Najvyšší súd 5Cdo/8/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore ţalobcu JUDr. F. K., bývajúcemu v Prešove, Hlavná č. 27, zastúpenému Mgr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 27, proti ţalovaným 1/ MUDr. E. R., bývajúcemu v P., 2/ A. R., bývajúcej v P., o 1 934,70 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 28C/91/2014, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- septembra 2015 sp.zn. 15 Co/190/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súdu Prešov uznesením z
- mája 2015 č.k. 28C/91/2014 sporovým stranám nepriznal náhradu trov konania (§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s §150 ods. 1 O.s.p.). Zohľadnil síce, ţe ţalovaní (z procesného pohľadu) zavinili zastavenie konania v dôsledku čoho vzniklo ţalobcovi právo na náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré boli vynaloţené účelne. V tejto súvislosti poznamenal, ţe pre všetky prípady rozhodovania súdov o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môţe byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaloţených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je vyuţitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneuţitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej 2 5 Cdo 8/2016 veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných – skutkovo a právne takmer totoţných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- júna 2014, sp.zn. 6 MCdo 9/2013). Pri posudzovaní účelnosti trov konania vynaloţených ţalobcom (viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto konaní pod sp.zn. 15 Co/17/2015) skúmal účelnosť vynaloţených trov právneho zastúpenia ţalobcu, ktorý je advokátom a v záujme spravodlivého usporiadania veci i ústavného princípu proporcionality, chrániaceho efektivitu, spravodlivosť občianskeho súdneho konania i primeranosť ako hodnotu právneho štátu, ich náhradu nepriznal.
- Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu uznesením z
- septembra 2015 sp.zn. 15/190/2015 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania (§ 219 ods. 1 O.s.p.), ţalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, ţe v ţiadnom prípade nemoţno poprieť právo ţalobcu na právne zastúpenie v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky len preto, ţe ţalobca je sám advokátom. Je však potrebné vziať na zreteľ, ţe samotné vyuţitie práva na právne zastúpenie automaticky nezakladá právny nárok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia účastníka v prípade jeho úspechu (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Základnou podmienkou ich priznania je účelnosť vynaloţených nákladov. Podmienkou je, ţe ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleţí hodnotiť toto kritérium pre ich priznanie. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Odvolací súd sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia uplatnených ţalobcom. Je totiţ nevyhnutné poukázať na skutočnosť, ţe ţalobca sa návrhom na začatie konania domáhal voči ţalovaným zaplatenia odmeny za poskytnutie sluţieb právnej pomoci ţalovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8C/286/2007, ktorá mu ako ich advokátovi patrila v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, lebo ţalovaní boli v omeškaní s plnením svojho záväzku. Jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke. Rovnako nemôţe ostať bez povšimnutia, ţe vyčísľovanie odmeny advokáta, ktorá mu od klienta prináleţí za poskytnutú právnu pomoc a následné konanie advokáta sledujúce cieľ úhrady danej odmeny klientom je nerozlučne späté s výkonom advokátskej činnosti, je teda rutinnou záleţitosťou a súčasťou kaţdodenného pracovného ţivota advokáta. Niet preto rozumného dôvodu povaţovať právne úkony pri zastúpení ţalobcu – advokáta za účelné, opodstatnené. Naopak, konanie ţalobcu skôr 3 5 Cdo 8/2016 vzbudzuje dojem, ţe takýmto spôsobom sa snaţil umelo navýšiť náklady konania ţalovaných, čo predstavuje zneuţitie ústavne zaručeného pravá na právne zastúpenie.
- Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dovolanie ţalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“), ktoré odôvodnil tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu (i potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie súdu) je nesprávne, nezákonné, vykazujúce prvky ľubovôle a prílišného formalizmu. Poukázal na právnu vetu rozhodnutia najvyššieho súdu z 29.septembra 2015 sp.zn. 4 MCdo 16/2014 ţe ...“účastníka nie je moţné sankcionovať tým, ţe mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta, s tým, ţe sa mohol v konaní brániť sám.“ Vzhľadom na ústavné právo na právnu pomoc nie je moţné prostredníctvom termínu (neúčelné vynaloţené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by mala odlišné postavenie. Súdy porušili právo ţalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd). Z dôvodu dovolania podaného v zmysle § 236 O.s.p. v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
- Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrili.
- Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP), po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je potrebné odmietnuť, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, ţe ide o dovolanie, ktorým je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, jeho prípustnosť je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená, preto sledované účinky dovolania by 4 5 Cdo 8/2016 mohli nastať iba v prípade vád zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (viď Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 494/2015, sp.zn. 4 Cdo 4 /2016, sp.zn. 5 Cdo 299/2014 a ďalšie). Také vady konania ale dovolací súd nezistil. Účinok, ktorý chcel ţalobca vyvolať podaním dovolania, preto z tohto dôvodu nenastal.
- Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, ţe sa v podstatnej miere zuţuje právna moţnosť vyuţitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda moţnosť dovolateľa domáhať sa reparácie prípadných nesprávnosti v súdom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom v dovolaní výslovne odvolaciemu súdu vyčíta, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci („je nesprávne, nezákonné“), lebo podľa jeho názoru súdy neposúdili správne otázku účelnosti ním vynaloţených trov konania za právne zastúpenie, dospeli tak k nesprávnemu záveru, čím ale uplatňuje dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. K týmto argumentom dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. by bolo moţné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012, 7 Cdo 116/2013, a iné). Z uvedeného plynie, ţe na dovolateľom uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (i keby bol prípadne opodstatnený) dovolací súd nemôţe v tomto konaní prihliadať.
- Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu má prvky „ľubovôle a prílišného formalizmu.“
- Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. súdy vysvetlili z čoho vychádzali pri svojich úvahách zohľadňujúcich zavinenie pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia ţaloby, uviedli ako vyhodnotili v kontexte konkrétnych okolností tohto prípadu poţiadavku zákona ohľadom účelnosti vynaloţených nákladov ţalobcu na právnu pomoc poskytnutú mu advokátom v spore, pomeriavali dotknuté práva na oboch procesných stranách rešpektujúc právo ţalobcu na právnu pomoc a takto svoje 5 5 Cdo 8/2016 úvahy prezentovali v odôvodnení rozhodnutí. Správnosťou uvedených úvah sa dovolací súd nemal oprávnenie zaoberať.
- Rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvej inštancie) umoţňuje preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súdy rozhodli. Ich skutkové a právne závery nie sú v danom prípade podľa názoru dovolacieho súdu zjavne neodôvodnené (či zjavne neudrţateľné alebo arbitrárne) a tak nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Súdy rešpektovali, ţe ţalobca má v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky garantované základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a môţe sa vţdy nechať zastupovať zvoleným zástupcom. Vychádzali z toho, ţe trovy právneho zastúpenia sú síce odôvodnené, avšak v konkrétnych okolnostiach prípadu nepovaţovali za účelné tri úkony právnej sluţby (spojené s podaním ţaloby a jej späťvzatím). Pre naplnenie zákonnej definície trov konania musí byť odôvodnený výdavok súčasne aj účelne vynaloţený. Poţiadavka účelnosti trov konania súvisí s eliminovaním nadbytočných a neprimeraných trov. Účelnosť je zachovaná, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaloţený iba v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu (Števček, M., Ficová, S., Baricová,J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,M.,a kol.: Civilný sporový poriadok, CHBeck, 2016, str. 892). Súdu prináleţí v závislosti od okolnosti prípadu (napr. jeho banálnosti, skutkových i právnych znalosti zastúpeného, priebehu sporu, vzťahu a pomeru sporových strán a ich zástupcov a pod.) skúmať a hodnotiť účelnosť všetkých vynaloţených trov konania (porovnaj Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 6 MCdo 9/2013: Pojem „účelnosť trov“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaloţených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je vyuţitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneuţitie tohto práva na úkor protistrany. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva). Uvedený záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
- augusta 2016, sp.zn. I. ÚS 264/2016, bod 26, v ktorom sa mimo iného uvádza: „ ...najmä v prípade zneuţitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy 6 5 Cdo 8/2016 konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaloţené účelne.“ Sporová strana má právo s hodnotením a závermi súdu nesúhlasiť, argumentovať a vysvetľovať, prečo v jej prípade nedošlo k zneuţitiu práva na zastúpenie a ţe v prípade konkrétne uplatnených úkonov právnej sluţby išlo o účelne vynaloţené trovy. Ţalobca v uvedenom zmysle protiargumenty nevzniesol. Nevysvetlil, ţe pri úkonoch právnych sluţieb spojených s podaním a späťvzatím ţaloby v tejto veci, napriek jeho pozícii ako advokáta vymáhajúceho voči svojím bývalým klientom odmenu za ním poskytnuté právne sluţby pred súdom v inej veci, išlo o výdavky v nevyhnutnom rozsahu pri sledovaní legitímneho procesného cieľa a tak vyvrátiť závery súdov niţších stupňov o „umelom“ či zámernom narastaní nákladov sporu na ťarchu protistrany, resp. o (ne)zneuţití práva na zastúpenie. Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať a aplikovať zákony (obdobne napr. I. ÚS 50/2004, IV. ÚS 252/2004).
- Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
- Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- 7 5 Cdo 8/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2017 JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r. JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová