o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 2 Cdo 204/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 158/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. februára 2013, sp. zn. 4 Co 600/2012, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. februára 2013 sp. zn. 4 Co 600/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa podala
3. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava V ţalobu, ktorou sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava V, preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). 2 Cdo 204/2013 2 Okresný súd Bratislava V povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd v Bratislave uznesením z
4. októbra 2012 sp. zn. 14 NcC 128/2012 rozhodol, ţe sudkyňa Okresného súdu Bratislava V JUDr. Alena Martinusová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Okresný súd Bratislava V uznesením zo
5. novembra 2012, č.k. 10 C 158/2012-17 vyzval ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo
6. novembra 2012, č.k. 10 C 158/2012-17 napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd v Bratislave uznesením z
7. februára 2013 sp. zn. 4 Co 600/2012 odvolanie ţalobkyne odmietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 a 3 O.s.p., § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Z doručenky mal zistené, ţe ţalobkyňa prevzala odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
8. novembra 2012, pätnásťdňová lehota na podanie odvolania jej začala plynúť
9. novembra 2012 a uplynula
10. decembra
11. Nakoľko ţalobkyňa odvolanie proti uzneseniu podala osobne do podateľne súdu aţ
12. decembra 2012, jej odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako oneskorene podané. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Jeho prípustnosť vyvodzovala z toho, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe včas podané odvolanie odmietol. Uviedla, 2 Cdo 204/2013 3 ţe odvolanie odovzdala doručovateľskej spoločnosti
13. decembra 2012, teda včas. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania, (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či jej opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno napadnúť. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako oneskorene podané. So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú 2 Cdo 204/2013 4 spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, ţe podmienky preň neboli splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty 2 Cdo 204/2013 5 nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje činnosť Poštového regulačného úradu ako orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva štátnu reguláciu a štátny dohľad nad poskytovaním poštových sluţieb a poštového platobného styku, spoluprácu s regulačnými orgánmi iných štátov v oblasti poštových sluţieb, funkciu notifikačného orgánu v oblasti štátnej regulácie voči orgánom Európskej únie a voči príslušným orgánom členských štátov Európskej únie a členským štátom Európskeho zdruţenia voľného obchodu, štatistické zisťovanie pre oblasť poštových sluţieb a ďalšie činnosti. Od
14. januára 2012 je poskytovanie poštových sluţieb podnikateľskou činnosťou (§ 7 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z.z.), a to na základe registrácie poštového podniku, resp. na základe osobitného licenčného reţimu, ktoré vykonáva Poštový regulačný úrad. Poštový regulačný úrad zároveň vedie Register poštových podnikov, ktorý je verejným zoznamom poštových podnikov a je moţné ho nájsť aj na webovej stráne www.posturad.sk. Od
15. apríla 2012 je v tomto registri evidovaná aj spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. Vzhľadom na závaţnosť právnych následkov spojených s (ne)zachovaním procesných lehôt podľa O.s.p. je potrebné za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p., povaţovať subjekty registrované, príp. licencované podľa zák. č. 324/2011 Z.z. zverejnené Poštovým regulačným úradom v Registri poštových podnikov (rovnako Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I, II Komentář,
16. Vydání, Praha : C. H. Beck, 2009, 401s.). Z obsahu spisu je zrejmé, ţe v prejednávanej veci ţalobkyňa prevzala uznesenie súdu prvého stupňa
17. novembra 2012 (streda). Pätnásťdňová zákonná lehota na podanie odvolania jej začala plynúť
18. novembra 2012 a uplynula
19. decembra 2012 (štvrtok). Ako vyplýva z potvrdenia vydaného spoločnosťou ReMax Courier Service – „Aktuálny stav zásielok“ (č.l. 32 spisu), ţalobkyňa
20. decembra 2012, teda pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania, odovzdala na doručenie podanie adresované Okresnému súdu Bratislava V s popisom zásielky „POH – NŠ - odvolanie k SP od 10 C 186/2012 do 10 C 156/2012 (medzi ktorými sa nachádzalo aj odvolanie k sp. zn. 10 C 158/2012) 2 Cdo 204/2013 6 a vyjadrenia k poučeniu od 41 C 185/2012 do 7 C 162/2012“, obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. Ţalobkyňa teda dôvodne vytýka, ţe konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
21. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
22. mája 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová