1, ods. 2 Trestného zákona a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. 4T 4/2014, o dovolaní, ktoré podal obvinený L. Š. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. R. B., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. októbra 2014, sp. zn. 6To 10/2014, takto r o z h o d o l :
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného L. Š. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 15. mája 2014, sp. zn. 4T 4/2014, bol obvinený L. Š. (spolu s obvineným Š. G.) uznaný za vinného zo zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
októbra 2012 v čase medzi 21.00 hod. aţ 22.00 hod. počas výkonu sluţby na kriţovatke obcí G. a G. P. v priebehu kontroly vodiča motorového vozidla Ing. F. B., jazdiaceho na motorovom vozidle zn. Ford Ranger, ev. č. X., dychovou skúškou u neho L. Š. zistil elektronických prístrojom Dräger alkotest č. X., ev. č. X. alkohol v dychu s výsledkom 0,17 mg/l, čím Ing. F. B. spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
V 6/2015 2 predpisov, následne mu odobral vodičský preukaz číslo S. a z miesta kontroly spoločne so Š. G. odišli bez toho, aby riadne zadokumentovali zistený priestupok a vydali mu potvrdenie o zadrţaní vodičského preukazu. Následne asi po pol hodine sa obaja vrátili do areálu firmy G. C., s.r.o., G. č. X., kde v kancelárii Ing. F. B. Š. G. bez prítomnosti L. Š. ţiadal od Ing. F. B. úplatok vo výške 1 000 € za to, ţe jeho priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebude zadokumentovaný a vodičský preukaz mu nebude zadrţaný, ale bude iba zadokumentovaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. k/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vodiča, spočívajúce v nepripútaní sa bezpečnostným pásom s uloţením pokuty nezaplatenej na mieste vo výške 20 €. Nameraná hodnota poţitia alkoholu bola účelovo zadokumentovaná na inú osobu a to Ľ. V., nar. X., ktorého údaje získali od Ing. F. B. z fotokópie jeho občianskeho preukazu č. X. Š. G. za prítomnosti L. Š. v kancelárii Ing. F. B. vo firme G. C., s.r.o. prevzal od Ing. F. B. úplatok v sume 1 000 € a Š. G. spracoval a vykázal ako výsledok zo sluţby priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. k/ zákona SNR rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov - jazda pod vplyvom alkoholu, spáchaný cyklistom Ľ. V., s uloţením mu blokovej pokuty vo výške 50 € blokmi na pokutu dielov A, série C, čísel X., X., X., X. a X. v nominálnej hodnote 10 €. Obţalovaný L. Š. spracoval a vykázal ako výsledok zo sluţby priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. k/ zákona SNR č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov - nepripútame vodiča Ing. F. B. bezpečnostnými pásmi vo výške 20 € blokom na pokutu nezaplatenú na mieste evidenčného čísla X. Finančné prostriedky na uhradenie oboch pokút, ale v sume 90 € odovzdal Ing. F. B. Š. G.. Nespracovaním správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorého sa dopustil vodič Ing. F. B., nezadrţaním jeho vodičského preukazu za vedenie motorového vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, nezakázaním mu ďalšej jazdy porušili ustanovenia čl. 21 ods. 5, čl. 29 ods. 2, čl. 30 ods. 2 písm. a/ Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 14/2011 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inţinierskej činnosti v znení neskorších predpisov a spracovaním a vykázaním neexistujúcich priestupkov na osoby Ing. F. B. a Ľ. V. konali v rozpore s § 84 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a s čl. 8 ods. 1 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a tým porušili základné povinnosti policajta
2 TdoV 6/2015 3 ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/, g/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov. Špecializovaný trestný súd obvinenému L. Š.
2 Trestného zákona s pouţitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona a s pouţitím § 41 ods. 1 Trestného zákona uloţil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1 Trestného zákona mu uloţil aj peňaţný trest v sume 1 000 € (tisíc eur).
3 Trestného zákona súd ustanovil, pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
1, ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému uloţil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu funkcie verejného činiteľa na dobu 3 (troch) rokov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali obaja obvinení odvolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 23. októbra 2014, sp. zn. 6To 10/2014,
Proti uvedenému uzneseniu najvyššieho súdu podal obvinený L. Š., prostredníctvom svojho obhajcu, dovolanie z dôvodu uvedenom § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v dovolaní namietal, ţe skutok, z ktorého spáchania bol uznaný vinným, nevykazuje všetky zákonné znaky zločinu prijímania úplatku
V 6/2015 4 súdu nie je jednoznačne a gramaticky presne vyjadrené, v čom mal pre naplnenie zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku spočívať podiel obvineného na spáchanom zločine, ako aj spôsob a rozsah vysporiadania sa s mierou podielu u oboch spoluobvinených, ktorých konanie je pri právnom posúdení skutku v konečnom dôsledku odlišné. Z výroku rozsudku o vine obvineného nie je vôbec jednoznačne zrejmá jeho presná miera účasti a zavinenia na spáchaní skutku, pričom je vyjadrená len miera účasti a zavinenia na spáchaní skutku u obvineného G. Výrok o vine je na viac v rozpore s jeho odôvodnením, ktoré vôbec neupresňuje opísaný skutok, a robí tak rozsudok nezrozumiteľným a arbitrárnym. Obvinený poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej sa vyţaduje, aby rozhodnutie súdu bolo riadne odôvodnené a presvedčivé. V tomto smere sa Špecializovaný trestný súd dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami tvoriacimi objektívnu aj subjektívnu stránku trestného činu prijímania úplatku, a to tak vo výroku o vine, ani v jeho rozporuplnom odôvodnení, ktoré si vzájomne odporujú. Pochybil aj odvolací súd, ktorý si dôsledne nesplnil revíznu povinnosť, keď nekriticky akceptoval rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, a na uvedené vady neprihliadal. V doplnení dôvodov dovolania doručeného najvyššiemu súdu 27. júla 2015 obvinený uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. a/ Trestného poriadku, teda ţe vo veci rozhodol nepríslušný súd a § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, teda ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. a/ Trestného poriadku obvinený namietal, ţe trestné stíhanie a vyšetrovanie vo veci vykonávala inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá na to nebola oprávnená. Poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 písm. g/ Trestného poriadku opätovne poukazoval na nezákonnosť a nekompetentnosť inšpekčnej sluţby viesť trestné stíhanie a vyšetrovanie v jeho trestnej veci. Obvinený uviedol, ţe ak pri konaní a rozhodovaní o jeho vine a treste vychádzali Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní inšpekciu, išlo o nezákonné a neprípustné dôkazy vykonané pri absolútne nulitných procesných úkonoch nezákonným orgánom. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd
1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona v jeho neprospech v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa dôvody dovolania
1 písm. a/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku opierajú, ako aj porušenie čl. 6 Dohovoru, čl. 39 Listiny základných práv a slobôd a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 Trestného poriadku prikázal Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a nariadil, aby vec rozhodol senát v inom zloţení. Súčasne ţiadal aby dovolací súd
2 Trestného poriadku rozhodol, ţe obvinený sa do väzby neberie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku), zistil, ţe dovolanie je prípustné (368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku) a prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Trestného poriadku) a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku); dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku. 2 TdoV 6/2015 6 Dovolací súd úvodom pripomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. a/, písm. g/ Trestného poriadku obvinený namietal nezákonnosť inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá nebola oprávnená viesť trestné stíhanie a vyšetrovanie, v dôsledku čoho potom v jeho veci rozhodoval nepríslušný súd (Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky), a to na podklade nezákonne získaných dôkazov. Vo vzťahu k uvedeným dôvodom dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 62/2015 z 29. septembra 2015, z ktorého vyplýva, ţe: „Okolnosť, ţe inšpekčná sluţba Policajného zboru je nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra) zaradená aj do organizačnej štruktúry ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej sluţby ministerstva vnútra v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby ministerstva vnútra, je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) a moţnosti ministra vnútra určiť, ţe sluţbu alebo útvar policajného zboru nebude riadiť prezident 2 TdoV 6/2015 7 policajného zboru, ale bude riadená „inak“ (§ 6 ods. 2 naposledy označeného zákona). Také zaradenie nič nemení na tom, ţe inšpekčná sluţba je súčasťou Policajného zboru ako sluţba aj útvar tohto zboru (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej sluţby ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Vyšetrovateľ Policajného zboru, sluţobne zaradený do inšpekčnej sluţby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru, sluţobne zaradený do inšpekčnej sluţby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c/ Trestného poriadku. Riadenie v zmysle § 6 zákona o Policajnom zbore ani riadiace vzťahy v rámci ministerstva vnútra sa netýkajú trestnoprocesných vzťahov, upravených Trestným poriadkom, v rámci ktorých ide o vzťah vyšetrovateľa a prokurátora (§ 230 a iné Trestného poriadku). Okolnosť, ţe vo veci bol činný policajt ako vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru (§ 10 ods. 8 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku), aj keď je obvineným príslušník policajného zboru, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom alebo dovolacom konaní, alebo dôvodom na odmietnutie obţaloby a vrátenie veci prokurátorovi v zmysle § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku. Takým dôvodom však môţe byť (samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami) konkrétna chyba postupu vyšetrovateľa. Efektívnosť vyšetrovania trestného činu (a teda ani zistenie, resp. obvinenie jeho páchateľa) v predsúdnom konaní nie je predmetom súdneho prieskumu a v tejto súvislosti nie je moţné zabezpečiť ochranu práv poškodeného prostredníctvom všeobecného súdu, postupom
Trestného poriadku. To platí bez ohľadu na moţnosť poškodeného obrátiť sa v tomto smere na Ústavný súd Slovenskej republiky alebo na Európsky súd pre ľudské práva.“ Z uvedeného je zrejmé, inšpekčná sluţba Policajného zboru tvorí súčasť Policajného zboru ako sluţba aj útvar tohto zboru a pri činnosti inšpekčnej sluţby ide o výkon pôsobnosti 2 TdoV 6/2015 8 (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov, a to prostredníctvom policajtov. Ide teda o zákonný orgán, ktorého príslušníci sú oprávnení vykonávať úkony trestného konania vrátane začatia trestného stíhania, vznesenia obvinenia aj podávania návrhu na obţalobu a dôkazy ním získané nie je moţné bez ďalšieho vyhodnocovať ako nezákonné. Vo vzťahu k námietke obvineného, ţe vo veci rozhodoval nepríslušný súd povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku je naplnený vtedy, ak neboli dodrţané ustanovenia Trestného poriadku upravujúce príslušnosť súdov t.j., ak vo veci rozhodol súd, ktorý nebol vecne, miestne príslušný alebo funkčne príslušný.
1 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi. Príslušnosť súdov v trestnom konaní je upravená v § 11 aţ § 17 Trestného poriadku. Vecná príslušnosť Špecializovaného trestného súdu je upravená v § 16 ods. 5 Trestného poriadku v zmysle ktorého Špecializovaný trestný súd vykonáva konanie o trestných činoch patriacich do jeho právomoci v prvom stupni, pričom pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu je upravená v ustanovení § 14 Trestného poriadku.
e/ Trestného poriadku pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na trestné činy prijímania úplatku
Vychádzajúc z hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov upravujúcich príslušnosť súdov, bol Špecializovaný trestný súd vecne príslušným súdom a zároveň mu bola daná právomoc na konanie a rozhodovanie v trestnej veci obvineného L. Š. s ohľadom na ustanovenie § 14 písm. e/ Trestného poriadku. Poukazujúc na ustanovenie § 315 Trestného poriadku,
ktorého o odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd, bol Najvyšší súd 2 TdoV 6/2015 9 Slovenskej republiky funkčne príslušný na rozhodovanie o odvolaní obvineného L. Š. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 15. mája 2014. Dovolací dôvod
1 písm. a/ a písm. g/ Trestného poriadku teda nebol daný. Obvinený v dovolaní ďalej namietal právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v skutkovej vete výroku rozsudku Špecializovaného trestného súdu, najmä s ohľadom na to, ţe jeho konanie, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, nenapĺňa všetky znaky trestného činu prijímania úplatku, z ktorého bol uznaný vinným. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Trestného poriadku je, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného L. Š. to teda znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku Špecializovaného trestného súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
V 6/2015 10 Obvinený v dovolaní namietal, ţe skutok vyjadrený vo výroku rozsudku Špecializovaného trestného súdu nie je jednoznačne vymedzený vo vzťahu k nemu tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona. V súvislosti s touto námietkou najvyšší súd uvádza, ţe v zmysle § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá kaţdý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Na to, aby bol trestný čin spáchaný v spolupáchateľstve sa vyţaduje naplnenie dvoch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (objektívna podmienka) a úmysel k tomu smerujúci (subjektívna podmienka). Spoločné konanie dvoch alebo viacerých páchateľov môţe mať 3 formy: a/ kaţdý zo spolupáchateľov svojim konaním naplní všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, b/ kaţdý zo spolupáchateľov svojim konaním naplní len niektorý znakov zo skutkovej podstaty trestného činu, c/ kaţdý zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá sa aţ ako celok posudzuje ako trestný čin. O spoločné konanie ide aj vtedy, ak kaţdý zo spolupáchateľov svojim konaním uskutočnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto konaní alebo aj vtedy, keď konanie kaţdého zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti - články reťaze smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku naplnia jeho skutkovú podstatu a pôsobia súčasne (R 36/1973). Spolupáchateľstvo predstavuje činnosť, pri ktorej všetci spolupáchatelia nemusia konať rovnako. Taktieţ ich činnosť nemusí byť rovnako významná. Spolupáchatelia vykonávajú takú činnosť, ktorá vo svojom spojení a súhrne tvorí objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Úmysel spolupáchateľov smeruje k tomu, aby spoločným konaním spôsobili výsledok uvedený v zákone. Ak sa táto činnosť skladá z niekoľkých zloţiek, môţu byť tieto zloţky rozdelené na jednotlivých spolupáchateľov tak, ţe jednotlivé konania môţu 2 TdoV 6/2015 11 vykonať jednotliví páchatelia, avšak tieto jednotlivé konania vo svojom súhrne napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu. Na naplnenie pojmu spolupáchateľstva nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou, ale postačí aj čiastočné prispenie, a to napríklad aj v podriadenej úlohe. Musí však byť vedené s rovnakým úmyslom, ako činnosť ostatných páchateľov, pretoţe aţ potom sa stáva objektívnou i subjektívnou zloţkou deja tvoriaceho v svojom celku trestné konanie. Rozhodujúci je najmä spoločný úmysel spolupáchateľov, zahrnujúcich jednak ich spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa. Spoločný úmysel nie je moţné stotoţňovať s výslovnou dohodou spolupáchateľov, ktorá nie je vyţadovaná (postačí konkludentná dohoda). Kaţdý spolupáchateľ si však musí byť vedomý aspoň moţnosti, ţe konanie jeho i ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním, a byť s tým pre tento prípad uzrozumený. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Tdo 137/2015). V predmetnej veci išlo teda o spoločné konanie dvoch páchateľov, pričom kaţdý z nich vykonával určitú činnosť, ktorú bolo moţné ako celok posúdiť ako trestný čin prijímania úplatku v súbehu s trestným činom zneuţívania právomoci verejného činiteľa. Námietka obvineného, ţe v jeho prípade nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku, je teda neopodstatnená. Z opisu skutku, tak ako je zachytený vo výroku rozsudku Špecializovaného trestného súdu, je zrejmé, ţe obvinený Š. G. a L. Š. po dychovej kontrole u Ing. F. B. tomuto zadrţali vodičský preukaz bez zadokumentovania zisteného priestupku a ešte v ten istý deň sa spoločne vrátili do areálu firmy, v ktorej Ing. B. pracuje, pričom obvinený G. priamo ţiadal o úplatok, ktorý následne za prítomnosti obvineného Š. prevzal a spoločne zadokumentovali priestupok Ing. B. tak, ţe jazdu pod vplyvom alkoholu napísali na Ľ. V. a u Ing. B. vykázali priestupok – nepripútanie vodiča. Z uvedeného je zrejmé, ţe obaja obvinení po vzájomnej dohode spoločným konaním v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba ţiadali a prijali úplatok, čím naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených 2 TdoV 6/2015 12 obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2016 JUDr. Jana S e r b o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.