o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 2 Cdo 657/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6 C 236/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. júna 2014 sp. zn. 12 Co 286/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Revúca uznesením z
2. apríla 2013, č. k. 6 C 236/2012-35 uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
3. júna 2014 sp. zn. 12 Co 286/2014 odvolanie ţalobkyne odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z toho, ţe napadnuté uznesenie bolo ţalobkyni doručené
4. júna 2013 a odvolanie bolo ţalobkyňou podané po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania – osobne na okresnom súde
5. júla
6. Proti odmietajúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s tým, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tejto 2 2 Cdo 657/2015 procesnej vade došlo nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie napriek tomu, ţe bolo podané v rámci odvolacej lehoty. Ţalobkyňa nepodávala odvolanie na prvostupňovom súde, ale prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., IČO: 35 825 456, so sídlom Cikkerova 2, Bratislava, ktorej ţalobkyňa odovzdala odvolanie dňa
7. júna 2013 (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na to ţalobkyňa ţiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V prílohe dovolania ţalobkyňa predloţila kópiu listiny označenej ako detaily zásielky k prepravnému listu č. 1551530943 (č. l. 141 spisu). Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení účinnom do
8. decembra 2014 (ďalej len „§ 239 O.s.p.“). Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. v znení účinnom do
9. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Ţalobkyňa namieta, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia jeho procesných oprávnení. Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia moţnosti konať pred súdom povaţuje medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci 3 2 Cdo 657/2015 (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001). V preskúmavanom prípade napadla ţalobkyňa prvostupňové rozhodnutie odvolaním, ktoré bolo v zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (viď č. l. 38 spisu) podané osobne v podateľni tohto súdu
10. júla
11. V dovolacom konaní ale ţalobkyňa tvrdí, ţe odvolanie podala (uţ)
12. júna 2013, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o., predmetom ktorej je poskytovanie poštových sluţieb. K dovolaniu pripojila ţalobkyňa aj fotokópiu listiny, ktorá údajne preukazuje včasnosť ňou podaného odvolania. Najvyšší súd po preskúmaní ţalobkyňou predloţenej fotokópie listiny označenej ako detaily zásielky k prepravnému listu č. 1551530943 (č. l. 141 spisu) preukazujúcej podľa nej včasnosť podania odvolania dospel k záveru, ţe táto hodnoverným (objektívne preskúmateľným) spôsobom ţalobkyňou tvrdené skutočnosti nepreukazuje. Z jej obsahu síce vyplýva označenie poštového podniku ReMax Courier Service, charakteristika odosielateľa a príjemcu, údaje o zásielke s hodnotou 100 Eur, hmotnosťou 80,10 kg, 11 ks s popisom POH-NŠ-1080x odvolanie voči SP 66 Eur – dvojmo s časom vyzdvihnutia 28.6.2013 a časom doručenia 1.7.2013, ale z jej obsahu nemoţno konkrétne zistiť „deň, v ktorom bolo konkrétne odvolanie voči konkrétnemu súdnemu rozhodnutiu odovzdané na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o.“. Uvedené nie je moţné zistiť ani na základe šetrenia vykonaného súdom prvého stupňa, ktorý výzvou zo dňa
13. augusta 2015 adresovanou ţalobkyni (č. l. 188 spisu) ţiadal, aby súdu preukázala, ţe odvolanie zo dňa
14. júna 2013 proti uzneseniu súdu zo dňa
15. apríla 2013, č. k. 6 C 236/2012-35, ktorým súd ţalobkyni v predmetnej veci vyrubil súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti, bolo podané včas, keď v odvolacom a dovolacom konaní tvrdí, ţe odvolanie podala uţ
16. Júna 2013, a to prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o., nakoľko pripojená fotokópia listiny údajne preukazujúca včasnosť podaného odvolania neobsahuje údaje dostatočne identifikujúce, ţe obsah doručovanej zásielky sa týka aj predmetného konania (teda, ţe obsahuje aj odvolanie voči uzneseniu v predmetnej veci). Na uvedenú výzvu ţalobkyňa nereagovala. Pokiaľ ide o doručovateľskú spoločnosť ReMax Courier Service, s.r.o., dovolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v iných obdobných konaniach (napr. 4 2 Cdo 657/2015 sp. zn. 2 Cdo 409/2015) známa reakcia tejto spoločnosti, v ktorej sa odvolaním sa na zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvádza, ţe poţiadavke súdu, aby oznámila, či a kedy jej bolo odovzdané spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. odvolanie ţalobkyne v konkrétnej veci označenej sp. zn. proti konkrétnemu uzneseniu súdu sp. zn. (...) zo dňa (...), nie je moţné vyhovieť. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe postup odvolacieho súdu nemal v preskúmavanej veci za následok odňatie moţnosti ţalobkyne pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej ţalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
18. januára 2016 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová