← Slovensko

§ 66 Stavebného zákona

Najvyšší súd 4Sžo/198/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobcu: Občianske združenie ZA ŠTADIÓNOM, so sídlom Za štadiónom č. 12, Košice, IČO: 42 101 476, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Slávik, advokát a konateľ AK PUCHALA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťová 24, Košice, proti ţalovanému: Okresnému úradu Košice, so sídlom Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-KE-OCDPK- 2014/028408/2/KHD zo dňa

  1. septembra 2014, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/138/2014-89 zo dňa
  2. mája 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/138/2014-89 zo dňa
  3. mája 2015 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e
  4. 1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 4Sžo/198/2015 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobu zamietol a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákona“), § 63 ods. 3 Stavebného zákona, § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 3 ods. 4 veta prvá Správneho poriadku, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, § 59 ods. 1 Správneho poriadku. 1.2 Skonštatoval, ţe ţalobca v ţalobe rozšíril ţalobné dôvody, ktoré v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa neuvádzal. Poukázal, ţe v stavebnom konaní platí koncentračná zásada v súvislosti s námietkami, ktoré účastník môţe v rámci konania uplatniť a po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada. 1.3 Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ţe podstatou konania o správnej ţalobe je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu. Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať odvolacie konanie pred správnym orgánom, resp. sa zaoberať námietkami, ktoré účastník správneho konania mohol uplatniť podaním odvolania, ale ich neuplatnil. Súdne konanie o správnej ţalobe nemoţno povaţovať ako pokračovanie správneho konania, alebo jeho náhradu. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať odvolací správny orgán, takýto postup by bol v rozpore so zásadou trojdelenia moci. Predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe (ţalobné dôvody), ktorú uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, a s ktorými sa musel ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom ţalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 1.4 Krajský súd sa teda v ďalšom zameral uţ len na tú časť, ktorá bola predmetom odvolacích námietok a to uplatnenie koncentračnej zásady upravenej stavebným zákonom (§ 61 ods. 3 Stavebného zákona). 1.5 Krajský súd sa pri rozhodovaní o ţalobe zaoberal otázkou, či absolutizovanie 4Sžo/198/2015 3 zásady koncentrácie konania nezakladá svojvôľu v aplikácii tejto zásady bez zohľadnenia ostatných zásad správneho konania. Konštatoval, ţe opakom zásady koncentrácie konania je jednotnosť konania, ktorá vyjadruje, ţe účastníci majú právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať procesné návrhy a oprávnenia po celú dobu konania vrátane odvolacieho konania. V správnom konaní sa uplatňujú aj ďalšie zásady, z ktorých pre prerokúvanú vec majú význam a to zásada dvojinštančnosti konania, zásada hospodárnosti a rýchleho rozhodovania a zásada riadneho zistenia skutočného stavu veci. 1.6 Zásada dvojinštančnosti sa realizuje prostredníctvom odvolania ako riadneho opravného prostriedku, pričom jej zmyslom je umoţniť, aby nadriadený orgán v systéme orgánov verejnej správy preskúmal zákonnosť rozhodnutia jemu podriadenému orgánu vo väčšine správnych vecí. Prejavom dvojinštančnosti správneho konania je povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, je povinnosť doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku). 1.7 Krajský súd ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR, ktorý skonštatoval, ţe zásada koncentrácie konania bráni uplatneniu zásady jednotnosti, v spojení so zásadou dvojinštančnosti a hospodárnosti správneho konania. Avšak skutočný dopad koncentrácie konania je limitovaný tým, ţe správny orgán vystupuje v celom správnom konaní ako reprezentant a ochranca verejného záujmu na dodrţiavaní právnych predpisov. Preto je povinný aj v prípade, ţe účastník konania aţ po úkone ohraničujúcom jeho právo predkladať pripomienky a námety uplatní námietky, ktoré sa týkajú dodrţania noriem hmotného, či procesného práva, na tieto z úradnej povinnosti prihliadať (ÚS 223/09-131). 1.8 Podľa názoru krajského súdu sa ţalobca po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa mohol písomne vyjadriť k povolenej stavbe, nahliadať do spisu, robiť si výpisy, opisy zo spisu, podávať námietky, vyjadriť, dostaviť sa na stavebný úrad, pričom v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa mohol ţalobca konkrétne namietať v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, o ktorých námietkach by bol ţalovaný povinný rozhodnúť a na odvolacie námietky ţalobcu v plnom rozsahu prihliadať a vo svojom rozhodnutí to aj následne odôvodniť. 1.9 Krajský súd ďalej poukázal, ţe ţalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu 4Sžo/198/2015 4 správneho orgánu prvého stupňa neuviedol tie dôvody, ktoré uvádza v podanej ţalobe, okrem zásady koncentrácie konania a preto sa ţalovaný mohol zaoberať len dôvodmi uvedenými v odvolaní. 1.10 Pokiaľ ide o ţalobnú námietku, ţe aj keď bol ţalobca v stavebnom konaní zastúpený advokátom, bolo povinnosťou ţalovaného ho vyzvať na doplnenie dôvodov nezákonnosti napadnutého stavebného povolenia, túto ţalobnú námietku prvostupňový súd povaţuje taktieţ za neopodstatnenú, a to jednak z dôvodu, ţe ţalobca bol zastúpený advokátom, ktorý ako osoba znalá práva, by mal mať vedomosť v čom vidí nezákonnosť napadnutého stavebného povolenia a taktieţ z dôvodu, ţe ţalobca v podanom odvolaní uviedol odvolací dôvod, ktorý však videl len v koncentračnej zásade, ktorá platí v stavebnom konaní.
  5. 2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd SR“ aj „odvolací súd“ aj „Najvyšší súd“) napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, ţe mení rozsudok prvostupňového súdu a to tak, ţe zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-KE-OCDPK-2014/028408/2/KHD zo dňa 16.09.2014 v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet advokátskej kancelárie trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2.2 Podľa ţalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ako aj z dôvodu vád v konaní podľa § 221 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. 2.3 Podľa ţalobcu krajský súd mu odňal moţnosť konať vo veci tým, ţe sa nezaoberal obsahovo najvýznamnejšími námietkami práve s poukazom na aplikáciu koncentračnej zásady v správnom súdnictve. Ţalobca je pritom presvedčený, ţe práve tento postup je v rozpore so zákonom a prekonaný aj recentnou judikačnou činnosťou Najvyššieho súdu SR. 4Sžo/198/2015 5 2.4 Podľa ţalobcu, podanou ţalobou, poukázal na to, ţe ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vo veci, pretoţe vydal napadnuté rozhodnutie aj napriek tomu, ţe značná časť záväzných stanovísk a stanovísk dotknutých orgánov stratila svoju platnosť v čase pred jeho vydaním. Avšak krajský súd sa touto námietkou odmietol zaoberať s odkazom na názor, ţe predmetom prieskumu môţu byť len tie námietky, ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 2.5 Porovnaním obsahu podanej ţaloby so zákonom, je zjavné, ţe bol oprávnený svoju námietku so str. 8 – 10 ţaloby podať. Tým, ţe sa krajský súd odmietol týmito námietkami zaoberať, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, čím konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia zaťaţil vadou uvedenou v ust. § 221 ods. 1 písm. f./ O.s.p. V tomto smere ţalobca odkazuje na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu, napr. 5Sţo/14/2011, 6Sţo/6/
  6. Dôvodom nedôsledného posúdenia ţaloby bola pravdepodobne staršie judikatúra NS SR (napr. 4 Sţ/67-68/2001), ktorá však je v súčasnosti uţ prekonaná (6Sţo/6/2011). K obsahovo totoţným záverom dospel aj Nejvyšší správní soud ČR, ktorý sa touto otázkou zaoberal aj v rozhodnutí rozšíreného senátu pod sp.zn. 7Afs/54/2007, kde vyslovil právny názor, ktorým odstránil rozpory v rozhodovacej činnosti súdu: „Ţalobce je oprávněn uvést v ţalobě všechny dúvody, pro které povaţuje napadnuté správní rozhodnutí za nezákonné. Tomu nebrání skutečnost, ţe některé z nich neuplatnil jiţ v odvolacím řízení, ač tak učinit mohl.“ Ustanovení § 5 S.ř.s. na rozsah přeskúmané činnosti soudu nedopadá. Citovaný právny názor bol následne publikovaný v Sbírce rozhodnutí Nejvyššího správního soudu pod č. 1742 v r.
  7. 2.6 Ďalej ţalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané bez existencie záväzných stanovísk a stanovísk dotknutých orgánov, pričom bez zosúladenia týchto stanovísk v konaní, nemôţe správny orgán vydať rozhodnutie vo veci. Ţalobca poukazuje na povinnosť ţalovaného ex offo zabezpečiť – bez ohľadu na námietky účastníkov konania, stanoviská dotknutých orgánov. 2.7 Ţalovaný tvrdí, ţe z priloţenej spisovej dokumentácie vyplýva, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez záväzného stanoviska KR PZ (platnosť uplynula 06.05.2014), Hasičské a záchranného zboru (13.06.2014), bez stanoviska Krajského pamiatkového úradu Košice (06.05.2014) a ďalších. 4Sžo/198/2015 6 2.8 Dôvodom tejto vzniknutej situácie bola podľa ţalobcu skutočnosť, ţe v čase medzi vydaním prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu uplynuli viac ako 3 roky. 2.9 Ţalobca je preto presvedčený, nakoľko sa v takomto prípade skutkový stav v danom území mohol výrazne zmeniť, bolo potrebné prvostupňové stavebné povolenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, čím by sa opätovne umoţnilo účastníkom konania a dotknutým orgánom ponechať moţnosť uplatniť si svoje námietky v stavebnom konaní. 2.10 S ohľadom na ochranu práv a oprávnených záujmov dotknutých orgánov a účastníkov konania bol odvolací správny orgán, podľa ţalobcu, povinný prvostupňové stavebné povolenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, a opätovne nariadiť ústne pojednávanie s cieľom zistiť skutkový stav. Prvostupňový súd však túto námietku nesprávne právne posúdil, keď uviedol, ţe nie je dôvodná. 2.11 Ţalobca preto navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozhodol v predmetnej veci v súlade s §250j ods. 2 a ods. 3 O.s.p. rozsudkom tak, ţe súd mení rozsudok prvostupňového súdu a to tak, ţe zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-KE-OCDPK-2014/028408/2/KHD zo dňa 16.09.2014 v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.
  8. 3.1 K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný podaním zo dňa 03.09.2015 a uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje za vecne správny a zákonný a navrhuje ho potvrdiť v celom rozsahu. 3.2 Ţalovaný súhlasí s názorom krajského súdu, ţe nie je úlohou správneho súdu nahrádzať odvolacie konanie pred správnym orgánom ani zaoberať sa námietkami, ktoré účastník správneho konania mohol uplatniť v odvolaní, ale neuplatnil ich. 3.3 Ţalovaný je presvedčený, ţe sa podrobne vyjadril ku všetkým tvrdeniam, uplatneným prvýkrát či opakovane, uvedeným v ţalobe ţalobcu vo svojom liste č. OU-KE- OCDPK-2015/004486/5/KHD zo dňa 19.01.2015, pričom zdôraznil, ţe uţ v tomto liste 4Sžo/198/2015 7 informoval, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, neposudzoval teda iba tie dôvody odvolania, ktoré uviedol odvolateľ, ale preskúmaval, či nedošlo k akýmkoľvek vecným alebo procesným pochybeniam v postupe, jednotlivých úkonoch a rozhodnutí. 3.4 Ţalovaný je ďalej presvedčený, ţe akékoľvek nové námietky, nepouţité v správnom konaní, ktoré by ţalobca uviedol v podaní na ktorúkoľvek inštanciu súdu, vie vyargumentovať ich neopodstatnenosť, pretoţe ţiadne nedostatky, pochybenia, dôvody na zrušenie rozhodnutia, dôvody na zamietnutie prvotného podania, vecné či procesné, v tomto prípade neexistujú. 3.5 Podľa ţalovaného je nová len námietka ohľadom záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Košice (ďalej len „KPÚ Košice“), ktoré malo stratiť platnosť pred vydaním rozhodnutia ţalovaného. K tejto námietke konštatuje, ţe stanovisko KPÚ Košice v stavebnom konaní vo veci povolenia cesty a spevnených plôch mimo pamiatkového územia nebolo v konaní potrebné, pretoţe sa v danej lokalite nenachádza ţiadny pamiatkový fond, ktorý by podliehal akejkoľvek pamiatkovej ochrane. 3.6 Skutočnosť, či potvrdením prvostupňového rozhodnutia nemôţe dôjsť k ohrozeniu akýchkoľvek záujmov chránených osobitnými predpismi, bola skúmaná v odvolacom konaní, so zistením, ţe nemôţe a preto bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené.
  9. 4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). 4.2 Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). 4Sžo/198/2015 8 4.3 Správne súdnictvo je zaloţené na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí, ako aj im predchádzajúcich konaní pred správnym orgánom. Právnym základom pre prieskum zákonností rozhodnutí ako aj im predchádzajúcim konaní sú právne úvahy a z nich vychádzajúce právne závery správnych orgánov pri aplikácii konkrétnych právnych ustanovení na zistený skutkový stav. 4.4 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). 4.5 Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený. Ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. 4.6 Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a iným právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietané v ţalobe, a to z pohľadu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 4.7 Podľa § 3 ods. 2 zákona Správneho poriadku, správne orgány sú povinné 4Sžo/198/2015 9 postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 4.8 Podľa § 3 ods. 4 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 4.9 Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 4.10 Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 4.11 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.12 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
  10. 5.1 Najvyšší súd SR z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe primátor Mesta Košice ako správny orgán príslušný podľa § 11 ods. 3 zákona č. 401/1990 Zb. vykonávajúci štátnu správu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 2 ods. 2 zákona NR SR č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona 4Sžo/198/2015 10 č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon) v znení neskorších predpisov, konajúci podľa § 120 zákona, Stavebného zákona, vydal rozhodnutie podľa § 46 Správneho poriadku, ktorým podľa § 66 Stavebného zákona povolil stavebné objekty: SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy, SO 04.1 príjazdová komunikácia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu Košice“, ktoré sa budú nachádzať na pozemkoch s parcelnými číslami 5598/1, 5598/35, 5598/36, 5598/37, 5598/38, 5598/39, 5598/40, 5598/41, 5598/42, 5598/43, 5598/44, 5598/45, zapísaných na LV X., v katastrálnom území S., stavebníkovi: Lokomotíva a.s. Košice, Čermeľská č. 1, 040 01 Košice, IČO: 36 174 173, v zastúpení Ing. R. P., W.. 5.2 Na uskutočnenie stavby určil záväzné podmienky v bodoch
  11. aţ 24, ktoré aj špecifikoval. 5.3 V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, ţe stavebník Lokomotíva, a.s., Košice, Čermeľská č. 1, Košice, v zastúpení Ing. R. P.., W., podal dňa 16.06.2011 na Mesto Košice – špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ţiadosť o stavebné povolenie pre stavebné objekty SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy, SO 04.1 príjazdová komunikácia, stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu Košice“, ktoré sa budú nachádzať na pozemkoch s parcelnými číslami 5598/1, 5598/35, 5598/36, 5598/37, 5598/38, 5598/39, 5598/40, 5598/41, 5598/42, 5598/43, 5598/44, 5598/45, zapísaných na LV X., v katastrálnom území S.. Konštatoval, ţe uvedenými dňom bolo začaté stavebné konanie. 5.4 V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, ţe objekt SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy rieši samostatné nádvorie a zeleň pri stavebných objektoch z juţnej strany. Objekt SO 04.1 príjazdová komunikácia – účelom je preriešiť dopravnú obsluhu navrhovaných objektov. Prístup je z jestvujúcej ulice Za štadiónom a to samostatným prístupom do spoločného nádvoria. Prístupy na nádvorie umoţní komunikácia šírky 4 m s napájacími oblúkmi v mieste obrubníkov o polomere 2 m. poukázal na to, ţe nakoľko ţiadosť neobsahovala všetky náleţitosti stavebné konanie bolo 06.07.2011 prerušené, pričom podanie bolo doplnené 29.09.
  12. 5.5 Na základe doplnenia podanej ţiadosti stavebníkom, správny orgán prvého stupňa oznámil podľa § 61 Stavebného zákona dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom 4Sžo/198/2015 11 konania začatie stavebného konania listom č.j.: A/2011/15246-4 zo dňa 11.10.
  13. 5.6 Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, ţe účastníci konania a dotknuté orgány mohli svoje námietky a stanoviská k povoľovanej stavbe uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí stavebného konania, pričom v určenej lehote neboli vznesené k povoľovanej stavbe ţiadne záporné ani protichodné stanoviská a účastníci konania si v určenej lehote neuplatnili ţiadne námietky. Konštatoval, ţe stavebník v stanovenej lehote na uplatnenie námietok doloţil všetky doklady k ţiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou podľa osobitných predpisov a splnil podmienky, za ktorých môţe byť na stavbu vydané stavebné povolenie. Oprávnené pripomienky a podmienky z vyjadrení dotknutých orgánov a vlastníkov, resp. správcov sietí k povoľovanej stavbe, stavebný úrad zahrnul do podmienok tohto stavebného povolenia. 5.7 V predmetnej veci Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6S/275/2012-48 zo dňa 24.01.2013 uloţil ţalovanému doručiť rozhodnutie zo dňa 14.11.2011 č.k. A/2011/15246-5 Občianskemu zdruţeniu ZA ŠTADIÓNOM, so sídlom Košice, Za štadiónom č. 12, v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia. 5.8 Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6S/275/2012-63 zo dňa 02.05.2013 konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 14.11.2011 č.k. A/2011/15246-5 zastavil, pretoţe ţalobca si nesplnil povinnosť vyčerpania riadnych opravných prostriedkov. 5.9 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Sţp/22/2013 zo dňa 01.04.2014 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/275/2012-63 zo dňa 02.05.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR konštatoval, ţe s poukazom na skutočnosť, ţe v predloţenom administratívnom spise sa nenachádzajú originály doručeniek o doručení prvostupňového rozhodnutia ţalobcovi, resp. jeho advokátovi, je v tomto štádiu predčasný záver krajského súdu o tom, ţe prvostupňové rozhodnutie bolo ţalobcovi riadne doručené, a ţe odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podané nebolo. 5.10 Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6S/275/2012-96 zo dňa 31.07.2014 4Sžo/198/2015 12 konanie zastavil, pretoţe predmetom súdneho prieskumu môţe byť aţ rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni (v preskúmavanom prípade rozhodnutie odvolacieho orgánu), pričom ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. 5.11 Ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Košice č.k. A/2011/15246-5 zo dňa 14.11.2011 poukázal na priebeh doterajšieho konania, ako aj na vyššie uvedené rozhodnutia súdov. K dôvodom odvolania uviedol, ţe rozhodnutie je v rozpore so zákonom (§ 46 Správneho poriadku), skutkový stav nebol presne a úplne zistený (§ 32 ods. 1 v spojení s § 46 Správneho poriadku). Poukázal na to, ţe cieľom Občianskeho zdruţenia ZA ŠTADIÓNOM je v zmysle Stanov podieľať sa predovšetkým na kontrole a na analyzovaní stavebných činností z hľadiska dodrţiavania predpisov a zákonov so zvláštnym zameraním na ochranu ţivotného prostredia a aj ochrana rešpektovania územného plánu mestskej časti Košice – Sever. Uviedol, ţe k cieľom zdruţenia patrí aj kontrola realizácie Národného programu rozvoja športu a to s orientáciou na mladú generáciu a s dôrazom na športové areály, zachovávanie cvičných ihrísk pre športový dorast a sledovaní ich efektívneho vyuţívania. Poukázal na to, ţe do pôsobnosti Občianskeho zdruţenia patrí aj zameranie sa na ochranu environmentálneho aspektu - ochranného pásma Čermeľského potoka a to konkrétne ochrana pásma zelene na ulici Za štadiónom a ochranného pásma povodia Čermeľského potoka v rozlohe pribliţne 140 + 10m, ktoré udrţiavajú obyvatelia tejto ulice po mnohé roky z vlastnej iniciatívy. 5.12 V podanom odvolaní ţalobca ďalej uviedol, ţe svoje ciele chce Občianske zdruţenie dosahovať okrem iného aj účasťou povereného odborného zástupcu na územnom a stavebnom konaní. Podotkol, ţe v rámci prebiehajúceho správneho konania mu bolo doručené aţ rozhodnutie, ktoré bolo konečným výsledkom správneho konania prebiehajúceho bez jeho účasti a je preto evidentné, ţe zdruţenie sa nemohlo aktívne zúčastňovať priebehu konania a napĺňať tak svoj hlavný cieľ – podieľať sa na kontrole a na analyzovaní stavebných činností z hľadiska dodrţiavania predpisov a zákonov, so zvláštnym zameraním na ochranu ţivotného prostredia. Konštatoval, ţe postupom správneho orgánu v správnom konaní tak došlo k závaţnému zásahu do práv Občianskeho zdruţenia ako účastníka konania a to z dôvodu, ţe mu bola odňatá moţnosť zrealizovať svoje oprávnenia, ktoré Občianskemu zdruţeniu vyplývajú z príslušných právnych predpisov a správneho poriadku. 4Sžo/198/2015 13 5.13 Ţalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ide predovšetkým o realizáciu takých oprávnení, ako podávanie návrhov a vyjadrení v konaní v zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 Správneho poriadku, právo navrhovať dôkazy a taktieţ ich doplnenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 Správneho poriadku a v neposlednom rade sa Občianskemu zdruţeniu neumoţnilo, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohlo vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Konštatoval, ţe postupom správneho orgánu nemohla byť tieţ naplnená jedna zo základných zásad správneho konania obsiahnutá v ustanovení § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosti, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zdôraznil, ţe odňatie moţnosti konať pred správnym orgánom je v tomto prípade však o to závaţnejšie, ţe v stavebnom konaní platí koncentračná zásada v súvislosti s námietkami, ktoré účastník môţe v rámci konania uplatniť. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môţu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Z vyššie uvedených dôvodov povaţoval ţalobca za zrejmé, ţe oprávnenie Občianskeho zdruţenia konať v správnom konaní pred vydaním meritórneho rozhodnutia mu bolo zo strany správneho orgánu odňaté, v dôsledku toho nemohlo dôjsť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci tak, ako to predpokladá ustanovenie § 32 a ustanovenie § 46 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Poukázal na to, ţe z ustanovenia § 3 ods. 5 prvá veta Správneho poriadku vyplýva, ţe „rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci“, pritom vyjadruje zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá je imanentnou súčasťou zákonných rozhodnutí správnych orgánov. 5.14 Ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OCDPK-2014/028408/2/KHD zo dňa 16.09.2014 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Mesta Košice – špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie č. A/2014/15246-5 zo dňa 14.11.2011 o povolení stavebných objektov SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy a SO 04.1 príjazdová komunikácia, stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu Košice“ zamietol a prvostupňové rozhodnutie o povolení 4Sžo/198/2015 14 stavby, pod č.k. A/2011/15246-5 zo dňa 14.11.2011 potvrdil. 5.15 Ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, ţe v tomto prípade odvolateľ ţiadne konkrétne vecné dôvody odvolania – t.j. dôvody, ktoré by chcel uviesť v priebehu správneho konania prvostupňového správneho orgánu, dôvody, kvôli ktorým nesúhlasí so stavbou a ţiada zrušiť napadnuté rozhodnutie, neuviedol. Konštatoval, ţe tunajší správny orgán preto môţe iba preskúmať spisový materiál, najmä rozhodnutie v celom rozsahu bez odôvodňovania konkrétnych vecných pripomienok nasmerovaných proti jednotlivým častiam rozhodnutia a projektu, s ktorými odvolateľ nesúhlasí, pretoţe odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol ani jediné vecné pochybenie správneho orgánu, hoci na to mal moţnosť, dostatok času aj priestoru. Poukázal na to, ţe od doručenia uznesenia súdu č. 6S/275/2012-48 zo dňa 24.01.2013, ktorým krajský súd vyslovil svojho názor, ţe Občianske zdruţenie ZA ŠTADIÓNOM, malo byť účastníkom konania, resp. najneskôr od doručenia uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 3Sţp/22/2013 zo dňa 01.04.2014, malo a mohlo byť Občianskemu zdruţeniu, aj jeho právnemu zástupcovi zrejmé, ţe má práva účastníka konania – malo moţnosť nahliadnuť do spisového materiálu, robiť si z neho výpisy a odpisy, aj v odvolaní malo moţnosť podávať návrhy, uviesť konkrétne s čím nesúhlasí a z akého dôvodu. Konštatoval, ţe aj v odvolacom konaní predsa existujú prostriedky, ktoré je moţné vyuţiť v prípade, ţe by bolo na základe odvolania zdruţenia zistené pochybenie (autoremedúra, ktorú môţe vyuţiť prvostupňový správny orgán a je moţné ňou zmeniť rozhodnutie vo veci alebo aj zrušiť rozhodnutie vo veci, vyzvať na prepracovanie projektu a viesť konanie o povolení stavby podľa prepracovaného projektu, oboznámiť účastníkov konania s prepracovaným projektom ...). Uviedol, ţe po pol roku od vydania uznesenia Najvyššieho súdu SR bolo ţalovanému doručené iba strohé odvolanie s uvedením činnosti a cieľov Občianskeho zdruţenia s vycitovaním paragrafov, ktorými sú upravené práva účastníka konania, ktoré odvolateľ podľa svojho názoru nemohol v konaní vyuţiť. Ďalej konštatoval, ţe teraz mal odvolateľ priestor na to, aby chránil svoje vlastné záujmy, čo však nevyuţil, pretoţe ţalovaný v prípade akýchkoľvek pochybností o správnosti rozhodnutia, o ktorých by sa bol mohol dozvedieť z konkrétnych dôvodov odvolania, mohol sám zrušiť rozhodnutie a vrátiť ho na nové konanie, avšak zrušiť rozhodnutie a vrátiť ho na nové prejednanie a rozhodnutie, nemoţno bezdôvodne, bez jediného konkrétneho vecného pochybenia prvostupňového správneho orgánu. 4Sžo/198/2015 15
  14. 6.1 Odvolací súd v danej veci rozhodoval o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/138/2014-89 zo dňa 27.05.
  15. 6.2 Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na ustanovemie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a obmedzí sa na doplnenie svojich právnych názorov týkajúcich sa podaného odvolania ţalobcu. 6.3 Ţalobca v podanom odvolaní poukazuje na aplikáciu koncentračnej zásady v správnom súdnictve. Najvyšší súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, ţe ţalobca v tomto prípade vstúpil do konania aţ v procese odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a preto nie je moţné v tomto štádiu konania aplikovať predmetnú koncentračnú zásadu bezvýhradne. Práve samotným rozhodnutím o dodatočnom vstupe ţalobcu do odvolacieho správneho konania bolo ţalobcovi umoţnené, aby všetky relevantné a rozhodujúce námietky uplatnil v tomto štádiu konania, aby ich odvolací správny orgán mohol vyhodnotiť a rozhodnúť o nich v zmysle zákona. 6.4 K námietke ţalobcu týkajúcej sa straty platnosti podkladových rozhodnutí najvyšší súd uvádza, ţe v tomto prípade je rozhodujúce na posúdenie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ţe uvedené podkladové rozhodnutia boli v čase vydania stavebného povolenia platné. Pokiaľ stratili platnosť uţ v priebehu súdneho prieskumu nie je moţné na uvedenú skutočnosť v tomto prípade dodatočne prihliadať keďţe pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav tak, ako bolo zistený ku dňu vydania preskúmavaných rozhodnutí (§ 250i ods.1 O.s.p.). 6.5 Najvyšší súd je názoru, ţe ţalobca sa mal riadiť pravidlom tzv. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne 4Sžo/198/2015 16 zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatnili včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. 6.6 Odvolací súd je názoru, ţe krajský súd sa relevantným spôsobom so všetkými ţalobnými námietkami riadne vysporiadal. Na základe ţaloby preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. 6.6 Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhotovení odvolacích námietok ţalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ako vecne a právne správne, keďţe odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu. 6.7 O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd SR podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo, a teda súd právo na náhradu trov konania ţalobcovi nepriznal 6.8 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade bolo odvolacie konanie začaté pred
  16. júlom 2016, Najvyšší súd SR preto procesne postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa
  17. novembra 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.