Najvyšší súd 2 Cdo 240/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti ţalovanému J. N., bývajúcemu v U., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 907,74 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13 C 113/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- apríla 2014, sp. zn. 15 Co 169/2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- apríla 2014, sp. zn. 15 Co 169/2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z
- marca 2013 č. k. 13 C 113/2012-66 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu vo výške 487,91 €, spolu 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.2.2011 do zaplatenia do troch od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 419,83 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.2.2011 do zaplatenia zamietol. Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa sa domáhala proti ţalovanému zaplatenie sumy 907,74 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 487,91 € od 15.2.2011 do zaplatenia z titulu neuhradených dlţných splátok na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 14.9.
- V danom prípade ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je, ţe je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy pred jej uzatvorením. K vznesenej námietke vedľajšieho účastníka k predĺţeniu premlčacej 2 2 Cdo 240/2014 doby formou uznania dlhu uviedlo, ţe vedľajší účastník na strane ţalovaného má právo vzniesť námietku premlčania, ak tak robí v rámci procesného úkonu, ktorý mu prináleţí z titulu jeho procesného postavenia v konaní. Ak by sa vedľajší účastník na strane ţalovaného nemohol pri realizácii svojich procesných práv vyjadrovať aj k hmotnoprávnym inštitútom (premlčaniu), bol by jeho účel vstupu do konania zmarený. Z uvedeného dôvodu námietku premlčania v časti uznal. Pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatnené ţalobkyňou zo sumy 487,91 € súd návrh v tejto časti uznal z dôvodu, ţe ţalobkyňa preukázala súdu, ţe oznámila ţalovanému predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a to listom zo dňa 21.5.
- O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
- apríla 2014 sp. zn. 15 Co 169/2013 odvolanie vedľajšieho účastníka (Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré vstúpilo do konania a podalo proti rozhodnutiu prvého stupňa odvolanie) odmietol. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe pokiaľ hlavný účastník nevyjadrí súhlas s úkonom vedľajšieho účastníka, teda aj so vznesením námietky premlčania a podaním odvolania, je potrebné ich odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Uviedol, ţe nevyslovenie súhlasu sa rovná neudeleniu súhlasu. O náhrade trov konania nerozhodol s poukazom na § 142 O.s.p. a nasledujúce, keď uviedol, ţe tieto nepredpokladajú rozhodovanie o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu odvolací súd svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe nesprávne odmietol jeho odvolanie a nepredloţil otázku Súdnemu dvoru EÚ za účelom výkladu práva Európskej únie. Namietal nesprávne právne posúdenie ustanovení § 93 ods. 4 O.s.p., ktoré (sám) v dovolaní podrobne vyloţil. Ţalobkyňa navrhla dovolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť. 3 2 Cdo 240/2014 Keďţe predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktoré bolo vydané formou uznesenia, prípustnosť dovolania proti nemu je upravená v ustanoveniach § 239 O.s.p. So zreteľom na skutočnosť, ţe dovolaním bolo napadnuté uznesenie, ktorým bolo odmietnuté odvolanie vedľajšieho účastníka moţno konštatovať, ţe takéto uznesenie nemoţno podriadiť pod ţiaden z dôvodov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 239 ods. 1, ods. 2 O.s.p. a preto dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné. Prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci teda prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. (t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkom konania znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Medzi takéto práva, patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, ţe jeho podanie zákon nevylučuje. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky. Keďţe dovolateľ v predmetnej veci uviedol, ţe súd mu svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo 4 2 Cdo 240/2014 k vade vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, ţe k takejto vade v predmetnom konaní došlo. Účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenia treba vykladať vo vzájomnej súvislosti s ďalšími ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec. V danom prípade bolo treba zohľadniť aj znenie ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy zavedená druhá skupina, resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od
- októbra 2008 (zákonom č. 384/2008 Z.z.). Cieľom nového znenia ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je bezpochyby rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôleţitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o zdruţenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu vedľajšieho účastníctva, (na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania) sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný (príslušný) zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môţe vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe aj ustanovenie § 201 O.s.p. v podstate rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov. Prvým je vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje popri navrhovateľovi alebo odporcovi v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s rovnakými právami a povinnosťami ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a druhým (v zmysle nového znenia 5 2 Cdo 240/2014 ustanovenia citovaného zákonného ustanovenia) je vedľajší účastník, ktorému z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania (napríklad v prípadoch poistenia). V druhom z uvedeným typov (t. j. ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším účastníkom) je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka konania, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, samozrejme za predpokladu, ţe preukáţe, ţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania krajského súdu) do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, do konania zo dňa
- septembra
- Pokiaľ odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako podané neoprávnenou osobou, keď pri svojom rozhodnutí uviedol, ţe nevyslovenie súhlasu hlavného účastníka s úkonom vedľajšieho účastníka sa rovná neudeleniu súhlasu a vyvodil, ţe nie je dané jeho oprávnenie na podanie odvolania, jeho rozhodnutie nie je správne. Odvolací súd mal správne vyloţiť celé ustanovenia § 93 ods. 2, ods. 4 O.s.p. Odvolací súd v predmetnej veci teda nesprávne aplikoval ustanovenia § 93 ods. 2, ods. 4 O.s.p., keď nezohľadnil, kedy sa konania môţe zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv v danej veci podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie prináleţí vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, ţe tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie 6 2 Cdo 240/2014 odvolania, nemôţe ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, neţ má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môţe podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, ţe legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas (napr. 4 Cdo 304/2013). Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vţdy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, ţe sa vzdal odvolania, nemôţe ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, ţe odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Nesprávny bol záver krajského súdu o neudelení súhlasu ţalovaného s odvolaním vedľajšieho účastníka. Tento záver vyvodil zo skutočnosti, ţe ţalovaný na výzvu, aby v lehote 8 dní odvolaciemu súdu oznámil, či súhlasí s úkonom vedľajšieho účastníka – námietkou premlčania a odvolaním (č. l. 105), nereagoval. Z toho, ţe ţalovaný na výzvu súdu nereagoval, nebolo však moţné vyvodiť nesúhlas ţalovaného s odvolaním vedľajšieho účastníka. Nesprávnym rozhodnutím o odmietnutí odvolania odvolací súd odňal vedľajšiemu účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Konanie pred odvolacím súdom tak bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na existenciu uvedenej vady konania sa nezaoberal ďalšími námietkami dovolateľa uvedenými v jeho dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 7 2 Cdo 240/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2015 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová