← Slovensko

náhradu škody s príslušenstvom

Najvyšší súd 2Obo/36/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v spore ţalobcu: S., so sídlom D., registračné číslo H., registrácia C., zastúpeného JUDr. D., advokátom, so sídlom K., proti ţalovanému: M., so sídlom T., IČO: X., zastúpenému A., so sídlom G., IČO: X., o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

  1. júla 2015, č. k. 10Cb/1/2011-870, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
  2. júla 2015, č. k. 10Cb/1/2011-870 p o t v r d z u j e. II. Ţalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e :
  3. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zo dňa
  5. 2015, č. k. 10Cb/1/2011-870, ţalobu zamietol s tým, ţe o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2Obo/36/2015 2
  6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe jeho skoršie rozhodnutie v tejto veci zo dňa
  8. 2014, č. k. 10Cb/l/2011-773 v spojení s opravným uznesením zo dňa
  10. 2014, č. k. 10Cb/l/2011-787, bolo uznesením odvolacieho súdu zo dňa
  12. 2015, sp. zn. 2Obo/54/2014 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V novom konaní súd prvej inštancie zistil, ţe ţalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spolu s príslušenstvom, ktorá mu vznikla tým, ţe jeho ponuka bola vylúčená z účastí v obchodnej verejnej súťaţi (ďalej len „OVS“), ktorú vyhlásil ţalovaný a ktorej predmetom bol predaj majetkovej účasti predstavujúci 86,99 % podielu na základnom imaní spoločnosti S. (ďalej aj ako „S.“).
  13. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ustanovenie § 373 a § 374 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), dospel k záveru, ţe z dôkazov ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, ţalobca nepreukázal ním ţalovaný nárok, t. j. predpoklady zodpovednosti za škodu na strane ţalovaného, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzí porušením právnej povinnosti a škodou. Súd prvej inštancie zdôraznil, ţe zo strany ţalovaného nedošlo k ţiadnemu protiprávnemu konaniu nezaradením ponuky ţalobcu do OVS, pričom ak by k zaradeniu ponuky ţalobcu do obchodnej verejnej súťaţe aj došlo, neznamenalo by to, ţe by akcie spoločnosti S. ţalobca naozaj nadobudol a následne, ţe by ako budúci akcionár dosahoval budúci zisk. Pri posudzovaní existencie predpokladu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, podľa súdu prvej inštancie musí byť vzťah príčiny a následku priamy, bezprostredný a neprerušený. Avšak v uvedenom prípade tak nie je, nakoľko v priebehu sledu udalostí je viacero sekvencií, kde sa stráca priamy a bezprostredný vzťah. Preto nemôţe existovať príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ţalovaného vo forme nezaradenia ponuky ţalobcu do obchodnej verejnej súťaţe a prípadným vznikom škody, nakoľko aj v prípade, ak by bola ponuka ţalobcu zaradená do súťaţe, nemuselo by dôjsť k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve medzi ţalobcom a ţalovaným, nakoľko ponuka ţalobcu by nemusela byť vyhodnotená ako víťazná z dôvodu nedosiahnutia najvyššieho percentuálneho splnenia hodnotených kritérií, alebo ţalovaný by mohol vyuţiť ním vymienené právo v rámci podmienok obchodnej verejnej súťaţe v súlade s § 287 ods. 2 Obchodného zákonníka na odmietnutie všetkých ponúk. 2Obo/36/2015 3
  14. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, ţe v prípade, ak by došlo na základe zaradenia ponuky ţalobcu do obchodnej verejnej súťaţe, k jej prijatiu ţalobcom a následnému uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve a súčasne budúcej zmluvy, by nemuselo mať za následok na strane ţalobcu okrem iného schopnosť zabezpečiť prostriedky na riadne a včasné splatenie kúpnej ceny. Ţalobca totiţ v konaní ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe v rozhodnom čase disponoval vlastnými finančnými prostriedkami vo výške 30 % ponukovej ceny za akcie, čo bola základná podmienka preto, aby vôbec mohlo dôjsť k prvému čerpaniu úveru a k zaplateniu kúpnej ceny akcií a teda k nadobudnutiu akcií ţalobcom. Bez preukázania tejto skutočnosti, by ţalobca nenadobudol akcie a teda by nemohol vzniknúť ţiadny budúci zisk z podnikania spoločnosti.
