← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva

Obsah (4)§ 236§ 238§ 156§ 237

Najvyšší súd 2 Cdo 50/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mesta Veľký Šariš, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, S

ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe dovolanie je neopodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou, riadne zastúpenou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či jej opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 3 2 Cdo 50/2014 V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

§ 238ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, dovolací súd vo veci nerozhodoval a proti rozsudku odvolacieho súdu nebolo pripustené dovolanie. Napadnutý rozsudok preto nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., t. j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť pred ním konať. Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať

tohto ustanovenia treba 4 2 Cdo 50/2014 rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal nesprávny postup okresného súdu pokiaľ išlo o vyhlásenie rozhodnutia a neodstránenie tohto pochybenia zo strany odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa na pojednávaní

  1. novembra 2012 za prítomnosti ţalovaného odročil pojednávanie na
  2. decembra 2012 o 9.00 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku. Pojednávanie
  3. decembra 2012, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 625 p. v.), začalo o 8.45 hod. a sa skončilo vyhlásením rozsudku. Zápisnica bola vyhotovená a skončená o 8.47 hod. Na vyhlásení rozsudku okrem sudkyne a asistentky senátu nebol nikto iný prítomný. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe je zrejmé, ţe pojednávanie sa začalo o pätnásť minút skôr, ako bolo pôvodne určené na pojednávaní
  4. novembra
  5. Išlo síce o vadu konania, avšak takú, ktorá nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na vady konania pred súdom prvého stupňa v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd prihliada len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odročeniu pojednávania konaného dňa
  6. novembra 2012 došlo iba za účelom vyhlásenia rozsudku po tom, kedy dokazovanie sa vyhlásilo za skončené. Pri pojednávaní odročenom iba za účelom vyhlásenia rozsudku sa ţiadne dokazovanie nevykonáva a dochádza na ňom len k vyhláseniu rozsudku. Prítomnosť, či neprítomnosť účastníka na vyhlásení rozsudku tak nie je objektívne spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Uvedený názor odvolacieho súdu však nemoţno povaţovať za správny. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o moţnosti výkonu rozhodnutia.

§ 156ods.

2 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je moţné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týţdne, v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny, samoúčelný úkon súdu. Jeho podstata má hlboký význam s viacerými procesnoprávnymi dopadmi. Pri verejnom vyhlásení 5 2 Cdo 50/2014 rozsudku má len ten účastník, ktorý bol riadne oboznámený s časom a miestom verejného vyhlásenia, moţnosť uplatniť svoje procesné práva priznávané mu pri tomto procesnom úkone súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom – akými konkrétnymi výrokmi). Neprehliadnuteľným oprávnením účastníka je tu právo účastníka oboznámiť sa s tým, v akom zloţení súd vyhlásil rozsudok (viď tieţ § 237 písm.g/ O.s.p.) a s akým odôvodnením. Procesný nedostatok súdu pri tomto úkone, v dôsledku ktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku (t. j. ak súd niektorého z účastníkov konania na verejné vyhlásenie rozsudku včas nepredvolá a ani ho iným vhodným spôsobom o verejnom vyhlasovaní rozsudku včas nevyrozumie), moţno napraviť len tým, ţe súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, napadnutý rozsudok zruší (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. augusta 2009 sp. zn. 3 Cdo 168/2009). Súd prvého stupňa v danom prípade nepostupoval spôsobom zodpovedajúcim Občianskemu súdnemu poriadku a tento nedostatok odvolací súd neodstránil. V dôsledku toho bola ţalovanému znemoţnená realizácia jeho procesného oprávnenia byť prítomný na vyhlásení, keď rozsudok bol vyhlásený skôr, ako bola určená hodina vyhlásenia rozhodnutia. Ak súd vyhlásil rozsudok skôr ako určil v konkrétny deň hodinu na vyhlásenie rozhodnutia, odňal účastníkovi týmto postupom moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.), pretoţe mu znemoţnil zúčastniť sa tohto vyhlásenia. Týmto postupom okresného súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť pred súdom konať

§ 237písm.f/ O.s.p.

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť (v danom prípade spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý pochybenie prvostupňového súdu nenapravil). Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Dovolateľ ďalšie vady

§ 237O.s.p.

v tejto časti dovolania nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd. 6 2 Cdo 50/2014 Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania ţalovaného a zároveň aj jeho opodstatnenosť, dovolací súd zrušil rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ako ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2015 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.