Obsah (6)

§ 142§ 219§ 224§ 470§ 213§ 237

Najvyšší súd 2 Cdo 719/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu : KOVOPROJEKT Bratislava, a.s., Ružová dolina č. 6, Bratislava, zastúpený JUDr. Láz

§ 142ods.

1 O.s.p.

1. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z
2. novembra 2014 č. k. 2 Co 764/2014-399 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, tieto odvolací súd považoval za nedôvodné. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním nesplnil. V otázke vydržania odvolací súd uviedol, že z ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vydržacia doba prestáva oprávnenému držiteľovi plynúť až vtedy, ak oprávnená osoba uplatní svoje práva kvalifikovaným spôsobom, za ktorý sa považuje začatie občianskeho súdneho konania s tým, že ak v dôsledku kvalifikovanej udalosti došlo k prerušeniu (pretrhnutiu) plynutia vydržacej doby, po odpadnutí dôvodu prerušenia začína plynúť nová vydržacia doba, a dovtedy uplynutá doba držby sa stáva právne bezvýznamnou. Nebolo možné preto sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že jeho pokojná držba trvala bezmála 15 rokov (od 1.5.1992 do 13.2.2007, kedy žalovaný podal návrh na určenie predmetu dražby a vlastníctva k nehnuteľnosti), keďže plynutie vydržacej doby vzhľadom na začiatok daných súdnych konaní bolo jednoznačne prerušené. V čase začatia súdneho konania (dňa 7.2.1992) na Okresnom súde Bratislava II vedeného pod sp. zn. 16 C 37/1995, žalobca síce ešte právne neexistoval, nakoľko vznikol až dňa 1.5.1992 a až ku dňu jeho vzniku bol do jeho základného imania vložený pozemok s parcelným číslom 5096, a to napriek tomu, že už prebiehalo konanie o určenie neplatnosti dražby práve z dôvodu, že súčasťou dražby prevádzkovej jednotky pozemok nebol. Ak žalobca s nehnuteľnosťou začal nakladať ako s vlastnou od 1.5.1992, resp. od 9.3.1993, od podania žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností, už v tomto čase prebiehalo súdne konanie týkajúce sa práve sporného pozemku a preto žalobcovi ani nemohla vydržacia lehota začať plynúť, keďže o spornosti vlastníckeho práva k danému pozemku vedomosť ako účastník konania mal. O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou, 3 2 Cdo 719/2015 ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a dôvodnosť tým, že rozsudky súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm.f/ Občianskeho súdneho poriadku tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované žalobcom a vo svojom rozhodnutí ani nevysvetlil, prečo tieto dôkazy nevykonal. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z iného právneho dôvodu, odvolávajúc sa na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že v predmetnej veci došlo k prerušeniu (pretrhnutiu) plynutia vydržacej doby. Odvolací súd nevyzval žalobcu, aby sa

možnému použitiu ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka vyjadril (ustanovenie § 213 Občianskeho súdneho poriadku), tým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom tým, že nepostupoval

ustanovenia § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd tým, že svoje rozhodnutia opreli o skutočnosť, ktorú vyvodili z takej listiny, ktorá nebola predmetom dokazovania, zaťažili konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o dokazovaní. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd vzali do úvahy aj tú skutočnosť, ktorá z dôkazov nevyplynula. Dovolateľ taktiež namietal nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že súd prvej inštancie a odvolací súd neposudzovali otázku dobromyseľnosti žalobcu z hľadísk právne významných skutkových podkladov a v súlade s ustálenou praxou slovenských súdov. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie ako aj rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol dovolanie zamietnuť v celom rozsahu. 5.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4 2 Cdo 719/2015

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, ktorá má právnické vzdelanie, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.
2. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
3. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 C.s.p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
4. Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné boli uvedené v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Dovolanie žalobcu nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
5. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ nenamietal, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p.; vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo.
6. Dovolateľ mal za to, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.). Namietal, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z iného právneho dôvodu odvolávajúc sa na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, pričom ho nevyzval, aby sa k možnému použitiu ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka vyjadril (ustanovenie § 213 Občianskeho súdneho poriadku).
7. Dovolací súd vzhľadom na dôvod dovolania a svoju zákonnú povinnosť osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd nečakane založil svoje rozhodnutie na inom právnom ustanovení. Dospel pritom k záveru, že konanie je takouto vadou postihnuté.
8. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach 5 2 Cdo 719/2015 právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
9. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. 14.

§ 213ods.

2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodnutí vo veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 15. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že v prejednávanej veci odvolací súd vec posúdil

ustanovenia právneho predpisu § 112 Občianskeho zákonníka, ku ktorému sa účastníci dovtedy nevyjadrovali. 16. Súd prvej inštancie sa totiž zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci a vo veci rozhodol

hmotnoprávnych ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 1 a § 14 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Na dôvažok uviedol, že výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.11.2007 č. k. 8 C 32/2007-81 v spojení s výrokom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.3.2012 č. k. 14 Co 453/2010-300 je pre súd prvej inštancie v tomto konaní záväzný a preto nemohol ani ako otázku predbežnú posudzovať, či žalobca naplnil zákonné podmienky ním tvrdeného nadobudnutého vlastníctva k tomuto pozemku vydržaním ku dňu 1.5.2002. Naproti tomu odvolací súd svoj potvrdzujúci rozsudok založil aj na hmotnoprávnom ustanovení § 112 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že vydržacia doba prestáva oprávnenému držiteľovi plynúť až vtedy, ak oprávnená osoba uplatní svoje práva kvalifikovaným spôsobom, za ktorý sa považuje začatie občianskeho súdneho konania s tým, že ak v dôsledku kvalifikovanej udalosti došlo k prerušeniu (pretrhnutiu) plynutia vydržacej doby, po odpadnutí dôvodu prerušenia začína plynúť nová vydržacia doba a dovtedy uplynutá doba držby sa stáva právne bezvýznamnou, preto nebolo možné stotožniť sa ani s tvrdením žalobcu, že jeho pokojná držba trvala bezmála 15 rokov (od 1.5.1992 do 13.2.2007, kedy žalovaný podal návrh na určenie predmetu dražby a vlastníctva k nehnuteľnosti), keďže plynutie vydržacej doby vzhľadom na začiatok daných súdnych konaní bolo jednoznačne prerušené. 6 2 Cdo 719/2015 17.

§ 213ods.

2 O.s.p. musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to

1. musí ísť o ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a
2. toto ustanovenie musí byť pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. Ak sú súčasne splnené obe podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa k možnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadrili. Za danej právnej úpravy je porušenie povinnosti zo strany súdu potrebné kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom. Občiansky súdny poriadok stojí na základe predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. Úmyslom zákonodarcu novelou § 213 ods. 2 O.s.p. od
3. októbra 2008, ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu. Odvolací súd je povinný v prípade, že mieni vec posúdiť

iného právneho ustanovenia, vyzvať účastníkov, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej (poučovacej) povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2 O.s.p. súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010). 18. V preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie, odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) 7 2 Cdo 719/2015 dôvodoch než súd prvého stupňa. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. 19. V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení iného právneho predpisu,

ktorých mienil danú vec posúdiť. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii § 112 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. 20. Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesným vadám

§ 237ods.

1 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný (§ 455 C.s.p.).
2. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).
3. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. septembra 2016 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu (sudca spravodajca) JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová