Najvyšší súd 2 Cdo 592/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K. R., bývajúcej v G., zastúpenej AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (podľa obsahu len v jeho potvrdzujúcom výroku) podala dovolanie žalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že jej v konaní bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Rozhodnutie súdu je podľa jej názoru nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a odvolací súd v ňom nereagoval na všetky jej odvolacie námietky. Poukázala na citovaný nález ÚS ČR, ÚS SR a judikát ESD C-342/

1. Uviedla, že v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky v tomto prípade, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukázala aj na skutočnosť, že súdy test primeranosti v zmysle čl. 19 Smernice nevykonali a nezabezpečili si ani objasnenie skutkového stavu potrebného na vyslovenie správnych právnych záverov o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky medzi žalobkyňou a žalovanou. V závere poukázala na dôvody nemožnosti aplikácie ustanovenia § 243b ods. 7 O.s.p. 3 2 Cdo 592/2015 Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovanej v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, že tento opravný prostriedok treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 343/2015, 2 Cdo 468/2014, 2 Cdo 260/2014, 1 Cdo 205/2014, 1 Cdo 182/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 3 Cdo 368/2014, 4 Cdo 368/2014, 5 Cdo 169/2014, 5 Cdo 505/2014, 6 Cdo 224/2014, 8 Cdo 337/
2. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. K aplikácii § 243b ods. 7 O.s.p. dovolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od
3. januára 2015 môže dovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať [viď tiež komentár k tomuto ustanoveniu uvedený v ASPI (automatizovanom systéme právnych informácií)]. Aplikácia tohto ustanovenia teda neznamená odňatie možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej podľa § 237 a § 238 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 151ods.

1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd priznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta, ktorý ju zastupoval už v konaní na súdoch nižšieho stupňa, za jeden úkon právnej 4 2 Cdo 592/2015 služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovanej zo

1. septembra 2015 [§ 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 64,53 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (8,39 €), predstavuje spolu 72,92 €. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. júna 2016 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová