← Slovensko

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl.

Najvyšší súd 2 Cdo 591/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne : M. N., bývajúca v K., zastúpená JUDr. Jurajom Birošom, advokátom v Košiciach, R

výšky podielov prichádza od úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Tento spôsob v danom prípade do úvahy neprichádza. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V súvislosti s týmto spôsobom odvolací súd skúmal reálnu schopnosť účastníkov disponovať podielom všeobecnej ceny nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva na vyplatenie ustupujúceho spoluvlastníka. Ţalobkyňa na odvolacom pojednávaní argumentovala iba tým, ţe v prípade ak by bola vec prikázaná do jej výlučného vlastníctva, jej matka by predala svoj byt a určite by časť finančných prostriedkov jej poukázala na vyplatenie podielu ţalovanému. Ţalovaný počas celého odvolacieho konania argumentoval tým, ţe ak by vec bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva, jeho vnuk T. H. uzavrel so S. zmluvu o splátkovom úvere (č. l. 696) na poskytnutie úveru vo výške 80 000 €. Tento úver však menovanému zatiaľ poskytnutý nebol, pretoţe bol podmienený uzavretím zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Mal za to, ţe ani jeden z účastníkov nepreukázal reálnu schopnosť vyplatiť druhého spoluvlastníka sumou 99 000 €, pretoţe ani v čase rozhodovania súdom prvej inštancie ani v čase rozhodovania odvolacím súdom finančnými prostriedkami uvedenej výšky ţiaden z nich reálne nedisponoval. Z tohto dôvodu ani tento spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

názoru odvolacieho súdu do úvahy neprichádza. Tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, ţe ju ţiaden zo spoluvlastníkov nechce. Ţalobkyňa na odvolacom pojednávaní s takýmto spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva by snáď aj súhlasila, avšak ţalovaný s takouto alternatívou kategoricky 4 2 Cdo 591/2015 nesúhlasil. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka počíta s výnimočným prípadom zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej (jej prikázania veci za náhradu a jej predaju) bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môţe byť napr. zdravotný stav, prípadne vek ţalovaného, skutočnosť, ţe ţalovaný značnú časť svojho ţivota preţil a pod. Je nepochybné, ţe ţalovaný je v staršom veku so značne podlomeným zdravím, čo medzi účastníkmi sporné nebolo. Po opustení spoločnej domácnosti ţalobkyňou naďalej ţil v rodinnom dome, pričom v rodinnom dome s ním býva aj jeho dcéra, ktorá sa vzhľadom na jeho zdravotný stav o neho stará. Inú moţnosť bývania ţalovaný nemá. Naopak ţalobkyňa

jej tvrdenia po opustení spoločnej domácnosti býva v prenajatom byte. Na základe týchto zistení dospel k záveru, ţe na strane ţalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťaţku. Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, iba zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam tak, ţe návrh oboch účastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Keďţe týmto rozsudkom odvolací súd zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k uvedeným nehnuteľnostiam, stráca význam jeho tzv. širšie vyporiadanie a nastupuje osobný nárok ţalovaného vo vzťahu k ţalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke. Osobný nárok ţalovaného ako spoluvlastníka bude potrebné v tejto súvislosti skúmať, v akej výške vynaloţil vlastné finančné prostriedky na zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne a či finančné prostriedky vynaloţil bez jej súhlasu alebo s jej súhlasom. Na základe dokazovania v naznačenom smere potom bude moţné dospieť k záveru, či ţalovaný má právo proti ţalobkyni na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia alebo takýto nárok mu nevznikol. Totiţ za danej procesnej situácie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu podielové spoluvlastníctvo účastníkov trvá i naďalej. 5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do jeho zmeňujúcej časti podala dovolanie ţalobkyňa, ktorého prípustnosť odôvodňovala § 236 ods. 1 O.s.p., § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., teda rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd nesprávne aplikoval uvedené ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav 5 2 Cdo 591/2015 a zo správne zistených skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odôvodnil následne ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, ţe zrušeniu a prikázaniu predmetných nehnuteľností za náhradu jednému zo spoluvlastníkov bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd pri právnom posúdení veci nesprávne aplikoval v danej veci ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretoţe ani jeden z účastníkov konania, teda ani sám ţalovaný nenavrhoval, aby bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnutý z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 16.5.2011 súhlasil, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ale nesúhlasil so zaplatením primeranej náhrady ţalobkyni, pretoţe

jeho názoru sa táto ţiadnym spôsobom nepričinila k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností. V ďalšom svojom podaní zo dňa 5.10.2012 súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a to tak, aby nehnuteľnosť pripadla do jeho výlučného vlastníctva a zároveň ţiadal, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle

§ 142Občianskeho zákonníka.

Je pravdou, ţe počas odvolacieho konania ţalovaný ţiadal, aby bol zmenený rozsudok a súhlasil s vyporiadaním tak, ţe predmetné nehnuteľnosti súd prikáţe do jeho výlučného vlastníctva a zároveň súhlasil, ţe ţalobkyni vyplatí na úplné finančné vyrovnanie sumu 99 000 €. Odvolací súd

názoru ţalobkyne nad rámec doplňoval dokazovanie, v ktorom skúmal, ktorý z účastníkov má reálnu schopnosť vyplatiť druhého spoluvlastníka, pretoţe skúmanie tejto okolnosti nemôţe mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu odvolací súd túto skutočnosť povaţoval za rozhodujúcu a dospel k záveru, ţe vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním jednému z účastníkov konania do vlastníctva za primeranú náhradu neprichádza v úvahu. Tento záver súdu nezodpovedá výsledkom dokazovania, pretoţe ţalobkyňa preukázala čestnými prehláseniami, ţe v prípade prikázania predmetných nehnuteľností bola by schopná získať finančné prostriedky na vyplatenie ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Reálnu schopnosť vyplatiť primeranú náhradu ţalobkyni preukazoval aj ţalovaný, ktorý taktieţ súhlasil s týmto spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Napriek tomu odvolací súd zamietol návrh z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl najmä v zdravotnom stave ţalovaného, aj keď ţalovaný sa na takého dôvody ani v ţiadnom svojom prednese neodvolával. Zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je moţné len výnimočne a

názoru ţalobkyne len v tom prípade, ak by sa ţalovaný domáhal vo svojich prednesoch zamietnuť ţalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ obaja účastníci 6 2 Cdo 591/2015 konania súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, súd by mal takejto ţalobe vyhovieť a autoritatívne rozhodnúť, ktorému zo spoluvlastníkov predmetné nehnuteľnosti prikáţe do výlučného vlastníctva. Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd takto nepostupoval, ţalobkyňa povaţuje napadnutý rozsudok za nesprávny v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ţalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, ţe odvolací súd napadnutým rozsudkom neprimerane zvýhodnil ţalovaného, ktorý od roku 2010 uţíva celú nehnuteľnosť výlučne sám. Ţalobkyňa napriek tomu, ţe do kúpy predmetných nehnuteľností vloţila značnú časť svojich finančných prostriedkov, po rozvode manţelstva nemá ţiadne finančné prostriedky na riešenie svojej bytovej situácie. Ţalobkyňa býva v podnájme, nemá ţiadne vlastné bývanie a vynakladá zo svojho invalidného dôchodku mesačne podstatnú časť na zabezpečenie svojho bývania. Navrhla, aby dovolací súd

§ 243bods.

2 O.s.p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. 6. Ţalovaný sa písomne k dovolaniu ţalobkyne nevyjadril. 7.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné.
  2. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  3. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 C.s.p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 O.s.p. a § 238 O.s.p.
  4. Dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, dovolanie ţalobkyne je teda prípustné.
  5. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní 7 2 Cdo 591/2015 uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku.

  1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm.a/ aţ g/ O.s.p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
  2. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
  3. Dovolateľka namietala, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15.

§ 142ods.

1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode zrušiť spoluvlastníctvo vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné vyuţitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre moţné, prikáţe súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne 8 2 Cdo 591/2015 pritom na to, aby sa vec mohla účelne vyuţiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec ţiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťaţok rozdelí

podielov. 16.

§ 142ods.

2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťaţku.

  1. V predmetnej veci odvolací súd uzavrel, ţe na strane ţalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ho súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťaţku. Argumentoval tým, ţe ţalovaný je v staršom veku so značne podlomeným zdravím. Naďalej ţije v rodinnom dome, v ktorom s ním býva aj jeho dcéra, ktorá sa vzhľadom na jeho zdravotný stav o neho stará. Inú moţnosť bývania ţalovaný nemá.
  2. Zo zásady, ţe nikto nemôţe byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval, vyplýva i právo kaţdého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uplatneniu tohto práva nemôţe nič brániť v prípade, ţe moţno spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať reálnym rozdelením veci

výšky podielov spoluvlastníkov. Tam však, kde tento spôsob nie je dobre moţný, a kde nastupuje prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, alebo predaj veci a rozdelenie výťaţku

podielov, môţe súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh zamietnuť. Takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by

okolností a povahy konkrétneho prípadu mohol svedčiť pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, by mohol byť napr. vysoký vek ţalovaného, jeho zdravotný stav, skutočnosť, ţe ţalovaný značnú časť svojho ţivota preţil v nehnuteľnosti, o ktorú ide, alebo kde individuálny záujem spoluvlastníka – ţalovaného prevaţuje nad individuálnym záujmom spoluvlastníka – ţalobcu natoľko, ţe je mu treba poskytnúť ochranu touto formou. Tento dôvod hodný osobitného zreteľa musí súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vţdy riadne konkretizovať. Ak bude preto v týchto prípadoch spoluvlastník – ţalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdiť existenciu takýchto dôvodov hodných osobitného zreteľa a navrhne o nich súdu dôkazy, je súd povinný si pre svoj záver i v tomto smere zabezpečiť všetky potrebné skutkové podklady. Nie je však vylúčené, aby sa na základe podstatných zmien okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov pre zamietavé rozhodnutie, spoluvlastník neskôr znovu domáhal 9 2 Cdo 591/2015 vyhovenia svojmu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zamietavé rozhodnutie bolo totiţ rozhodnutím len pre tento krát, teda dovtedy, pokiaľ trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré k vydaniu zamietavého rozhodnutia došlo.

  1. Odvolací súd pri právnom posúdení veci sa týmito zásadami neriadil a nesprávne aplikoval v danej veci ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zamietol návrh z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl najmä v zdravotnom stave ţalovaného, aj keď ţalovaný v rámci svojej procesnej obrany takéto dôvody hodné osobitného zreteľa netvrdil, nenavrhoval o nich súdu dôkazy a nakoniec ani odvolací súd na tieto skutočnosti v odvolacom konaní ţiadne dokazovanie nevykonal. Pokiaľ obaja účastníci konania (spoluvlastníci) súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, súd by mal takejto ţalobe vyhovieť a autoritatívne rozhodnúť, ktorému zo spoluvlastníkov predmetné nehnuteľnosti prikáţe do výlučného vlastníctva.
  2. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C.s.p.). V ďalšom konaní je právny názor dovolacieho súdu záväzný (§ 455 C.s.p.).
  3. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  5. septembra 2016 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu (sudca spravodajca) JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.