Obsah (6)

§ 195§ 142§ 243b§ 470§ 213§ 237

Najvyšší súd 2 Cdo 792/2015 Slovenskej republiky 2 Cdo 170/2016 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov : 1/ B. K., bývajúca v S., 2/ L. K., bývajúci v S., 3/ V. K., bývaj

§ 195ods.

1, 2 Zákonníka práce, že dňa 15.10.2004, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobcu dopravnou nehodou, bol tento zamestnaný v spoločnosti K-K TRANS SPEDITION, s.r.o., a k jeho úrazu predmetnou dopravnou nehodou zapríčinenou vodičom žalovaného P. Z. došlo v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce pri 2 2 Cdo 792/2015 2 Cdo 170/2016 plnení pracovných úloh pre zamestnávateľa K-K TRANS SPEDITION, s.r.o., ktorý úraz bol v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce posúdený ako pracovný úraz a za tento pracovný úraz bol žalobca aj odškodnený Sociálnou poisťovňou, preto návrh žalobcu zamietol. Mal za to, že aj za škodu vzniknutú žalobcovi titulom zakúpenia si ním pomôcky – motorového vozidla, na používanie ktorého je žalobca v dôsledku poškodenia zdravia titulom pracovného úrazu objektívne odkázaný, zodpovedá v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého bol žalobca v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere, teda žalovaný v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. O náhrade trov konania rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p.

1. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu rozsudkom zo
2. decembra 2014 č. k. 11 Co 439/2014-363 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil, napriek tomu vzhľadom na zmenu okolností počas odvolacieho konania jeho rozhodnutie sa javí vecne správne.

názoru odvolacieho súdu vec bolo potrebné posúdiť v zmysle ustanovení § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe čoho odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby sa k použitiu citovaného ustanovenia vyjadrili. Dospel k záveru, že v konaní bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyplatenú jednorazovú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi nemožno považovať za určenú na to, aby z tejto následne znášal náklady na zakúpenie motorového vozidla a jeho úpravu na ručné ovládanie, na používanie ktorého je v dôsledku poškodenia zdravia objektívne odkázaný. Za nedôvodnú považoval aj námietku premlčania nároku žalobcu uplatnenú zo strany žalovaného. V rámci odvolacieho konania došlo k zmene, keď pôvodný žalobca L. K. dňa X. zomrel a na jeho miesto v konaní nastúpili jeho dedičia žalobcovia 1/ až 4/. Dospel k záveru o dôvodnosti nároku pôvodného žalobcu a teda jeho právnych nástupcov, keďže však žalovaný povinnosť žalobcu splnil, nebolo dôvodné sa ďalej splnenia tejto povinnosti domáhať súdnou cestou, nakoľko nárok žalobcu, resp. jeho právnych nástupcov zanikol jeho uspokojením. Vzhľadom na uhradenie žalovanej sumy v odvolacom konaní zo strany žalovaného a s prihliadnutím na to, že žalobcovia napriek tejto skutočnosti naďalej trvali na podanej žalobe, v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. 3 2 Cdo 792/2015 2 Cdo 170/2016 rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá i keď z iných dôvodov, ako vecne správny potvrdil.

1. Krajský súd v Trnave uznesením zo
2. januára 2015 č. k. 11 Co 439/2014-384 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody osobitného zreteľa videl v tom, že žaloba pôvodného žalobcu podaná na súde prvej inštancie dňa 9.11.2007 bola podaná dôvodne a k zániku jej dôvodnosti došlo až počas odvolacieho konania, keď žalovaný žalovanú sumu v celom rozsahu uhradil po piatich rokoch trvania sporu. Prihliadol taktiež na tú skutočnosť, že predmetom konania bola náhrada škody v súvislosti s poškodením zdravia pôvodného žalobcu v dôsledku dopravnej nehody ako aj na tú skutočnosť, že žalobca počas konania zomrel.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p., teda že rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie ako aj ustanovením § 238 ods. 2 O.s.p., že odvolací súd sa vo svojom rozsudku odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Namietal, že vyššie uvedeným rozsudkom odvolacieho súdu bolo v skutočnosti rozhodnuté v prospech žalobcu, pretože tým, že súd zmenil dôvody, pre ktoré potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, znemožnil žalovanému domáhať sa vrátenia peňažnej sumy 10 988,47 € s príslušenstvom a vrátenia trov konania vo výške 3 828,19 €, ktoré sumy plnil v prospech žalobcu tak, ako mu to ukladal rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 140/2011-232 zo 4.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2012 a vykonateľnosť dňa 1.6.2012, a ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 36/2013 zo dňa 29.5.2014 zrušený. Navrhol, aby dovolací súd

§ 243bods.

2 druhej vety O.s.p. zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdí a uloží žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho a dovolacieho konania. 5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie taktiež žalobcovia 1/ až 4/, ktorého prípustnosť odôvodňovali ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., nakoľko odvolací súd im svojím procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom a dôvodnosť odôvodňovali tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom 4 2 Cdo 792/2015 2 Cdo 170/2016 právnom posúdení veci. Namietali, že odvolací súd potvrdil zamietajúci rozsudok okresného súdu nie z dôvodu neexistencie aktívnej a pasívnej legitimácie a neexistencie práva na žalovanú pohľadávku, ale z dôvodov dodatočného splnenia pohľadávky žalovaným, t. j. z dôvodu novej skutočnosti, ku ktorej došlo až po vydaní zmeňujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 140/2011 zo dňa 4.4.2012, t. j. po právoplatnom skončení konania, keď žalovaný prevažnú časť pohľadávky splnil sčasti dobrovoľne a sčasti nútene v exekúcii. Sám odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, avšak úplne z iných skutkových a právnych dôvodov, ktoré navyše nastali až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd žalobu zamietol pravdepodobne

ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktorého splnením dlh zanikne. Neuviedol však v odôvodení,

ktorého hmotnoprávneho ustanovenia vlastne rozhodol, čím je jeho rozsudok nepreskúmateľný. Odvolací súd v neposlednom rade ich ani ich právneho zástupcu počas odvolacieho konania nijak nevyzval, aby sa k možnému použitiu iného ustanovenia právneho predpisu a inej možnosti právnej kvalifikácie veci vyjadrili, t. j. vôbec nesignalizoval akékoľvek použitie iného hmotného práva, ktoré nakoniec meritórne aplikoval na daný prípad. K tomuto možnému použitiu inej právnej kvalifikácie sa tak ani nemohli vyjadriť, nakoľko o jeho možnom použití nemali vedomosť. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

1. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa
2. januára 2015 č. k. 11 Co 439/2014-384 podal dovolanie žalovaný, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 239 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť nesprávnym právnym posúdením. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že uloží žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2 355,38 €. Taktiež žiadal, aby žalobcovia 1/ až 4/ boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 2 633,36 € ako aj priznať trovy dovolacieho konania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov 1/ až 4/ uviedol, že sa stotožňuje s ich tvrdením, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný.
4. Žalobcovia 1/ až 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedli, že navrhujú dovolanie žalovaného odmietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania. Taktiež navrhli odmietnuť dovolanie žalovaného voči uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania. 5 2 Cdo 792/2015 2 Cdo 170/2016 9.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas strany sporu, zastúpené advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
2. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
3. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 C.s.p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 O.s.p. a § 238 O.s.p.
4. Dovolanie žalobcov 1/ až 4/ ako aj žalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Dovolanie žalobcov 1/ až 4/ a žalovaného nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
5. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolatelia nenamietali, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p.; vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo.
6. Dovolatelia mali za to, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.). Okrem iného namietali, že odvolací súd ich počas odvolacieho konania nijak nevyzval, aby sa k možnému použitiu iného ustanovenia právneho predpisu a inej možnosti právnej kvalifikácie veci vyjadrili, ktoré nakoniec meritórne aplikoval na daný prípad.
7. Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania a svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd nečakane založil svoje 6 2 Cdo 792/2015 2 Cdo 170/2016 rozhodnutie na inom právnom ustanovení. Dospel pritom k záveru, že konanie je takouto vadou postihnuté.
8. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaným mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
9. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. 18.

§ 213ods.

2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 19. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že v prejednávanej veci odvolací súd vec posúdil

ustanovenia právneho predpisu § 559 Občianskeho zákonníka, teda že došlo k splneniu dlhu (hoci toto ustanovenie právneho predpisu v odôvodnení vôbec neuviedol), ku ktorému sa účastníci dovtedy nevyjadrovali. 20. Súd prvej inštancie sa totiž zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci a o veci rozhodol

hmotnoprávnych ustanovení § 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, keď uzavrel, že žalobca nie je v spore pasívne legitimovaný. Naproti tomu odvolací súd svoj potvrdzujúci rozsudok založil na hmotnoprávnom ustanovení § 559 Občianskeho zákonníka, teda že došlo k splneniu dlhu. 21.

§ 213ods.

2 O.s.p. musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to

1. musí ísť o ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a
2. toto ustanovenie musí byť pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť 7 2 Cdo 792/2015 2 Cdo 170/2016 právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. Ak sú súčasne splnené obe podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa k možnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadrili. Za danej právnej úpravy je porušenie povinnosti zo strany súdu potrebné kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom. Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. Úmyslom zákonodarcu novelou § 213 ods. 2 O.s.p. od
3. októbra 2008, ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu. Odvolací súd je povinný v prípade, že mieni vec posúdiť

iného právneho ustanovenia, vyzvať účastníkov, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej (poučovacej) povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2 O.s.p. súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010).

1. V preskúmavanej veci z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie, odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než súd prvej inštancie. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. 8 2 Cdo 792/2015 2 Cdo 170/2016
2. V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení iného právneho predpisu,

ktorých mienil danú vec posúdiť. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii § 559 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. 24. Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesným vadám

§ 237ods.

1 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
2. decembra 2014 sp. zn. 11 Co 439/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa
3. januára 2015 sp. zn. 11 Co 439/2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný (§ 455 C.s.p.).
4. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
5. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. septembra 2016 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu (sudca spravodajca) JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová