Najvyšší súd 3 Obdo/32/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/ H. G., a. s., so sídlom H., IČO: X. a žalobkyne 2/ J. R., nar. 10. 04. 19

§ 2Obchodného zákonníka.

Pokiaľ sa základný právny vzťah medzi žalobcom 1/ a žalovaným riadil Obchodným zákonníkom, tak vzťah medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným sa nemohol posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože Obchodný zákonník rieši vzťahy podnikateľských subjektov. Ďalej namietli, že postupom súdu prvého stupňa im bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že tento vo veci rozhodol v neprítomnosti ich právneho zástupcu, hoci tento vzhľadom na kolíziu pojednávaní požiadal o odročenie pojednávania. Mal za to, že odvolací súd otázku odňatia možnosti konať pred súdom posúdil svojvoľne. K pochybeniu súdu došlo aj pri rozhodnutí o trovách konania, keďže súd vychádzal pri výpočte výšky náhrady trov konania z hodnoty sporu uplatnenej žalovaným a nie z neoceniteľného úkonu v dôsledku čoho súd priznal žalovanému trovy v nesprávnej výške. 3 Obdo/32/2009 4 Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcov 1/ a 2/ ako neprípustné odmietnuť s poukazom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ neuviedli žiadny zákonný dôvod dovolania. Uviedol, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd správne posúdili povahu právneho vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným podľa Obchodného zákonníka, pričom v podrobnostiach odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa

3. Trovy konania boli súdmi priznané v správnej výške podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Nejednalo sa o neoceniteľný predmet sporu, keďže žalobcovia 1/ a 2/ sa v konaní domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 1 864 061,50 Sk od
5. 2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 3 600 000 Sk, teda išlo o oceniteľný predmet sporu. Námietku žalobcov 1/ a 2/, že im postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd správne posúdil ako nedôvodnú v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 77/2002, ako aj judikátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 11/
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ust. § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania zastúpení advokátom ( ust. § 240 ods.

§ 241ods.

1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ust. § 243a ods. 1 O. s. p. ) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ust. § 236 a nasl. O. s. p. ). Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ust. § 238 ods. 1 O. s. p. ) alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ust. § 238 ods. 2 O. s. p. ) alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ust. § 238 ods. 3 O. s. p. ). 3 Obdo/32/2009 5 V predmetnej právnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, avšak rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ust. § 238 ods.

3 O. s. p., pretože nejde o zmenený rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len naskúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ust. § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie je prípustné podľa ust. § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu žiadnej vady konania uvedenej v ust. § 237 O. s. p. dovolací súd nezistil, pričom osobitne sa zameral na žalobcami uplatnený dôvod dovolania a to, že im postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ust. § 237 písm. f/ O. s. p. ). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ust. § 18 O. s. p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. O vadu, ktorá je z hľadiska ust. § 237 písm. f/ O. s. p. relevantná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným právnym predpisom a týmto procesným postupom odňal účastníkovi konania možnosť uplatniť jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. 3 Obdo/32/2009 6 K odňatiu možnosti žalobcov 1/ a 2/ konať pred súdom malo podľa ich názoru dôjsť tým, že odvolací súd neodstránil pochybenie súdu prvého stupňa, keď skonštatoval, že dôvod pre ktorý právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ požiadal pojednávanie odročiť ( kolízia pojednávania s pojednávaním na inom súde ) nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by odôvodňoval odročenie pojednávania a podľa zaužívanej súdnej praxe nie je porušením procesných práv účastníka, ak súd neuzná dôvod neúčasti za dôležitý a vec prejedná v neprítomnosti účastníka konania. V súvislosti s posúdením otázky, či v prejednávanej veci bola žalobcom 1/ a 2/ odňatá možnosť konať pred súdom, treba uviesť, že podľa ust. § 24 O. s. p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa ust. § 25 ods. 1 O. s. p. si ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje, pričom advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva ( ust. § 25 ods. 2 a 3 O. s. p. ). Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom; toto zastupovanie ale nie je možné proti vôli klienta / § 16 ods.

3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov /. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti účastníka na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ ( ust. § 101 ods. 2 O. s. p. ) v každom prípade patrí vylúčenie do právomoci konajúceho súdu ( viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z

1. januára 1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998, ako i uznesenie z
2. marca 2005 sp. zn. III.ÚS 94/2005 ). 3 Obdo/32/2009 7 Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodnená žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania ( ust. § 101 ods. 2 O. s. p. ) posudzuje súd vždy podľa konkrétnych a individuálnych okolností prípadu. Či je v tej – ktorej veci dôležitý dôvod pre odročenia pojednávania daný, posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ sa zúčastnil pojednávania na súde prvého stupňa dňa
5. Ďalšieho pojednávania dňa
7. 2008 sa nezúčastnil, pričom podaním zo dňa
9. 2008 požiadal o zmenu termínu z dôvodu plánovanej dovolenky od
11. 2008 do
13. 2008 a zároveň požiadal súd, aby ďalší termín pojednávania nevytýčil v dňoch
14. 03.,
15. 03.,
17. –
18. 03.,
20. –
21. 03.,
22. 04..
23. 04.,
24. 04.,
25. 04.,
27. a
29. 2008 z dôvodu, že v tieto dni už má stanovené termíny pojednávaní. Súd prvého stupňa túto žiadosť právneho zástupcu akceptoval a ďalší termín pojednávania určil na deň
32. Podaním zo dňa
34. 2008 právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ požiadal súd o zmenu vytýčeného termínu pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Zároveň opätovne požiadal súd aby nevytýčil pojednávanie v dňoch
35. 04.,
36. 05 a
38. 2008, pretože v tieto dni už má stanovené termíny súdnych pojednávaní. Termín pojednávania dňa
40. 2008 bol súdom zrušený z dôvodu vzdelávania sudcov, pričom nový termín pojednávania bol súdom stanovený na deň
43. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ riadne doručené dňa
45. 2008, t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ sa tohto pojednávania nezúčastnil, pričom podaním zo dňa
47. 2008 požiadal súd prvého stupňa o zmenu termínu pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na Krajskom súde v Prešove. Podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ sa právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ nemohol zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Bratislava III., mal možnosť ustanoviť za seba iného advokáta ako tzv. substitúta, čo mu umožňuje nielen ust. § 25 ods. 3 O. s. p., ale s takýmto postupom vopred vyslovili svoj súhlas aj žalobcovia 1/ a 2/ v písomných plnomocenstvách pre advokáta zo dňa
49. 2006 ( založené sú na č. l. spisu 5 a 21 ). Dovolací súd tiež poukazuje na to, že z podania právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ nevyplýva, prečo tento považoval za dôležitejšie zúčastniť sa pojednávania dňa
51. 2008 3 Obdo/32/2009 8 na Krajskom súde v Prešove pred pojednávaním v predmetnej právnej veci na Okresnom súde Bratislava III. V posudzovanom prípade bola právnym zástupcom žalobcov 1/ a 2/ podaná žiadosť o odročenie pojednávania dňa
53. 2008 z dôvodu jeho kolízie s ďalším súdnym pojednávaním. K otázke kolízie dvoch súdnych pojednávaní a dopadu tejto kolízie na procesné práva účastníka konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z
54. januára 1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998, v ktorom uviedol, že kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa
55. februára 2000 sp. zn. 3Cdo 16/2001 ( R 41/2002 ) pripustil, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, avšak len vtedy, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. S poukazom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti tohto prípadu dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa a ani odvolacieho súdu nedošlo k poručeniu ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a ani k odňatiu možností žalobcov 1/ a 2/ konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Žalobcovia 1/ a 2/ v dovolaní ďalej namietali skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvodmi podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p však možno odôvodniť dovolanie iba v prípade, ak je dovolanie prípustné podľa zákona, o ktorý prípad nejde. Z dovolania žalobcov 1/ a 2/ vyplýva, že napádajú rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu, t. j. aj v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba posudzovať podľa ust. § 239 O. s. p., a nie podľa ust. § 238 O. s. p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia podľa ust. § 167 ods. 1, druhej vety O. s. p., a to aj v prípade, že je subsumované do výroku rozsudku vo veci samej. Ani v takom prípade rozhodnutie o trovách konania nezmení svoju procesnú povahu, preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho 3 Obdo/32/2009 9 hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p. ale výslovne stanovuje, že predchádzajúce odesky

2 ( pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania. Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v posudzovanom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ust. § 238 O. s. p. a iné vady konania podľa ust. § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. So zreteľom na procesné odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu v merite z hľadiska posudzovania jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/, ktorí neboli úspešní ( ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods.

§ 142ods.

1 O. s. p. ). Dovolací súd preto priznal žalovanému trovy dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k dovolaniu zo dňa

2. 2009 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Sadzba tarifnej odmeny podľa ust. § 11 písm. a/ tejto vyhlášky je vo výške 48,63 Eur, čo po pripočítaní 19% DPH ( 9,24 Eur ) a režijného paušálu ( 6,31 Eur ), predstavuje spolu 64,18 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. decembra 2009 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková