← Slovensko

zaplatenie 48 215,07 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 2Obdo/49/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu: C., so sídlom P., právne zastúpeného A., so sídlom P., IČO: X., proti ţalovanému: M., s miestom podnikania N., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. E., advokátkou, so sídlom T., v konaní o zaplatenie 48 215,07 eur s príslušenstvom, v konaní o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

  1. novembra 2014, č. k. 41Cob/67/2014-1222, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie ţalobcu o d m i e t a . II. Ţalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa
  4. 2013, č. k. 13Cb/80/2009-1153, zastavil konanie ohľadne sumy 239,05 eur a vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, ţe ţalobca si uplatnil voči ţalovanému právo na zaplatenie sumy 48 215,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od
  6. 2006 do zaplatenia, na základe tej skutočnosti, ţe ţalovaný dodával ţalobcovi tovar - ţivý hovädzí dobytok na základe ich vzájomnej dohody a zauţívaných obchodných zvyklostí. Ţalobca uhrádzal ţalovanému zálohovo cenu za tovar, ktorý mal byť dodaný. Počas celej existencie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania vykonal ţalobca v prospech účtu ţalovaného platby v období od
  8. 2000 aţ do
  10. 2006 v celkovej výške 1 847 905,68 eur. Počas záväzkového vzťahu ţalovaný vystavil ţalobcovi za dodaný tovar faktúry v období od
  12. 2000 aţ do
  14. 2006 v celkovej sume 1 749 577,67 eur. Následne ţalovaný 2 2Obdo/49/2015 bezhotovostným prevodom vrátil ţalobcovi sumu 50 112,94 eur na jeho účet č. 252401046 dňa
  17. Rozdiel medzi sumou, ktorú ţalobca zaplatil ţalovanému (1 847 905,68 eur) a sumou, ktorú ţalovaný vyfakturoval za dodaný tovar a vrátil ţalobcovi, t. j. sumou 1 799 690,61 eur predstavuje sumu, ktorá pôvodne bola predmetom sporu, t. j. 48 215,07 eur. Po čiastočnom späťvzatí návrhu, predmetom sporu zostala suma 47 884,24 eur. S uplatneným nárokom na zaplatenie istiny bol uplatnený aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Ţalobca tvrdil, ţe ţalovaný mu ďalší tovar nedodal pričom ţalobcovi zaplatenú sumu 48 215,07 eur nevrátil.
  18. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom konateľa ţalobcu a ţalovaného, ako aj znaleckým posudkom č. 5/2011 vypracovaným znalkyňou Ing. A., znaleckým posudkom č. 2/2012, doplnkom č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2011 a ďalšími listinnými dôkazmi. V dôvodoch rozsudku okresný súd, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal za to, ţe právo ţalobcu sa premlčalo uplynutím premlčacej doby v zmysle § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, pretoţe ţalobca si svoje právo neuplatnil v premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, ţe medzi účastníkmi konania boli uzatvárané ústne kúpne zmluvy, v rámci ktorých na základe objednávky ţalobcu dodával mu ţalovaný tovar - hovädzí dobytok. Jednotlivé platby od ţalobcu ţalovanému prebiehali v časovom období od
  20. 2000 do
  23. Zo znaleckého posudku č. 1/2013 a jeho doplnku č. 2 k znaleckému posudku pod č. 5/2011, mal okresný súd preukázané, ţe vznikol nedoplatok ţalovaného v prospech ţalobcu v časovom období, keď jednotlivé platby zo strany ţalobcu boli pripísané na účet ţalovaného a to dňa
  25. 2002 platba 9 858,59 eur, dňa
  27. 2003 platba 33 160,72 eur a dňa
  29. 2004 platba 53 110,27 eur.
  30. Keďţe v konaní ţalovaný vzniesol námietku premlčania, okresný súd posudzoval, či táto námietka je opodstatnená. Z výpovede konateľa ţalobcu okresný súd mal preukázané, ţe počas obchodnej činnosti medzi ţalobcom a ţalovaným, ku kaţdému koncu roka prebiehalo zúčtovanie, aby účastníci vedeli, aké saldo medzi nimi je. Pri jednotlivých platbách, ktoré znalkyňa označila ako platby, na základe ktorých vznikol nedoplatok ţalovaného pre ţalobcu je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, ţe ţalobca sa o nedoplatkoch dozvedel ku konci konkrétneho kalendárneho roka, t. j. pri platbe zrealizovanej dňa
  32. 2002 najskôr k
  34. 2003, pri platbe dňa
  36. 2003 najskôr k
  38. 2004, 3 2Obdo/49/2015 pri platbe dňa
  40. 2004 najskôr k
  43. Premlčacia doba tak začala plynúť pri prvom nedoplatku dňa
  45. 2003, pri druhom nedoplatku dňa
  47. 2004, pri treťom nedoplatku
  50. Keďţe ţalobca podal návrh na začatie konania dňa
  52. 2009, t. j. po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie návrh zamietol.
  53. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie ţalobcu, napadnutým rozhodnutím zo dňa
  55. 2014, č. k. 41Cob/67/2014-1222, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
  56. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, ţe ustanovená znalkyňa súdu predloţila znalecký posudok č. 5/2011 zo dňa
  58. 2011, znalecký posudok č. 2/2012 zo dňa
  60. 2012 a doplnok č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2011 zo dňa
  62. 2013 a v konaní bola vypočutá na pojednávaní dňa
  65. Počas výsluchu odpovedala na otázky súdu a právnych zástupcov účastníkov konania. Po výsluchu znalkyne právny zástupca ţalobcu nemal ďalšie otázky na znalkyňu. Súd prvej inštancie na základe stanoviska ţalovaného k znaleckému posudku č. 2/2012 nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie uznesením zo dňa
  67. 2013, č. k. 13Cb/80/2009-
  68. Ustanovená znalkyňa doplnila znalecký posudok doplnkom č. 2, pričom tento doplnok zrejme omylom označila k znaleckému posudku č. 5/
  69. Napriek chybe, ktorá sa vyskytla pri číslovaní jednotlivých posudkov zo strany ustanovenej znalkyne je podľa odvolacieho súdu dostatočne zrejmé, ţe súd prvej inštancie pri rozhodovaní z doplnku č. 2 k znaleckému posudku zistil, kedy jednotlivé platby zo strany ţalobcu boli pripísané na účet ţalovaného, zistil výšku jednotlivých nedoplatkov, ktoré vznikli ţalovanému voči ţalobcovi a zistil správnosť spôsobu započítania jednotlivých platieb účastníkmi konania. Aţ na základe takéhoto zistenia, súd prvej inštancie posudzoval uplatnenú námietku premlčania zo strany ţalovaného podľa ustanovení § 397 a § 387 Obchodného zákonníka. Podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, ţe právo ţalobcu je premlčané, keďţe návrh ţalobca podal po uplynutí všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehoty.
  70. Odvolací súd zdôraznil, ţe nezistil ţiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvej inštancie, nakoľko okresný súd venoval náleţitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôleţitých v konaní, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a postupoval zákonne a správne. Svoje 4 2Obdo/49/2015 závery okresný súd adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil a v podrobnostiach na ne odkázal podľa § 219 ods. 2 O. s. p. Krajský súd zároveň dodal, ţe v odvolaní ţalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nie sú uvádzané ţiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal. Podľa krajského súdu v konaní ţalovaný (dovolací súd poznamenáva, ţe správne má byť ţalobca), neuvádzal ţiadne skutočnosti, ktoré uviedol v podanom odvolaní ohľadne chyby v číslovaní znaleckého posudku a dodatku č. 2 k posudku, ktoré však podľa odvolacieho súdu v ţiadnom prípade nespôsobujú zmätočnosť znaleckého dokazovania.
