Najvyšší súd 2 Cdo 128/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu M. S., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Plzenská 2, proti ţalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej JUDr. G. Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boţeny Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 11 C 130/2013, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- decembra 2014 sp.zn. 12 Co 21/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Prešov rozsudkom zo
- novembra 2013 č.k. 11 C 130/2013-236 zrušil rozsudky rozhodcovského súdu, ktorý bliţšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len „označené rozhodcovské rozsudky“) a rozhodol o trovách konania. Konštatoval, ţe v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú zmluvu (v zmysle § 52 a 53 Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (ţalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, ţe spotrebiteľ (ţalobca) nemal moţnosť zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tieţ rozhodcovská doloţka, podľa ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Ţalobca nebol oboznámený s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienil a nijako nemohol meniť jeho obsah. Rozhodcovská doloţka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doloţka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Ţalobe, ktorá bola podaná v zákonom určenej 2 2 Cdo 128/2016 lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), z týchto dôvodov vyhovel a označené rozhodcovské rozsudky zrušil.
- Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z
- decembra 2014 sp.zn. 12 Co 21/2014 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá s poukazom na § 53 ods. 2 a § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná (pretoţe rozhodcovská doloţka sa nemôţe uzavrieť len s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, bez písomnosti ako prejavu vôle medzi účastníkmi) a vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doloţku si ţalobca osobitne nevyjednal a zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Dokazovaním bolo preukázané, ţe ţalobcovi neboli poskytnuté ţiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doloţky. Dodal, ţe rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcom bez platnej – písomnej rozhodcovskej zmluvy sú právne neúčinné a účastníkov nezaväzujú. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
- Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie s tým, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bolo odopreté právo na zákonného sudcu a v dôsledku toho jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Poukázala na nepredloţenie prejudiciálnej otázky ESD k výkladu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na výklad ustanovenie prílohy 1 písmena q/ smernice 93/13/EHS samotným odvolacím súdom. S poukazom na vedenie súdneho konania ex offo a vyšetrovacej zásady uviedla, ţe účastníci konania neboli oboznámení so závermi, ku ktorým súd dospel a tak bolo porušené právo strán kontradiktórne sa k nim vyjadriť. Toto tvrdenie podporil rozsudkom ESD vo veci C-472/11 a rozšíril dovolaciu námietku o porušenie práva na spravodlivý súdny proces. S odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, I. ÚS 265/05, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04 tvrdila, ţe v odôvodnení rozsudku odvolací súd bliţšie nevysvetlil, z akých 3 2 Cdo 128/2016 skutkových zistení vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich právnom posudzovaní, nevyrovnal sa s jej odvolacími námietkami, ktoré mohli spôsobiť odlišné rozhodnutie v merite veci, jeho rozhodnutie je preto arbitrárne, svojvoľné. Namietala nedostatočne vykonané dokazovanie. Ďalej dovolateľka konštatovala nesprávne zistený skutkový stav, ku ktorému prišli okresný i krajský súd. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doloţku a záznam sprostredkovateľa poistenia o poţiadavkách a potrebách klientov. Podľa jej názoru bola rozhodcovská doloţka formulovaná tak, ţe poistencovi priznávala aj moţnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. V rámci neprávneho právneho posúdenia uviedla, ţe súd neaplikoval nesprávnu právnu normu zákon č. 340/2005 Z.z. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (ţalovaná, ďalej aj ako „dovolateľka“), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
- Dovolací súd listom z
- apríla 2016 sp.zn. 2 Cdo 737/2015 vrátil spis súdu prvého stupňa ako predčasne predloţený s tým, ţe podľa § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená. V danom prípade bol do spisu (č.l. 285) zaloţená písomnosť, ktorou ţalovaná poverila JUDr. J. Š., aby za ňu v tejto veci konal ako jej zamestnanec s právnickým 4 2 Cdo 128/2016 vzdelaním. Príloha uvedeného poverenia (pracovná zmluva č. 04/2007) ale preukazuje zamestnanecký vzťah JUDr. Š. k ţalovanej len do
- septembra 2007 (viď č.l. 286 spisu). Nepreukazuje teda, ţe v čase podania dovolania (
- marca 2015) a v začatom dovolacom konaní je JUDr. Š. oprávnený konať za ţalovanú. K dovolaniu je pripojený tieţ doklad o tom, ţe JUDr. Š. zloţil advokátsku skúšku, podľa všetkého ale nie je advokát (viď www.sak.sk). Navyše, v súdom spise sa na č.l. 48 nachádza plná moc z
- júna 2013, udelená dovolateľkou advokátovi JUDr. G. G., ktorou ho splnomocnila „na konanie v prvom stupni, odvolacie konanie aj prípadne dovolacie konanie pred Najvyšším súdom SR.“ Dovolací súd tak vo svojom pokyne určenom okresnému súdu prikázal, aby súd súčasne vyzval ţalovanú na vyjadrenie k plnomocenstvu udelenému JUDr. G..
- Okresný súd Prešov uznesením zo
- mája 2016 č.k. 11 C 130/2013-320 ţalovanú vyzval, aby v lehote 10 dní preukázala splnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania vyplývajúcej z ustanovenia § 241 ods. 1 O.s.p., zároveň ju poučil o následkoch nerešpektovania tejto výzvy. Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaná, ktorá uvedenú výzvu a poučenie prevzala
- mája 2016, na tento úkon súdu nereagovala. Dňa
- mája 2016 (č.l. 322 spisu) bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie dovolania podpísané JUDr. Š..
- Dovolací súd v súvislosti s doručeným späťvzatím dovolania podpísaným JUDr. Š. uvádza, ţe toto akceptovať nemohol vzhľadom na nepreukázanie podmienky kvalifikovaného právneho zastúpenia JUDr. Š. v dovolacom konaní (viď vyššie hore bod 6 a 7), preto ním podpísané späťvzatie dovolania nemôţe vyvolať právne účinky zastavenia dovolacieho konania v zmysle § 446 CSP. Vzhľadom na nedôsledné splnenie pokynu dovolacieho súdu súdom prvej inštancie dovolací súd sám vyzval JUDr. G. na vyjadrenie sa k plnomocenstvu, resp. parafovaniu dovolania podaného ţalovanou. V podaní doručenom najvyššiemu súdu elektronickými prostriedkami
- augusta 2016 (poštou
- augusta 2016) JUDr. G. uviedol, ţe súhlasí s dovolaním podaným ţalovanou.
- Podľa § 452 ods. 1 CSP ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, ktorá uţ bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môţe v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať uţ len na svoje skoršie rozhodnutia a ak sa v celom rozsahu stotoţňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody uţ neuvádzať. 5 2 Cdo 128/2016
- V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014, 3 Cdo 99/2015, 3 Cdo 224/2015, 3 Cdo 265/2015). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje, poukazuje na ne a ďalšie dôvody uţ neuvádza.
- Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej v súlade s § 447 písm. c/ CSP odmietol ako procesne neprípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania ţalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2016 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová