2 OSP v spojení s § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozhodnutím č. RP/3/2010 zo dňa 12.01.2010 odporkyňa (ďalej aj rada) rozhodla
1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) postupom
308/2000 Z.z., že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 307-PLO/O-4353/2009 porušila: 3 Sž 6/2010 2 I. Povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 26.09.2009 o cca 11.10 hod. odvysielal program W., ktorý by mohol ohroziť morálny vývin maloletých, za čo mu bola uložená
ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia – pokuta vo výške 3 320 €. II. Za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 29.09.2009 o cca 11.10 hod. odvysielala program W., označením ktorého ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov došlo k nesprávnemu uplatneniu jednotného systému označovania, za čo uložil navrhovateľke
1 písm. d/ v spojení s§ 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu – pokutu vo výške 670 €. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa použila zákon č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom od 15.12.2009. II. Proti rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka namietajúc, že z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne je zjavné, že odporkyňa použila novú právnu úpravu a to aj napriek tej skutočnosti, že program W. bol odvysielaný pred dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy zákona o vysielaní a retransmisii. Z tohto dôvodu poukazuje na neexistenciu prechodných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. v novej právnej úprave, umožňujúcich použitie novej právnej úpravy aj na konania a skutky subjektov, ku ktorým došlo pred dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Uvedeným postupom rada porušila základný princíp právneho štátu zakotvený v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Rovnako navrhovateľka namietala použitie ustanovenia § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. novej právnej úpravy,
ktorého rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66 837 €, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom. Poukázal aj na znenie § 67 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona v znení do 14.12.2009. V dôsledku uvedenej skutočnosti, teda pre nedostatok uvedenia presvedčivých dôvodov použitia novej právnej úpravy zákona o vysielaní a retransmisii je
názoru odvolateľa napadnuté rozhodnutie ako celok individuálnym správnym aktom, ktorý v žiadnom prípade nemôže na jeho adresáta a teda odvolateľa pôsobiť presvedčujúco. Na podklade uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/3/2010 zo dňa 12.01.2010 zrušil a priznal odvolateľovi náhradu trov konania. 3 Sž 6/2010 3 III. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa dňa 22.03.2010 uvádzajúc, že posudzovaný program bol odvysielaný dňa 26.09.2009, pričom odporkyňa nespochybňuje, že dňa 12.01.2010, teda v čase vydania rozhodnutia RP/3/2010, postupovala
právneho predpisu platného a účinného v čase rozhodovania, t.j. postupovala
zákona č. 308/2000 Z.z. v znení zákona 498/2009 Z.z. účinného od 15.12.2009. Odporkyňa zdôrazňuje, že navrhovateľka bola v oznámení č. 5461/2009 zo dňa 17.12.2009, teda bezprostredne po tom, čo nadobudol účinnosť zákon č. 498/2009 Z.z. upovedomená o tom, že odporkyňa bude postupovať v správnom konaní č. 307-PLO/O- 4353/2009
účinných právnych predpisov, teda
zákona č. 308/2000 Z.z. v znení zákona č. 498/2009 Z.z. Navrhovateľka bola súčasne vyzvaná, aby sa k tejto skutočnosti vyjadrila, čo však navrhovateľka v priebehu správneho konania neurobila a uvedený postup nenamietala. Z tohto dôvodu považuje odporkyňa uvedenú argumentáciu za zjavne účelovú. Odporkyňa poukázala ďalej na znenie článku 1 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia správnych predpisov, resp. ich ustanovení. Uviedla, že zákon č. 498/2009 Z.z. neobsahuje intertemporálne, prechodné ustanovenie, ktoré by explicitne riešilo otázku správnych konaní vo veci zistenia stavu v dodržiavaní právnych predpisov, ktoré sa začali pred 15.12.
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) v spojení s § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z., na pojednávaní súdu dňa 13.05.2010 z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu č. 307- PLO/O-4353/2009 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 307-PLO/O-4353/2009 zo dňa 26.10.2009, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 13.11.
3 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.09.2009 programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod.
4 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.09.2009 na základe klasifikácie programov
vekovej vhodnosti je vysielateľ programovej služby povinný na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený
osobitného predpisu 28a) (ďalej len „jednotný systém označovania“).
3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.09.2009 rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 663 € do 66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov (§ 20 ods. 4) alebo neuplatnil toto označenie v rámci ním vysielanej programovej služby. 3 Sž 6/2010 5
5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.09.2009 rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 3 319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod. (§ 20 ods. 3). Zákon č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 12.01.2010 obsahuje nasledovnú úpravu:
3 zákona č. 308/2000 Z.z. programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod.
4 zákona č. 308/2000 Z.z. na základe klasifikácie programov
vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený
osobitného predpisu28a) (ďalej len „jednotný systém označovania“).
3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie programov alebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom 28a) (§ 20 ods. 5).
5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod. (§ 20 ods. 3).
článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 3 Sž 6/2010 6 Súd je v konaní
článku 46 ods.2 Ústavy SR pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zodpovedný za to, že preskúma zákonnosť uloženej sankcie na základe princípov materiálneho právneho štátu.
článku 50 ods. 6 trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Na rozdiel od retroaktivity súvisiacej s trestným konaním, ktorú Ústava SR výslovne upravuje článkom 50 ods. 6, ochrana pred retroaktivitou právnych účinkov v ostatných veciach
právneho názoru ústavného súdu je implikovaná v princípe právneho štátu ustanoveného článkom 1 ods. 1 Ústavy SR (Ján Drgonec: Ústava Slovenskej republiky, komentár, druhé vydanie, Heuréka 2007). Poukazujúc na uvedené, prihliadnuc aj na čl. 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č.11, dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že v tomto prípade je potrebné rozhodnutie odporkyne zrušiť (§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250j ods. 2 písm. e/ OSP), keďže na posúdenie správneho deliktu, ktorý je vymedzený vo výroku rozhodnutia odporkyne použila rada zákon, ktorý v čase, keď sa skutok stal nebol účinným. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporkyne na zistený skutkový stav aplikovať zákon č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy sa posudzovaný skutok stal, t.j. ku dňu 26.09.2009. O trovách konania rozhodol súd
2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že vo vyhlásenom rozsudku priznal navrhovateľke náhradu trov konania. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania v podanom opravnom prostriedku, ale bez špecifikácie a bez ich vyčíslenia. Najvyšší súd vo vyhlásenom rozsudku síce priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania, ale navrhovateľka vôbec, teda ani v lehote tri dni od vyhlásenia rozsudku (§246c ods. 1veta prvá OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP) trovy právneho zastúpenia nevyčíslila a nedoručila vyčíslenie trov súdu. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku iné trovy okrem trov právneho zastúpenia navrhovateľke nevznikli (§ 151 ods. 2 OSP), súd jej preto nepriznal náhradu trov konania, keďže v tomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. vo výroku vyhláseného rozsudku. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250ja ods. 6 OSP). 3 Sž 6/2010 7 V Bratislave dňa 13. mája 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.