1 a § 149 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní žalobcu rozsudkom z 28. novembra 2008 č. k. 41 Cob 209/2008-133 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu v tom, že v danej veci žalovaný nie je pasívne legitimovaný, vzhľadom k tomu, že žalobca relevantným dôkazom nepreukázal skutočnosť, že povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 686 772 Sk vyplýva z predložených zmlúv. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol
l O. s. p. v nadväznosti na § 142 ods. l O. s. p. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka a závery vyslovené v rozsudkoch ( v prvostupňovom aj odvolacom ) pokladá žalobca za bezprecedentné a nezákonné popretie dikcie kogentnej normy obsiahnutej v ustanovení § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, nakoľko ani súd nie je oprávnený svojim rozhodnutím vylúčiť zodpovednosť jednej nástupníckej spoločnosti za splnenie záväzkov, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na nástupnícke spoločnosti, pokiaľ to nie je určené v rozhodnutí o rozdelení zaniknutej spoločnosti. Pohľadávku spoločnosti S., s. r. o. si žalobca neuplatňuje voči žalovanému z titulu „nástupníctva“, ale z titulu ručenia a spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalovaného za jej splnenie. Žalobca poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významne a na porušenie čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že okresný súd sa len okrajovo vysporiadal s argumentáciou žalobcu, o ktorú opiera svoj nárok. Krajský súd sa navyše vôbec nevysporiadal s odvolacími dôvodmi a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou a námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, vyjadreniach a v odvolaní. Za podstatnú vadu rozhodnutia žalobca pokladá tú skutočnosť, že odvolací súd za základ nároku považoval inú skutočnosť ako tú, ktorú uviedol žalobca. Uviedol, že týmto postupom mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ). skúmal jeho prípustnosť.
1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 Obdo 14/2009 4
p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
zákona bol potrebný,
1 O. s. p., dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O. s. p., dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V zmysle vyššie citovaných ustanovení § 238 O. s. p. dovolanie v tomto prípade nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež preskúmal vec v zmysle § 237 O. s. p. Žalobca v dovolaní namietal, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo priznáva čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tu treba zdôrazniť, že základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní, ani nárok na to, 4 Obdo 14/2009 5 aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. To, že žalobca nebol v konaní úspešný, lebo súd sa nestotožnil s jeho tvrdeniami, neznamená, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 nemožno účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore. Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z tohto článku ústavy tak, že postupujú v konaní a sú viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je garanciou práva na súdnu ochranu. Najvyšší súd SR navyše uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia ( čo v tomto prípade splnené je ) bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu ( prvostupňového, ale aj odvolacieho ), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Nakoľko najvyšší súd konštatoval, že postupom súdu nebola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto nie je dovolanie prípustné ani
f) O. s. p., konanie nie je postihnuté inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu
5 a § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol
5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. januára 2010 4 Obdo 14/2009 6 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.