  71. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, keďţe odvolací súd svoje závery riadne neodôvodnil. Podľa ţalobcu je ďalej konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
  72. Podľa ţalobcu sa krajský súd nedostatočne vysporiadal s argumentmi ţalobcu uvedenými v odvolaní, a s niektorými argumentmi sa nezaoberal vôbec. Ak odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. zvolil formu, ţe v dôvodoch rozhodnutia odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a stotoţňuje sa s ním, je podľa ţalobcu potrebné uviesť, ţe predovšetkým rozhodnutie okresného súdu neobsahovalo odôvodnenie základných skutočností, ktoré mali podľa neho vyplynúť z dokazovania na okresnom súde, pričom na tieto nedostatky odôvodnenia rozsudku a konania jemu predchádzajúcemu poukázal ţalobca vo svojom odvolaní. Odvolací súd sa pritom vôbec nevysporiadal s námietkou, ţe doplnok č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2011, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, neobsahuje základné obsahové náleţitosti znaleckého posudku podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. V tomto prípade ide preto podľa ţalobcu o závaţné pochybenie v konaní súdov a nie je moţné akceptovať, ak súd bez ďalšieho skúmania konštatuje len, ţe chybu v písaní. Okrem uvedenej zmätočnosti znaleckého dokazovania, obsahuje znalecký posudok aj ďalší formálny nedostatok, ktorým je absencia zákonnej náleţitosti - voľné konce šnúry na zadnej časti posudku nie sú prekryté nálepkou, ktorá by bola opatrená odtlačkom úradnej pečiatky znalca. Nezákonný dôkazný prostriedok, a to tak z vecných, ako aj formálnych dôvodov, podľa ţalobcu nemôţe byť pouţitý v súdnom konaní a uţ vôbec nemôţe tvoriť jediný podklad, na základe ktorého súd rozhodne. Ţalobca má ďalej za to, ţe závery doplnku znaleckého posudku odporujú elementárnej logike, keďţe znalkyňa v posudku uvádza, ţe 5 2Obdo/49/2015 ak dodávateľ neurčí, na ktorú zálohovú platbu započítava fakturovanú sumu, predpokladá sa, ţe sa faktúry započítavajú na najstaršie zálohové úhrady. Nie je potom moţné, aby zostali nezapočítané platby z roku 2002, 2003 a 2004, teda platby najstaršie, ktoré mali byť započítané podľa stanoviska znalkyne ako prvé. Ak by sa započítavali faktúry ţalovaného na najstaršie platby ţalobcu, neuhradená by musela zostať len najnovšia platba ţalobcu z roku 2006, nakoľko staršie platby by boli započítané s faktúrami ţalovaného. Nie je preto podľa ţalobcu moţné, aby sa uvedeným spôsobom započítali len niektoré platby z roku 2002, 2003 a 2004, a niektoré nie. Podstatou záveru znaleckého posudku sú tri platby - platba zo dňa
  74. 2002 v sume 297 000,- Sk, platba zo dňa
  76. 2003 v sume 999 000,- Sk a platba zo dňa
  78. 2004 v sume 1 600 000,- Sk. Ţalobca pritom uţ v odvolaní namietal, ţe tieto platby (ako neuhradené) nevyplývajú zo ţiadnej skutočnosti, t. j. nie je nikde, ani v znaleckom posudku uvedené, ako dospela znalkyňa k tomu, ţe práve tieto tri platby zostali neuhradené, ako ani to, ţe práve tieto tri platby sú predmetom ţalobného návrhu. Rozhodnutie o vyššie uvedenej námietke (dôvode odvolania) odvolacím súdom, by malo podľa ţalobcu zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko ak by sa súd vysporiadal s tvrdením, ţe preplatok vznikol v roku 2006 (ako skutočne aj vznikol a nikdy nikým nebol započítaný), pohľadávka ţalobcu by nemohla byť premlčaná. Ţalobca má preto za to, ţe odvolací súd sa uvedenou námietkou mal zaoberať a vysporiadať sa s ňou v odôvodnení svojho rozsudku. Namiesto uvedeného odvolací súd len vágne konštatoval, ţe nezistil ţiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvej inštancie, ignorujúc obsah odvolania ţalobcu.
  79. Odvolací súd sa podľa ţalobcu nevyjadril ani k jeho námietke, ţe súd prvej inštancie postupoval nezákonne, keď nenariadil výsluch znalkyne. Ako ţalobca dodal, kvalifikované (zákonné) odôvodnenie rozsudku je súčasťou práva na spravodlivý proces a bez takéhoto je účastníkovi súdom odňatá moţnosť konať pred súdom. Napriek tomu sa odvolací súd s týmito odvolacími dôvodmi nezaoberal.
  80. Ţalobca ďalej uviedol, ţe za odňatie moţností konať pred súdom povaţuje zamedzenie moţnosti navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré mohli nasledovať aţ po vykonaní zásadného dôkazu významného pre súdne konanie, a to v dôsledku nepredvídateľného rozhodnutia súdu (zamietnutie výsluchu znalca). Z týchto dôvodov je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Odvolací súd zároveň ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom tieţ 6 2Obdo/49/2015 tým, ţe nezrušil rozsudok okresného súdu, ktorý súd mu odňal moţnosť konať pred súdom nakoľko mu znemoţnil postup v konaní, a to nezákonným odmietnutím doplnenia posudku, Uvedeným postupom ţalobca zdôraznil, ţe nemohol navrhovať ďalšie dôkazy na ochranu svojho práva.
  81. Konanie pred odvolacím súdom je podľa ţalobcu tieţ postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedenou vadou je skutočnosť, ţe odvolací súd napriek nezákonnosti doplnku č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2011, a tým celého znaleckého posudku, nedoplnil dokazovanie, ktorým by odstránil uvedený nedostatok ale pouţil nezákonný dôkazný prostriedok ako podklad pre svoje rozhodnutie.
  82. Ďalšie pochybenie okresného súdu namietal ţalobca v súvislosti so záverom súdu o premlčaní nároku, keď namietol nesprávne právne posúdenie. Okresný súd podľa ţalobcu vychádzal pri aplikácii § 387 Obchodného zákonníka, upravujúcej premlčanie, výlučne z neodôvodnených záverov znaleckého posudku č. 1/2013 - doplnok č. 2 k znaleckému posudku č. 5/
  83. Riadnym vykonaním navrhnutého dôkazu (výsluchu znalca), ktorým bolo moţné napadnúť závery znaleckého posudku, týkajúce sa vzniku záväzku medzi účastníkmi konania, by uvedenú právnu normu aplikovať nemohol, pretoţe záväzok premlčaním nezanikol. Podľa ţalobcu preto súd prvej inštancie aplikoval v danom prípade normu, ktorú vôbec v konaní pouţiť nemal, čím nesprávne vec právne posúdil, nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ţalobca dodal, ţe si v konaní preukázateľne uplatnil nároky vyplývajúce z platieb uskutočnených v prospech ţalovaného od
  85. 2005 (vrátane), teda k premlčaniu nemohlo dôjsť skôr, ako
  89. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalobca navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  91. 2014, č. k. 41Cob/67/2014-1222, zrušil a aby zrušil tieţ rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
  93. 2013, č. k. l3Cb/80/2009-1153 v časti výroku, ktorým súd zamietol návrh, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
  94. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe s dovolaním ţalobcu a dôvodmi v ňom uvedenými nesúhlasí a navrhuje dovolanie zamietnuť (odmietnuť). 7 2Obdo/49/2015 Ţalovaný zdôraznil, ţe so závermi súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu sa plne stotoţňuje a dodáva, ţe súdy sa vysporiadali so všetkými skutočnosťami, ktoré uvádzal ţalobca. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ţalovaný upozornil, ţe tento bol po jeho vypracovaní doručovaný obom stranám sporu s tým, ţe tieto sa k nemu a jeho náleţitostiam mali právo vyjadriť, mali právo vyjadriť aj svoje námietky k nemu. Ţalobca vo svojom vyjadrení neuviedol a nemal po obsahovej ani formálnej stránke k tomuto ţiadne námietky. Práve naopak, ţalobca sa do ukončenia celého konania nijako nevyjadril, ţe by znalecký posudok trpel formálnymi nedostatkami alebo vadami. Pokiaľ ţalobca vytýkal, ţe znalkyňa sa v znaleckom posudku zaoberala niektorými platbami z veľkého mnoţstva platieb, ktoré vznikli počas obchodovania oboch účastníkov, tak zrejme ţalobcovi uniklo, ţe na návrh ţalovaného boli znalkyni poloţené priame otázky, na ktoré následne odpovedala a tak z tohto dôvodu pouţila konkrétne číselné údaje z účtovníctva. Znalkyňa odpovedala aj na otázku, v ktorom časovom období vznikol dlh, resp. mal vzniknúť dlh ţalovaného, pretoţe zodpovedanie tejto otázky bolo smerodajné pre ďalší postup v tomto konaní. Podľa ţalovaného súd prvej inštancie správne vo svojom odôvodnení konštatuje, vypracovaný znalecký posudok bol ţalobcovi doručený v marci 2013, pričom pojednávanie vo veci bolo vytýčené na október
  95. Ţalobca mal preto osem mesiacov na podanie návrhov na doplnenie znaleckého dokazovania, námietky voči vypracovanému znaleckému posudku, ako aj návrhy na otázky znalkyni. Súdy mu preto podľa ţalovaného neodňali moţnosť konať pred súdom. Okrem toho v prípade, ţe súd zistí a má jasno v tom, ţe nárok, ktorý je predmetom sporu je premlčaný a námietka premlčania je dôvodná, z dôvodu hospodárnosti nemusí viesť vo veci ďalšie dokazovanie a to aj v prípade, ţe by k tejto alternatíve došlo uţ na začiatku konania. Dôvody dovolania sú preto podľa ţalovaného účelové, v snahe predlţovať konanie.
  96. Ţalovaný zároveň poukázal na to, ţe mylné číslovanie znaleckého posudku v ţiadnom prípade neznamená také nedostatky, pre ktoré by nebol tento pouţiteľný v súdnom konaní alebo by ho po obsahovej stránke spochybňovali. Všetky znalecké posudky preto podľa ţalovaného spĺňajú náleţitosti v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z.
  97. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podal včas ţalobca zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia 8 2Obdo/49/2015 dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
  98. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  100. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p.
  101. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p. (I. ÚS 4/2011).
  102. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môţe dovolací súd zasiahnuť do uţ odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúţi na nápravu akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých závaţnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania (I. ÚS 35/2013).
  103. Dovolanie moţno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý moţno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [§ 238 O. s. p. (pokiaľ ide o rozsudok) a § 239 O. s. p. (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných procesných vád (§ 237 O. s. p.) Dovolaním z dôvodov uvedených v ust. § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo 9 2Obdo/49/2015 na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. nie je daná tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (ust. § 242 O. s. p.).
  104. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. (odsek 3).
  105. Dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. uvádza, ţe dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ţiadneho z rozhodnutí podľa § 238 O. s. p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
  106. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
  107. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
  108. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemoţnenie 10 2Obdo/49/2015 realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
  109. Podľa dovolateľa odvolací súd ako aj súd prvej inštancie, svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili, nevysvetlili, ktoré skutočnosti zo znaleckého posudku povaţovali za preukázané.
  110. Právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej dohovor) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. II ÚS 383/06).
  111. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
  112. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z
  113. apríla 1993, séria A. č. 254-B, s. 49, § 30).
  114. Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.
  115. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť 11 2Obdo/49/2015 rozhodnutia súdov, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo stranám sporu konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej.
  116. Ust. § 157 ods. 2 O. s. p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí účastníkov konania jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti rozhodnutia musí odôvodnenie rozhodnutia slúţiť na objasnenie dôvodov konkrétneho rozhodnutia súdu.
  117. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
  118. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
  119. Vyššie citované ustanovenie bolo zavedené novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, ţe zákonodarca ním „reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvej inštancie, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti 12 2Obdo/49/2015 napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotoţňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umoţňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť uţ len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môţu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môţe zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy, ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude verejnosťou vítané.“
  120. Ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Odvolací súd preto v prípade potvrdenia rozhodnutie súdu prvej inštancie, sa v princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z
  121. decembra 1997, sťaţnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - VIII).
  122. Dovolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie) zistil, ţe nedošlo k namietanej procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu (a súdu prvej inštancie) spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., tak z formálneho, ako aj obsahového hľadiska, a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň zakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. 13 2Obdo/49/2015
  123. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí poukázal okrem iného na vykonané dokazovanie, konkrétne na to, ţe v konaní bola vypočutá súdom ustanovená znalkyňa na pojednávaní dňa
  125. 2012 (č. l. 1072). Počas výsluchu táto znalkyňa odpovedala na otázky súdu a právnych zástupcov strán sporu. Po výsluchu znalkyne právny zástupca ţalobcu nemal ďalšie otázky na znalkyňu, (č. l. 1074). Týmto postupom súdu preto ţalobcovi nebolo znemoţnené navrhovať ďalšie dôkazy, tak ako to tvrdí v podanom dovolaní. Súd prvej inštancie na základe stanoviska ţalovaného na uvedenom pojednávaní k znaleckému posudku č. 2/2012, nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie uznesením zo dňa
  127. 2013, č. k. 13Cb/80/2009-
  128. Ustanovená znalkyňa doplnila znalecký posudok doplnkom č. 2, pričom tento doplnok zrejme omylom označila k znaleckému posudku č. 5/
  129. Dovolací súd dodáva, ţe aţ na základe týchto zistení, súd prvej inštancie posudzoval uplatnenú námietku premlčania zo strany ţalovaného podľa ustanovení § 397 a § 387 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa následne stotoţnil so záverom súdu prvej inštancie, ţe právo ţalobcu je premlčané, keďţe návrh ţalobca podal po uplynutí všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehoty. Krajský súd zároveň dodal, ţe v odvolaní ţalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nie sú uvádzané ţiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal. K chybe ohľadne číslovania znaleckého posudku a dodatku č. 2 k posudku, odvolací súd dodal, ţe táto v ţiadnom prípade nespôsobuje zmätočnosť znaleckého dokazovania. V závere napadnutého rozsudku odvolací súd ţalobcovi vysvetlil, aký postup súdu znamená odňatie moţnosti konať pred súdom s tým, ţe podľa odvolacieho súdu v danom konaní nedošlo pri rozhodovaní súdom prvej inštancie k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok jeho zrušenie. Dovolací súd preto konštatuje, ţe odvolací súd jasne a dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť alebo nejasnosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
  130. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie) nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu. 14 2Obdo/49/2015
  131. Námietky ţalobcu, ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady, treba povaţovať za dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.
  132. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe konajúce súdy nesprávne posúdili premlčanie jeho nároku, týmto namieta nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Právnym posúdením je totiţ činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
  133. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie ţalobcu proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.
  134. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 453 ods. 1 C. s. p. v spojení § 255 ods. 1 C. s. p.). Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15 2Obdo/49/2015
  135. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  137. 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  138. januára 2017 JUDr. Ivana Izakovičová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.