  15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal aj na to, ţe návrh Zmluvy o budúcej zmluve sa odchýlil od podmienok obchodnej verejnej súťaţe svojim obsahom, nakoľko záväzný text predloţeného návrhu v zmysle bodu
  16. dokumentu označeného ako Údaje a materiály predkladané spoločnosťou P. v zmysle podmienok účasti vo verejnej obchodnej súťaţi sprievodného listu (v ďalšom označovaný ako Sprievodný list) k ponuke, bol v rozpore so záväzným textom Zmluvy o budúcej zmluve v zmysle Prílohy č. 5 podmienok obchodnej verejnej súťaţe. Podľa súdu je zrejmé, ţe doplnený text v zmysle bodu
  17. Sprievodného listu k návrhu Zmluvy o budúcej zmluve nie je iba „upozornením“ ţalobcu na moţnosť zákonného odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve podľa § 356 Obchodného zákonníka, ale ide o doplnenie zmluvného dojednania do textu Zmluvy o budúcej zmluve.
  18. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, ţe úverová zmluva, ktorá bola predloţená ţalobcom je v rozpore s podmienkami obchodnej verejnej súťaţe. Podľa bodu 5.22 úverovej zmluvy bol ţalobca povinný najneskôr v prvý pracovný deň predchádzajúci pracovnému dňu, v ktorom dôjde k prvému čerpaniu, vloţiť na účet označený veriteľom (bankou) peňaţné prostriedky vo výške uvedenej v bode 5.2 písm. a/, t. j. 30 % kúpnej ceny (122 400 000,- Sk), kedy splnenie tejto podmienky bolo podmienkou pre čerpanie úveru.
  19. Skutočná škoda mala vzniknúť ţalobcovi titulom ním vynaloţených nákladov v súvislosti s jeho účasťou v obchodnej verejnej súťaţi. Podľa súdu prvej inštancie však právny titul a jeho výška sú nejasné a neurčité, a to najmä z dôvodu, ţe ţalobca v rámci 2Obo/36/2015 4 súdneho konania ţiadnym preukázateľným a relevantným spôsobom nepreukázal vznik, existenciu a výšku škody. Súd prvej inštancie konštatoval, ţe náklady ţalobcu súvisiace s jeho účasťou v obchodnej verejnej súťaţi, nie je moţné povaţovať za skutočnú škodu, nakoľko ţalovaný nepriznal účastníkom obchodnej verejnej súťaţe právo na náhradu nimi vynaloţených nákladov, ktoré sú spojené s ich účasťou v súťaţi.
  20. Taktieţ existencia a výška ušlého zisku je podľa súdu prvej inštancie nejasná, neurčitá a nepreukázaná z dôvodu, ţe podnikateľský zámer ţalobcu predloţený v rámci ponuky do obchodnej verejnej súťaţe je nepostačujúci a nie je relevantným podkladom pre výpočet ušlého zisku. Ţalobca v tomto smere opieral svoj nárok o hypotetický výpočet s odkazom na Znalecký posudok č. 23/2005 vypracovaný spoločnosťou I., IČO: X., P., ktorý hodnotí iba hypotetické údaje uvedené v podnikateľskom zámere, čo nemôţe byť podkladom pre určenie výšky škody.
  21. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie, v ktorom ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, ţe súd návrhu vyhovie a uloţí ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania.
  22. Ţalobca v podanom odvolaní uviedol, ţe s odôvodnením napadnutého rozsudku sa nemoţno stotoţniť, nakoľko je mylné a v rozpore s platným právom. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skoršie rozhodnutia vo veci a dodal, ţe súd prvej inštancie pri nezmenenom skutkovom stave rozhodol v rozpore s výsledkami dokazovania a stotoţnil sa s odlišným stanoviskom členky dovolacieho senátu sp. zn. 1MObdoV/5/
  23. Dôsledkom tohto postupu je podľa ţalobcu zjavná arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku, ktorá má za následok jeho nezákonnosť. Podľa ţalobcu je nesporné, ţe súd prvej inštancie postupoval v rozpore so základnými zásadami právnej istoty, keď sa náhle a absolútne nelogicky a zásadne odchýlil podstatným spôsobom od doposiaľ prezentovaného právneho názoru. Na základe zisteného skutkového stavu ustálil a pôvodne rozhodol v prospech ţalobcu, to všetko najmä bez toho, aby sa argumentačne vysporiadal so svojimi skoršími rozhodnutiami. Preto súd prvej inštancie pochybil, nakoľko pri svojom postupe po vrátení veci odvolacím súdom sa dopustil zjavnej svojvôle bez toho, 2Obo/36/2015 5 aby svoju (odlišnú) interpretáciu právnych noriem zaloţil na racionálnej argumentácii vychádzajúcej z jeho vlastnej vôle.
  24. Ţalobca zdôraznil, ţe porušenie právnej povinnosti ako predpoklad na uplatnenie nároku na náhradu škody je nutné povaţovať za preukázané okrem iného aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  26. 2011, sp. zn. 1MObdoV/5/2009, čím je podľa ţalobcu nárok jednoznačný a nespochybniteľný. Vznik škody a jej výška boli preukázané matematickým výpočtom, a to vzhľadom na základné zásady ekonomickej teórie a platného právneho poriadku. V príčinnej súvislosti s nezahrnutím ponuky do súťaţe, P. (právny predchodca ţalobcu), vynaloţil celkovo sumu 3 585 000,- Sk pozostávajúcu zo zaplatenia registračného poplatku 125 000,- Sk, spracovateľský poplatok za vystavenie úverovej zmluvy 1 020 000,- Sk, vypracovanie due diligence 1 590 000,- Sk, finančný poradca 650 000,- Sk, mediálna kampaň 200 000,- Sk. Vynaloţené náklady vyplývajú z obsahu spisu, a ţalobca opakovane poukázal na skutočnosť, ţe v prípadne uplatnenia nároku na náhradu škody sa nejedná o náhradu nákladov spojených s účasťou v súťaţi, ale náhradu toho, čo by bolo vynaloţené ako investícia za účelom dosiahnutia zisku, ale v dôsledku porušenia povinnosti sa jedná o náklad, zaťaţenie majetku ţalobcu, ktorý bol v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti ţalovaným. Majetok ţalobcu bol zmenšený o to, čo z neho neodôvodnene ušlo. Nejedná sa preto o situáciu, ţe neúspešný záujemca – uchádzač P. (právny predchodca ţalobcu), sa domáha vrátenia poplatkov. K náhrade ušlého zisku uviedol, ţe jeho výška bola rovnako potvrdená znaleckým posudkom vychádzajúcim z výnosov z podnikateľskej činnosti a všeobecnej ekonomickej teórie. Znalecký posudok č. 23/2005, vypracovaný spoločnosťou I. IČO: X., P. konštatoval, ţe v podnikateľskom pláne boli zohľadnené všetky rozhodujúce ukazovatele v danom hospodárskom odvetví a dokument spĺňa náleţitosti v zmysle plánu predaja. Znalecký posudok v celom rozsahu potvrdil nárok uplatnený ţalobcom ako pôvodne aj konštatoval súd prvej inštancie rozsudkom č. k. l0Cb/1/2011-
  27. V súvislosti s príčinnou súvislosťou poukázal na to, ţe v súťaţi boli dvaja záujemcovia, ktorí preukázateľne splnili podmienky účasti v súťaţi. P. (právny predchodca ţalobcu) predloţil vyššiu ponuku na kúpnu cenu ako druhý záujemca, spoločnosť D. Obidvaja záujemcovia sa zaviazali zaplatiť kúpnu cenu v rovnakej lehote. V zmysle uvedeného je podľa ţalobcu nesporné, ţe v prípade zaradenia P. (právny predchodca ţalobcu) do súťaţe by musel byť vyhodnotený ako úspešný záujemca. Medzi porušením povinnosti 2Obo/36/2015 6 ţalovaného a vznikom škody P. (právny predchodca ţalobcu) existuje preukázateľne kauzálny nexus, ktorý vyplýva z existencie vecnej súvislosti, ako aj priameho a bezprostredného vzťahu medzi príčinou a následkom.
  28. Ţalobca má za to, ţe v konaní preukázal všetky aspekty potrebné na priznanie ţalovaného nároku. V súvislosti s porušením právnej povinnosti ţalovaného, je podľa ţalobcu nevyhnutné obligatórne skúmať súlad obsahu návrhu spoločnosti P. s podmienkami súťaţe. K tvrdeniam ţalovaného o časti návrhu zmluvy o budúcej zmluve, ktorá nebola krytá overeným podpisom ţalobca uviedol, ţe v bode
  29. Sprievodného listu, sa jedná o poukázanie na relevantné zákonné ustanovenie, ktorým sú zmluvné strany viazané i v prípade, ak v texte Zmluvy o budúcej zmluve uvedené nie sú, nakoľko vyplývajú priamo z platného právneho poriadku. Podľa ţalobcu je nesporné, ţe dotknuté ustanovenie bodu
  30. Sprievodného listu nie je zmenou obsahu a účelu Zmluvy o budúcej zmluve, ale skôr naopak, moţno konštatovať, ţe jeho zámerom je prejav skutočnej vôle spoločnosti P. ohľadom okolností, z ktorých pri predkladaní ponuky vychádzal. Napokon ţalobca nesúhlasí ani s obranou ţalovaného, ţe úverová zmluva nebola vymáhateľná a mala byť údajne podmienená, v dôsledku čoho nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle podmienok súťaţe. Záväznosť zábezpeky a jej vymáhateľnosť podľa ţalobcu jednoznačne preukazuje i Čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu spoločnosti P., ktoré predkladala v súťaţi označené ako Čestné vyhlásenie podľa § 4 zákona č. 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, ktoré sa nachádza na strane 66 Ponuky. Týmto podľa ţalobcu je dané, ţe ţalovaný porušil právnu povinnosť zaradiť návrh P. do súťaţe a vyhodnotiť ho objektívnym porovnaním s druhým predloţeným súťaţným návrhom. Povaţuje za nesporné, ţe v dôsledku nezaradenia spoločnosti P. do súťaţe, nebola jej ponuka vyhodnotená ako najvýhodnejšia súťaţná ponuka a z uvedeného dôvodu nemohla nadobudnúť akcie. V príčinnej súvislosti s nezahrnutím ponuky P. do súťaţe, tento preukázateľne vynaloţil 3 585 000,- Sk a po zohľadnení dane z príjmu v rozhodujúcom období v sadzbe 25 % (202 778 050,- Sk) suma predpokladaného čistého zisku po zdanení by bola 608 334,15 Sk, z toho na podiel na zisku prináleţiaci k akciám zodpovedajúcim 86,99 % podielu na základnom imaní suma 529 189 877,- Sk. Výkonný výbor ţalovaného na
  31. zasadnutí konanom dňa
  33. 2002, podľa ţalobcu zasiahol do práv spoločnosti P., v dôsledku čoho jej bola preukázateľne spôsobená škoda v sume 532 774 887,- Sk. Preto je nesporné, ţe súd 2Obo/36/2015 7 prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predloţené dôkazy, ktoré následne nesprávne právne posúdil, nakoľko v opačnom prípade by nemohol dospieť k (mylnému) záveru, ţe ţalobca ţiadnym spôsobom v konaní nepreukázal existenciu ním ţalovaných nárokov. V závere podaného odvolania ţalobca zdôraznil, ţe súd sa neriadil právne záväzným názorom dovolacieho súdu, čím porušil ústavne garantované práva ţalobcu zaručené v čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto postup súdu prvej inštancie, ktorý by mal byť nezávislým a nestranným orgánom ochrany ústavnosti, je v celom rozsahu nezákonným. S ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti, vrátane spôsobu vedenia súdneho konania, rad predchádzajúcich procesných pochybení vytýkaných súdmi vyššieho stupňa a absolútne nelogickú a neodôvodnenú zmenu právnej argumentácie, postup súdu preukazuje nemoţnosť vymoţiteľnosti práv a oprávnených záujmov ţalobcu, ktorých sa domáha podaným návrhom.
  34. Ţalovaný k podanému odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe odvolacie dôvody formulované ţalobcom nie sú v tomto súdnom konaní dané a napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho má byť odvolacím súdom potvrdený a vec právoplatne skončená. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe po vykonaní ďalšieho dokazovania v súlade s uznesením odvolacieho súdu zo dňa
  36. 2015, sp. zn. 2Obo/54/2014, dospel súd prvej inštancie k záveru, ţe právo ţalobcu na náhradu škody proti ţalovanému nie je opodstatnené, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady potrebné pre vznik zodpovednosti za škodu. Ţalovaný sa s právnym názorom súdu prvej inštancie stotoţňuje, nakoľko ţalobca v konaní nepreukázal existenciu ani len jedného zo zákonných predpokladov potrebných pre vznik zodpovednosti za škodu. Má za to, ţe súd prvej inštancie riadne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj otázku unesenia dôkazného bremena na strane ţalobcu a v súlade s týmto rozhodol, pričom napadnutý rozsudok a ani konanie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nevykazuje naplnenie ţiadneho odvolacieho dôvodu namietaného ţalobcom.
  37. Rovnako ako súd, tak aj ţalovaný má za to, ţe zo strany ţalobcu (presnejšie jeho právneho predchodcu) nedošlo k ţiadnemu protiprávnemu konaniu tým, ţe nezaradil ponuku ţalobcu (spoločnosti P.) do OVS, nakoľko sa svojím obsahom odchyľovala od podmienok OVS, neobsahovala úradne osvedčený podpis osoby oprávnenej konať v mene ţalobcu (spoločnosti P.) a úverová zmluva predloţená ţalobcom (spoločnosťou P.) za účelom 2Obo/36/2015 8 preukázania finančného krytia kúpnej ceny za prevod akcií spoločnosti S., bola v rozpore s podmienkami OVS. Podľa ţalovaného k zmene Zmluvy o budúcej zmluve došlo skutočnosťami obsiahnutými v bode
  38. Sprievodného listu, a to konkrétne s demonštratívnym vymenovaním konkrétnych dôvodov a nie len poukázaním na resp. citáciou zákonného ustanovenia Obchodného zákonníka v príslušnom znení (čo tvrdí ţalobca). Uvedené podľa ţalovaného znamená, ţe ide o doplnenie zmluvy o budúcej zmluve a nie len o poukázanie na zákonnú obchodnoprávnu úpravu.
  39. Čo sa týka úverovej zmluvy predloţenej ţalobcom (spoločnosťou P.), v rámci ponuky do OVS, táto nebola vymáhateľná a nepodmienená, a teda nespĺňala podmienky OVS, a to z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti poukazuje najmä na to, ţe podľa bodu 5.2.2 predmetnej úverovej zmluvy predloţenej ţalobcom (spoločnosťou P.), bol tento povinný najneskôr v prvý pracovný deň predchádzajúci pracovnému dňu, v ktorom dôjde k prvému čerpaniu úveru, vloţiť na účet označený veriteľom (bankou) peňaţné prostriedky vo výške 30 % kúpnej ceny (4 062 935,67 eur, resp. 122 400 000,- SK). Zloţenie sumy vo výške podľa bodu

(35)predstavovalo zmluvnú podmienku na čerpanie úveru. Tieto skutočnosti, t. j. doplnenie záväznej časti textu zmluvy o budúcej zmluve v rozpore s podmienkami OVS, nedostatok týkajúci sa úradného osvedčenia podpisu osoby konajúcej v mene ţalobcu (spoločnosti P.) a nedostatok týkajúci sa úverovej zmluvy, ktorou ţalobca (spoločnosť P.) preukazoval finančné krytie kúpnej ceny, podľa ţalovaného spôsobili, ţe návrh ţalobcu (spoločnosti P.) nespĺňal stanovené podmienky OVS, a teda v súlade s bodom 4 podmienok OVS (Plán predaja) nebol zo strany F., ako právneho predchodcu ţalovaného, zaradený do OVS oprávnene.
  1. K nároku na náhradu nákladov ţalobcu (spoločnosti P.) vzniknutých v súvislosti s jeho účasťou v OVS, ktoré povaţuje ţalobca za skutočnú škodu, ţalovaný uviedol, ţe škoda vo výške nákladov vynaloţených na súťaţ nemôţe v danom prípade vzniknúť. Ţalobca (spoločnosť P.) ani len nemohol očakávať, ţe mu náklady na účasť v OVS budú niekedy v budúcnosti vrátené, resp. nahradené, nakoľko ţalovaný (právny predchodca ţalovaného) v súlade s § 284 ods. 3 Obchodného zákonníka v príslušnom znení nepriznal účastníkom OVS právo na náhradu nimi vynaloţených nákladov spojených s účasťou v OVS. Ţalovaný má za to, ţe ţalobca nepreukázal ani vznik škody vo forme ušlého zisku pričom platí, ţe v tomto 2Obo/36/2015 9 čase ani len nie je moţné určiť akýkoľvek prípadný ušlý zisk, ktorý by v hypotetickej rovine mohol vzniknúť ţalobcovi z dôvodu údajného porušenia povinnosti zo strany F. ako právneho predchodcu ţalovaného.
