Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obo 70/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M F. – N., s. r. o., S., právne zast. V. a P., s. r. o., V., IČO: X., proti odporcovi: P. V., S., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 921 493,89 Eur / 27 760 925,02 Sk / na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Cbi 21/ 2004 – 122 zo dňa
- 2009 v časti výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 11Cbi 21/ 2004-122 zo dňa
- 2009 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporcovi trovy v odvolacom konaní n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 11 Cbi 21/2004 – 122 zo dňa
- 2009 rozhodol tak, že určil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 921 493,89 Eur / 27 760 925,02 Sk /v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2K 42/02 vo veci úpadcu J. G. - G., J. je po práve s nárokom na oddelené uspokojenie a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 99,58 Eur / 3 000 Sk / súdny poplatok a trovy konania vo výške 209,22 Eur. V dôvodoch rozhodnutia citoval rozhodnutie 5 Obo 198/ 2006 zo dňa
- 2008, ktorým bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Cbi 21/2004–82 zo dňa
- 2006 zrušené a vec vrátená na nové konanie. Z vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca navrhovateľa V., a. s. pobočka T. ako záložný veriteľ uzavrel s úpadcom úverovú zmluvu č. 181/ 97 zo dňa
- 1997 v znení dodatku č. 1 zo dňa
- 2000 na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úpadcovi úver vo výške 4 Obo 70/2009 2 19 299 244,93 Sk, ktorý bol zabezpečený zmluvami o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 367/95 zo dňa
- 1995 v znení dodatku č. 1 zo dňa
- 1997 a č. 568/96 zo dňa
- 1996 v znení dodatku č. 1 zo dňa
- Úpadca čerpal úver jednorázovo nakoľko išlo o konsolidačný úver a ten bol použitý na úhradu predchádzajúcich nesplatených úverov. Úpadca uhradil len časť úveru a to istinu vo výške 513 394,93 Sk a zostatok nesplácal. Podľa prvostupňového súdu žalobca oprávnenosť nároku preukázal, na základe čoho konajúci súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na úspech účastníkov konania tak, že odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške troch úkonov právnej pomoci, príprava, prevzatie a účasť na dvoch pojednávaniach v zmysle § 11 ods. 1 a 16 ods. 3 vyhlášky 655/ 2004 Z. z. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal uplatnené trovy podľa § 10 citovanej vyhlášky, nakoľko pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal zo skutočnosti, že konanie o incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku vo výške 3 000 Sk bez ohľadu na výšku pohľadávky o určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Preto aj z hľadiska určenia odmeny advokáta treba vychádzať z rovnakého princípu , takže navrhovateľovi patrí náhrada právneho zastúpenia ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Podaním, doručeným súdu
- 2009, sa navrhovateľ v zákonnej lehote, v časti výroku trovách konania, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Cb 21/ 2004–122 zo dňa
- 2009,odvolal. S názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu 1 M Obdo V 17/ 2006, že pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta súd vychádzal z takej výšky ako v určovacích sporoch s neoceniteľnou hodnotou veci, sa nestotožnil a ani s názorom Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta v konaní o tzv. incidenčnej žalobe, je potrebné vychádzať z rovnakého princípu ako pri určení výšky súdneho poplatku v danej veci, teda výšku tarifnej odmeny advokáta je potrebné určiť podľa ustanovenia v § 11 ods. 1 vyhlášky. Uviedol, že v zmysle uvedenej vyhlášky podľa § 11 ods. 1 je možné postupovať iba vtedy ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky a tiež Krajský súd nesprávne hodnotil charakter incidenčného sporu, nakoľko právnym predpokladom incidenčného konania je riadne uplatnená pohľadávka v konkurznom konaní formou prihlášky a nie je možné, 4 Obo 70/2009 3 aby si veritelia svoje pohľadávky žalovali, lebo si ich uplatňujú bez prihlášky. Podľa navrhovateľa rozdiel klasického konania o zaplatenie a incidenčného konania nie je, nakoľko ide o úplne identické konania, rozdiel je iba v petite, ktorý je však v konkurznom konaní predurčený konkurzným konaním, nie však tým, že navrhovateľovi ide iba o určenie práva a nie o uhradenie určitej peňažnej čiastky. Z uvedeného dôvodu má teda odvolateľ za to, že ak súd prizná že pohľadávka je pravá čo do dôvodu a výšky potom takýto navrhovateľ je oprávnený participovať na výťažku z konkurznej podstaty. V prípade, že by navrhovateľ nemal možnosť participovať na výťažku z konkurznej podstaty takéto určenie by nemalo význam. Z uvedeného dôvodu konštatovanie, že pri incidenčnej žalobe nie je možné oceniť predmet sporu, pretože ide o určenie práva, neobstojí. Charakter incidenčného konania podľa navrhovateľa nezodpovedá ani ďalšia atypická črta určovacích sporov podľa § 80 písm. c./ O. s. p. lebo v incidenčnom konaní navrhovateľ nemusí preukazovať naliehavý právny záujem. Za samozrejme uviedol, že pokiaľ je premetom sporu iba určenie práva na oddelené uspokojenie tak s ohľadom na charakter sporu ide o konanie ktoré nie je možné oceniť peniazmi. S ohľadom na uvedený vyslovený právny názor podľa navrhovateľa trovy právneho zastúpenia majú byť správne určené podľa § 10 vyhlášky, a preto navrhol rozsudok v časti výroku o trovách konania zmeniť tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 99,58 Eur na súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 10 799,68 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. Predmetom odvolania je časť rozsudku, ktorou prvostupňový súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia . Základnou právnou otázkou je, či konajúci súd správne v danom prípade v konaní o určenie pravosti pohľadávky vo výške 921 493,89 Eur pri priznaní nároku na trovy právneho zastúpenia vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, nie z ustanovenia § 10 citovanej vyhlášky. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno a./ vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, na ktorý sa prvostupňové rozhodnutie odvoláva vyplýva, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinásti 4 Obo 70/2009 4 na výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s neúmernými ťažkosťami. Z § 10 citovanej vyhlášky na ktorú sa odvoláva právny zástupca navrhovateľa vyplýva, že tarifná odmena je vo vymedzenej výške uvedenej v tomto ustanovení, ak nie je ustanovené inak. Základným problémom je, či v prípade keď ide o určenie pravosti pohľadávky vo výške presne určenej v danom prípade 921 493,89 Eur je možné pri určení tarifnej odmeny vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky 655/ 2004 Z. z. písmeno a/ ktorá aplikácia je za predpokladu, že nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa navrhovateľa v prípade keď výška pohľadávky v spore o určenie pravosti je jednoznačne špecifikovaná sa nedá konštatovať, že nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, keďže výška pohľadávky ktorej určenie je premetom určenia je číselne vymedzená. Zo zdôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejme, že pri určení trov právneho zastúpenia vychádzal zo skutočnosti, že konanie o incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. S týmto vysloveným názorom sa odvolací súd jednoznačne stotožnil a zrejme aj navrhovateľ keď súdny poplatok uhradil vo výške 3 000 Sk, že ide o spor akoby išlo o spor určovací. Prvostupňový súd preto správne konštatoval, že aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta treba vychádzať z rovnakého princípu, ktorý názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí päťčlenného dovolacieho senátu, ktorý názor je pre súdy nižšieho stupňa záväzný a voči takémuto rozhodnutiu nie je prípustný ani opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedeného rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Cbi 21/2004–122 v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Trovy právneho zastúpenia úspešnému odporcovi v odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 4 Obo 70/2009 5 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa 28.januára 2010 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková