← Slovensko

o určenie neplatnosti štátnozamest.pomeru

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 586/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore ţalobcu Ing. J. B., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718 proti ţalovanému Katastrálny úrad Žilina, Hollého 7, Ţilina IČO : 37808095, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, vedenou na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. 7 Cpr 1/2012, v konaní o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

  1. júla 2014 sp.zn. 5 CoPr 2/2014, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Ţilina rozsudkom (v poradí druhým) z
  3. novembra 2013 č.k. 7 Cpr 1/2012-159 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd určil, ţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, ktoré uskutočnil ţalovaný podaním zo dňa
  4. januára 2012, je neplatné a súčasne sa ţalobca domáhal nároku na náhradu mzdy od
  5. marca 2012 aţ do času, kedy mu ţalovaný umoţní pokračovať v práci. Ţalobca sa domáhal určenia neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa Správy katastra z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu, nakoľko v písomnom podaní neboli uvedené dôvody odvolania a súčasne z neho nevyplývalo, ţe bolo aplikované ustanovenie § 37 zákona o štátnej sluţbe. Ďalším dôvodom bolo podľa ţalobcu aj porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá mala byť porušená z dôvodu, ţe proti ţalobcovi začalo trestné stíhanie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, ţe štátnozamestnanecký pomer ţalobcu ako osobitnej kategórie štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 6 zákona o štátnej sluţbe v dočasnej štátnej sluţbe zaloţený jeho vymenovaním podľa § 16a ods. 4 katastrálneho zákona a ktorý nebol zaloţený sluţobnou zmluvou, a teda ani nekončí spôsobmi, ktorými moţno skončiť 2 5 Cdo 586/2014 štátnozamestnanecký pomer zaloţený sluţobnou zmluvou a na ktorého podľa § 6 ods. 10 sa zákon ostatnej sluţbe vzťahuje v obmedzenom rozsahu, skončil podľa § 52 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe na základe zákona, a to dňom odvolania z funkcie
  6. januára
  7. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu, ktorý je v dočasnej štátnej sluţbe, je špecifickým spôsobom uplynutia dočasnej štátnej sluţby. Pokiaľ ţalobca uvádzal, ţe bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania pri skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, v ţalobnom petite túto skutočnosť nepoţadoval, a pri dokazovaní skutkového stavu, takéto tvrdenia nepreukázal. Subjektívny názor ţalobcu na diskrimináciu jeho osoby nebol dôvodom na prijatie záveru, ţe vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu, a preto bolo jeho odvolanie z funkcie neplatné. Podľa názoru súdu, nedodrţanie zásady rovnakého zaobchádzania ani nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, takéto následky antidiskriminačný zákon a ani zákon o štátnej sluţbe neupravuje. Ţalovanému trovy konania nepriznal.
  8. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  9. júla 2014 sp.zn. 5 CoPr 2/2014 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie. Vzhľadom k tomu, ţe v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa
  10. apríla 2013 sp.zn. 5 CoPr 1/2013, v ktorom uloţil súdu prvej inštancie, aby vyhodnotil dôkazy a tieto odôvodnil z pohľadu § 37 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe, ako aj ustanovenia § 16a ods. 4 katastrálneho zákona, pričom mu vytkol, ţe sa nevenoval dostatočne otázke, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k diskriminácii vo vzťahu k ţalobcovi a súd prvej inštancie tieto okruhy skutkových i právnych skutočností podrobne odôvodnil, sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Odvolací súd proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku pripustil dovolanie v súlade s § 238 ods. 3 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon č. 99/1963 Zb., účinný do
  11. júna 2016, ďalej len O.s.p.), pretoţe mal za to ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Otázku zásadného právneho významu odvolací súd vzhliadol v tom, či štátnozamestnanecký pomer ţalobcu, v tomto prípade ako osobitnej kategórie štátneho zamestnanca, podľa 6 ods. 6 zákona o štátnej sluţbe v dočasnej štátnej sluţbe zaloţený jeho vymenovaním podľa § 16a ods. 4 katastrálneho zákona a ktorý nebol zaloţený sluţobnou zmluvou, môţe byť ukončený odvolaním z funkcie bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu.
  12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ho ţiadal zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe prípustnosť dovolania je v predmetnej veci daná okrem dôvodu uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p. aj s poukazom na § 237 písm. f/ O.s.p., 3 5 Cdo 586/2014 podľa ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Mal za to, ţe konanie bolo postihnuté i inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O.s.p.).Vytýkal odvolaciemu súdu nesprávny výklad zákona o štátnej sluţbe v kontexte ustanovení katastrálneho zákona. Vymenovanie, ako aj odvolanie z funkcie riaditeľa správy katastra, primárne upravoval zákon č. 162/1995 Z.z. Vymenovaním sa zaloţil štátnozamestnanecký pomer ţalobcu ako riaditeľa správy katastra, a teda na účely zákona o štátnej sluţbe bol štátnym zamestnancom podľa § 6 ods. 6 zákona o štátnej sluţbe. Odvolací súd hodnotil odvolanie z funkcie len z hľadiska katastrálneho zákona, avšak opomenul vyhodnotenie jeho súladu s ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe. V ţiadnom z ustanovení zákona o štátnej sluţbe nie je uvedené, ţe práve na štátnozamestnanecký pomer zaloţený v zmysle § 16a ods. 4 katastrálneho zákona sa nevzťahuje § 37 zákona o štátnej sluţbe. Štátnozamestnanecký pomer ţalobcu, v tomto prípade ako osobitnej kategórie štátneho zamestnanca, podľa § 6 ods. 6 zákona o štátnej sluţbe v dočasnej štátnej sluţbe zaloţený jeho vymenovaním podľa § 16a ods. 4 katastrálneho zákona, ktorý nebol zaloţený sluţobnou zmluvou, nemohol byť ukončený odvolaním z funkcie bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, nakoľko na štátnozamestnanecký pomer ţalobcu sa v plnom rozsahu vzťahoval zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe. Ţalobca uviedol, ţe ak súdy obhajovali právo prednostu odvolať riaditeľa správy katastra len podľa zákona č. 162/1995 Z.z., takýto záver zo strany súdov je jednostranný a v rozpore s § 4 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe, a to zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Ţalobca zotrval na svojich vyjadreniach ohľadom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Mal za to, ţe ak orgán verejnej moci vyuţije svoje zákonné oprávnenie odvolať určitú osobu z funkcie, nesie dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, ţe voči tejto osobe neporušil zákaz diskriminácie, a teda ţe ju neodvolal z funkcie napríklad pre odlišné politické presvedčenie, či z iného neprípustného dôvodu. Na prenesenie dôkazného bremena podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona stačí, ak ten, kto tvrdí, ţe bol diskriminovaný, uvedie skutočnosti, z ktorých moţno dôvodne usudzovať, ţe k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Pri odvolaní z funkcie bez uvedenia dôvodu je skutočnosť odôvodňujúca prenos dôkazného bremena daná uţ zo samotnej povahy veci, pretoţe je nanajvýš podozrivé, ak orgán verejnej moci zatajuje dôvody svojho konania. Jediným spôsobom, ktorým môţe orgán verejnej správy zabezpečiť preukázateľnosť dodrţania zásady 4 5 Cdo 586/2014 zákazu diskriminácie pri odvolávaní určitej osoby z funkcie a tým aj ústavnosť a zákonnosť svojho postupu, je podľa ţalobcu, jednoznačné uvedenie dôvodov takéhoto rozhodnutia.
  13. Ţalovaný sa k dovolaniu, ktoré mu bolo riadne doručené
  14. novembra 2014 nevyjadril.
  15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“, „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP).
  16. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  17. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
  18. Ţalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, súčasťou ktorého bolo vo výroku pripustené dovolanie, a preto podľa § 238 ods. 3 O.s.p., bolo proti takémuto rozsudku dovolanie prípustné.
