamou príčinou vzniku pracovného úrazu postihnutého bola nesprávna organizácia práce a nesprávny pracovný postup, pretoţe ţalobca strpel na stavbe nebezpečný spôsob práce a neurčil správny pracovný postup. Zamestnanci vôbec nemuseli vystupovať do výšky na ľavú časť mosta, ktorá bola po stránke tesárskych, ţeleziarskych a betonárskych prác uţ hotová,
štandardného pracovného postupu sa na jednotlivé pracoviská stavby inštalujú podruţné staveniskové rozvádzače, ktoré zabezpečuje pre svojich zamestnancov zamestnávateľ alebo subjekt na základe dohodnutých podmienok na spoločnom pracovisku. 4.28 Ţalobcom zvolený postup viacnásobného prehadzovania kábla pod prúdom z výšky, v blízkosti okraja mosta, moţno povaţovať za riskantný a organizáciu práce za nebezpečnú, ohrozujúcu ţivot zamestnancov. Ţalobca (vedúci pracovnej skupiny) vedel o nebezpečnom spôsobe práce a napriek tomu nevykonal potrebné opatrenia smerujúce k zabráneniu neţiaducej udalostí, čím bola ohrozená bezpečnosť, ale aj zdravie, či ţivot jeho zamestnancov. 4.29 Inšpektori práce vychádzali pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu okrem iného z písomne podaných informácií zamestnancami prítomnými na pracovisku, a to postihnutým P. H. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 08.10.2013), vedúcim skupiny M. H., spolupracovníkom Š. H. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 06.12.2013), ako aj stavbyvedúcim L. V. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 15.01.2014). Skutkový stav preukazuje aj fotodokumentácia vyhotovená inšpektorom práce počas šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu. 4.30 Zamestnanec M. H. uviedol, ţe pracuje na stavbe ako vedúci skupiny zamestnancov účastníka konania. Zamestnanci, ktorí vykonávali práce na stavbe a postihnutý uviedli, ţe menovaného povaţujú za vedúceho skupiny a plnia jeho pokyny. Taktieţ vedúci zamestnanci objednávateľa sa vyjadrili, ţe pri zadávaní prác komunikujú s M. H. ako s vedúcim skupiny zamestnancov, ktorý prenáša ich poţiadavky a dáva pokyny pracovníkom skupiny na realizáciu konkrétnych stavebných operácií. 4.31 Postihnutý v zápisnici o podaní informácie uviedol, ţe na stavbe robil od júla 2013 a viackrát predtým (asi 7-krát) ten istý kábel stočený do disku prehadzoval 24 4Sžo/219/2015 z jednej vetvy na druhú vetvu mosta. Potvrdil, ţe v deň úrazu sa mu kábel nepodarilo prehodiť na poţadované miesto ani na tretí pokus. 4.32 Z výsledkov vyšetrovania a z vyjadrení vypočutých zamestnancov vyplýva, ţe pracovný postup, pri ktorom bolo prehadzovanie kábla vykonávané opakovane a zodpovední zamestnanci o tomto spôsobe vedeli a napriek uvedenému nevykonali ţiadne nápravné opatrenia, z čoho vyplýva, ţe strpeli nebezpečný spôsob práce. 4.33 Zauţívané pracovné postupy a organizácia práce u ţalobcu boli jednoznačne nebezpečné, pričom sa nejednalo len o ojedinelé pochybenie, ale o opakovane trpený nepriaznivý stav, tolerovaný a praktizovaný dokonca aj vedúcim zamestnancom. Ţalobca ako zamestnávateľ nevykonal ţiadne potrebné opatrenia k tomu, aby existujúci nepriaznivý stav na pracovisku odstránil, čím ohrozil ţivot a zdravie viacerých osôb. 4.34 V tomto prípade boli zistené celkom štyri nedostatky, z toho dva boli na strane ţalobcu v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, za ktoré bola uloţená pokuta vo výške 33 000,- €. 4.35
1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uloţiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode aţ treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv aţ do 100 000,- € a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťaţká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- €. Pri rozhodovaní o pokute musí inšpektorát práce prihliadať na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6, najmä na závaţnosť zisteného porušenia povinností a závaţnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, skutočnosť, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku alebo opakované zistenie toho istého nedostatku. Uloţenú pokutu je moţné povaţovať za dôvodnú, táto má naplniť ako preventívny, tak aj výchovný charakter a je uloţená v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 4 správneho poriadku. Výška uloţenej pokuty je primeraná predovšetkým vzhľadom k tomu, ţe ide o závaţné porušenie povinností zo strany účastníka konania, následkom ktorých je pracovný úraz s následkom ťaţkej ujmy na zdraví. Na druhej strane bola zohľadnená aj skutočnosť, ţe v minulosti neboli u účastníka 25 4Sžo/219/2015 konania zistené rovnaké porušenia povinností, nejedná sa teda o opakované zistenie toho istého nedostatku, a preto bola pokuta uloţená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.