Najvyšší súd 2 Cdo 47/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu J.J., bývajúceho v D.D., zastúpeného J., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému Š.Š., bývajúcemu v D.D., zastúpeného J., advokátom so sídlom v P., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 5 C 97/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- februára 2014 sp. zn. 17 Co 73/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom z
- novembra 2012 č.k. 5 C 97/2011-209 návrh zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 820,34 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh na začatie konania o náhradu škody je nedôvodný. Poznamenal, že z dokazovania vyplynulo, že strany mali
- septembra 2009 konflikt, pri ktorom žalovaný žalobcovi verbálne vyčítal, že zbiera orechy, ktoré mu nepatria, došlo medzi nimi k slovnej potýčke, avšak z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaný na žalobcu fyzicky nezaútočil. Súd prvej inštancie poukázal na rozpor v tvrdení žalobcu o priebehu incidentu, keď najskôr tvrdil, že žalovaný ho zhodil na zem spolu s jeho bicyklom, udieral ho do oblasti tváre, pričom jednu ruku mal pod bicyklom, druhú pod telom a následne tvrdil, že obe ruky mal pod telom a potom ako prokurátor poukazoval na mechanizmus pádu, začal tvrdiť, že sa držal riadidla bicykla. Konštatoval, že je technicky nemožné, aby pri páde spadol žalobca tak, aby mal obe ruky pod sebou, čiže okolnosti jeho pádu nemohli prebehnúť tak, ako to popísal žalobca. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že práve žalobca ako prvý fyzicky zaútočil na žalovaného a spôsobil mu zranenie. Súd prvej inštancie tak nepovažoval za preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním a škodou, ktorá spočíva v poškodení zdravia žalobcu a konaním žalovaného, s tým, že práve žalobca bol ten kto po verbálnom konflikte fyzicky napadol žalovaného 2 2 Cdo 47/2016 a pokiaľ tvrdenie žalobcu mal preukázať svedok F., mal súd prvej inštancie za to, že vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi bola táto tendenčná a zaujatá. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
- Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu rozsudkom z
- februára 2014 sp. zn. 17 Co 73/2013 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 109,05 €, do troch dní na účet jeho právneho zástupcu. Odvolací súd sa zaoberal jednotlivými odvolacími dôvodmi na odvolanie a zistil, že nie sú dôvodné. Preskúmaním veci zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonné predpoklady, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Zo záveru odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie poukázal na rozpor v tvrdení žalobcu o priebehu incidentu, taktiež poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov a uviedol z akého dôvodu sa stotožnil s výpoveďou svedkov D.D. a I.I.. Ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v záujme rozhodnutia o návrhu na náhradu škody z ublíženia na zdraví vykonával dôkazy aj na otázku zavineného porušenia povinnosti, ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a trpí vadami, ktoré odôvodňujú podanie dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Namietal, že rozhodnutie súdov nižšej inštancie je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a aj rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie rovnako ako aj odvolací súd rozhodli v súlade so zákonom a preto návrh dovolanie žalobcu v plnom rozsahu odmietnuť.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 3 2 Cdo 47/2016
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
- Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Dovolanie žalobcu nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ nenamietal, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo.
- Dovolateľ mal za to, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. l písm. f/ O.s.p.). Namietal, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu sú nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.
- Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
- decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/
- 4 2 Cdo 47/2016
- Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
- Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2016 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu (sudca spravodajca) JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Güntherová