  19. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p,, ktoré ukladalo dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to strana namietala alebo nie) najvyšší súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia bolo dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nebol predmet konania významný; ak bolo konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., bolo moţné ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým inak bolo dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania 5 5 Cdo 586/2014 v zmysle § 237 O.s.p. ale nebol významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim bolo, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
  20. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumel taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení strany sporu, ktoré mu poskytoval Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. mali strany súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo strany vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
  21. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) vydal
  22. januára 2015 rozsudok vo veci Trančínková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
  23. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe dňa
  24. marca 2014 bolo doručené súdu prvej inštancie vyjadrenie ţalovanej k odvolaniu ţalobcu (č.l. 197 spisu), pričom v spise sa nenachádza ţiadna zmienka (úprava pre kanceláriu) o tom, ţe toto vyjadrenie bolo doručené ţalobcovi, ktorý podal odvolanie, aby mohol na skutočnosti v ňom uvedené prípadne reagovať. Vyjadrenie ţalovanej k odvolaniu ţalobcu bolo formulované ako právna a skutková 6 5 Cdo 586/2014 argumentácia a ţalobcovi mala byť preto daná moţnosť oboznámiť sa s týmto vyjadrením. V danom prípade táto moţnosť nebola ţalobcovi vytvorená, preto je namieste záver, ţe mu tým bola odňatá moţnosť pred súdom konať (obdobne napr. v rozhodnutiach najvyššieho súdu 5 Cdo 69/2014, 3 Cdo 484/2014 a iné.)
  25. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadil predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a/ bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, a bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ išlo o o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p., ale v ostatných prípadoch (neţ boli uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) mohol odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
  26. V predmetnej veci sa na základe usmernenia v zrušujúcom znesení odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo dňa
  27. apríla 2013 sp.zn. 5 CoPr 1/2013) zaoberal súd prvej inštancie ţalobou aj z hľadiska (ne)porušenia zásady rovnakého zaobchádzanie, keď tak súd prvej inštancie ako aj súd odvolací v dovolaním napadnutom rozsudku, zhodne uviedli, ţe nebolo preukázané diskriminačné konanie. Rozhodujúci v tomto prípade je predmet sporu aj z tohto hľadiska, i keď ţalobca primárne uplatňoval neplatnosť skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. išlo o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (§ 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p) a preto boli dané zákonné predpoklady prejednania odvolania ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu na odvolacom pojednávaní. Na tomto mieste dovolací súd uvádza, ţe oznámenie o čase a mieste vyhlásenia rozsudku nie je totoţné s povinnosťou súdu v zákonne uvedených konaniach nariadiť odvolacie pojednávanie. Uţ samotný procesný postup súdu vo vzťahu k právam strán sporu bol odlišný v tom, ţe nariadenie pojednávania a predvolanie naň (§ 115 O.s.p.) so sebou prinášalo okrem stanovenia termínu, procesnú lehotu (nie kratšiu ako päť dní) počas ktorej sa mohla strana sporu pripraviť na argumentáciu pred odvolacím súdom, a to aj na základe vyjadrenie protistrany k odvolaniu, čo však nebolo v predmetnej veci ţalobcovi umoţnené, ako dovolací súd uvádza vyššie. Práve charakter konania uvedeného v § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. na seba nadväzoval v konkrétnom vyjadrení moţnosť strany v odvolacom konaní osobne vystúpiť. Bolo to jeho procesným právom a preto porušenie tohto práva zásadne na seba viazalo procesné pochybenie konajúceho súdu, majúce potom dopad v odňatí prístupu k súdu. 7 5 Cdo 586/2014
  28. Z obsahu spisu (č.l. 200, 201 spisu) dovolací súd zistil, ţe odvolací súd nenariadil vo veci odvolacie pojednávanie, ale len na základe pokynu predsedu senátu zo
  29. júla 2014 bolo na úradnej tabuli Krajského súdu v Ţiline dňa
  30. júla 2014 vyvesené oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. v právnej veci strán sporu s tým, ţe odvolací súd vyhlási odvolací rozsudok dňa
  31. júla 2014 o 12,20 hod v budove Krajského súdu v Ţilina v miestnosti č.
  33. Vzhľadom na uvedené, postupom odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, napriek tomu, ţe mu to vzhľadom na charakter konania, ukladal Občiansky súdny poriadok, bola dovolateľovi aj týmto odňatá moţnosť pred súdom konať .
  34. Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd zaťaţil konanie vadami, pre ktoré je dovolanie ţalobcu opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). So zreteľom na (procesný) dôvod zrušenia napadnutého rozsudku nezaoberal sa opodstatnenosťou argumentácie dovolateľa, ţe v konaní došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a ani otázkou, vyslovenou odvolacím súdom v pripustenom dovolaní podľa § 238 ods. 3 O. s.p.
  35. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP.). 18.O trovách i dovolacieho konania rozhodne odvolací súd postupom podľa § 453 ods. 3 CSP. 19.Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  36. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  37. januára 2017 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. JUDr. Marián Sluk, PhD,v.r. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.