  2. Ţalovaný ďalej vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uvádza, ţe aj v prípade, ak by zo strany ţalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, došlo k porušeniu nejakej právnej povinnosti, ktorá by bola relevantná vo vzťahu k prípadnému nároku ţalobcu na náhradu škody (čo však ţalovaný popiera), v ţiadnom prípade nemoţno tvrdiť, ţe medzi takýmto hypotetickým porušením povinnosti zo strany F. ako právneho predchodcu ţalovaného a vznikom škody, ktorú si uplatňuje ţalobca, existuje príčinná súvislosť vyţadovaná ako zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti poukázal aj na to, ţe ani samotný odvolací súd nevyslovil názor, ţe medzi tvrdeným porušením povinnosti zo strany F. ako právneho predchodcu ţalovaného a vznikom tvrdenej škody existuje príčinná súvislosť. Podľa ţalovaného súd prvej inštancie správne konštatoval, ţe v danom prípade neexistuje takýto vzťah príčiny a následku, nakoľko v priebehu kauzálneho sledu udalostí je viacero sekvencií, kde sa stráca priamy a bezprostredný vzťah medzi nezaradením ponuky ţalobcu (spoločnosti P.) do OVS a získaním tvrdeného ušlého zisku. Navyše zaradenie ponuky ţalobcu (spoločnosti P.) do OVS by nemalo priamo za následok prijatie jeho ponuky F. ako právneho predchodcu ţalovaného a následne s tým spojené uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve.
  3. Na základe uvedeného ţalovaný navrhuje, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým potvrdí napadnutý rozsudok a zároveň uloţí ţalobcovi nahradiť ţalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania.
  4. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolanie ţalobcu proti rozsudku krajského súdu bolo podané osobne dňa
  6. 2015, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa
  8. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, t. j. zákon č. 99/1963 Zb. 2Obo/36/2015 10
  9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
  10. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon pouţije na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemoţno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbeţnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (odsek 2 vyššie citovaného ustanovenia).
  11. Konanie začaté do
  13. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
  15. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (odsek 4 vyššie citovaného ustanovenia).
  16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného odvolacieho konania podľa ust. § 470 ods. 4 C. s. p., po zistení, ţe odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je moţné podať odvolanie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je opodstatnené.
  17. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, v predmetnom spore o náhradu škody, uznesením č. k. MObdV/5/2009-336 zo dňa
  19. 2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, ţe úlohou súdu prvej inštancie bolo vyhodnotiť predpoklady zodpovednosti ţalovaného za škodu, vrátane príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
  20. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdom odvolacím, č. k. 2Obo45/2013-634, zo dňa
  22. 2013 bol rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (arbitrárnosť rozhodnutia a konanie v rozpore s § 119 ods. 2 O. s. p.) zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Aj ďalšie 2Obo/36/2015 11 rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením odvolacieho súdu č. k. 2Obo/54/2014-813, zo dňa
  24. 2015 zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej bez vykonaného dokazovania a postupoval v rozpore s ustanovením § 118 ods. 4 O. s. p. Ostatný napadnutý rozsudok vyhlásil súd prvej inštancie v ďalšom konaní vo veci, po nariadení pojednávania, v rámci ktorého vykonal dokazovanie, a po odlišných skutkových zisteniach, preto právny názor dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí nebol pre súd záväzný.
  25. Obchodný zákonník upravuje náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu a porušením povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom. V zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka sú predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Uvedená zodpovednosť za škodu je objektívna. Ak zodpovedná strana preukáţe, ţe k nesplneniu jej povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1 Obchodného zákonníka), vtedy sa od zodpovednosti môţe oslobodiť (liberovať). Poškodený musí vedieť preukázať, ţe sa vyskytli všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu a naopak ten, ktorý škodu spôsobil musí preukázať okolnosti vylučujúceho jeho zodpovednosť.
  26. Škodou sa rozumieme skutočná škoda, ako majetková ujmu vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ktorý spočíva v tom, ţe nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré keby nebola vznikla škoda, bolo by moţné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Z obsahu spisu vyplýva, ţe po viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných v tejto veci, súd prvej inštancie na základe riadne vykonaného dokazovania na ostatnom pojednávaní ustálil predmet konania, ktorým je náhrada škody spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla ţalobcovi tým, ţe jeho ponuka bola vylúčená z účastí v obchodnej verejnej súťaţi, ktorú vyhlásil ţalovaný, a ktorej predmetom bol predaj majetkovej účasti predstavujúci podiel 86,99 % podielu na základnom imaní spoločnosti S.. 2Obo/36/2015 12
  27. Podľa záverov súdu prvej inštancie ţalovaný ţiadnym spôsobom neporušil a ani nemohol porušiť právnu povinnosť tým, ţe nezaradil ponuku (nezahrnul návrh) ţalobcu (jeho právneho predchodcu) do obchodnej verejnej súťaţe na prevod vlastníckeho práva k 86,99 % podielu akcií na základnom imaní spoločnosť S., nakoľko túto nebolo moţné zahrnúť do obchodnej verejnej súťaţe v zmysle § 284 ods. 1 Obchodného zákonníka pre viacero rozporov s podmienkami obchodnej verejnej súťaţe. Jednou z takýchto podmienok bolo upozornenia ţalovaného na str. 11 podmienok Plánu predaja. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah bodu 4 podmienok Plánu predaja na str. 10, podľa ktorého musí plán obsahovať vyplnenú záväznú časť zmluvy, ktorej text je uvedený v Prílohe č. 5 Plánu predaja a výber príslušnej alternatívy tam, kde to návrh umoţňuje, pričom návrh musí byť záujemcom, alebo osobou oprávnenou za neho konať podpísaný a pravosť jeho podpisu musí byť úradne overená na všetkých rovnopisoch. V zmysle podmienok obchodnej verejnej súťaţe na str. 11, návrh doručený po stanovenom termíne, resp. návrh, ktorý nebude spĺňať stanovené podmienky, nebude zaradený do obchodnej verejnej súťaţe. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, ţe súd prvej inštancie správne zistil, ţe časť návrhu ţalobcu neobsahovala overený podpis osoby oprávnenej konať za ţalobcu. Na odvolaciu námietku ţalobcu, ţe dotknutým ustanovením Sprievodného listu nedošlo k zmene obsahu a účelu Zmluvy o budúcej zmluve nemoţno prihliadnuť, nakoľko ţalobcom doplnené osobitné podmienky k predloţenému návrhu Zmluvy o budúcej zmluve v bode
  28. Sprievodného listu ponuky predstavujú súčasť návrhu tejto zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe z ponuky ţalobcu (spoločnosti P.) priamo vyplývalo, ţe text doplnený v zmysle bodu
  29. Sprievodného listu k tejto ponuke, je doplnením zmluvného dojednania do záväzného textu zmluvy o budúcej zmluve uvedeného v podmienkach obchodnej verejnej súťaţe, čím ide o modifikáciu zmluvy o budúcej zmluve. Ţalobca (spoločnosť P.) v bode
  30. Sprievodného listu k ponuke do OVS, jasne zadefinoval podmienky odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve. Preto aj samotný Sprievodný list mal byť podpísaný oprávneným zástupcom ţalobcu a s úradne overeným podpisom s tým, ţe bez takéhoto podpisu neboli naplnené všetky podmienky obchodnej verejnej súťaţe stanovené ţalovaným.
  31. Podmienky obchodnej verejnej súťaţe neboli ďalej splnené ani tým, ţe Zmluva o splátkovom úvere č. 670/2002 (v texte aj ako úverová zmluva), nebola vymáhateľná a nepodmienená z dôvodu, ţe podľa čl. I bod 3, písm. d/ tejto zmluvy, veriteľ (banka) nie je 2Obo/36/2015 13 povinný poskytnúť úver v prípade, ak dlţník nesplní alebo poruší ktorúkoľvek podmienku alebo povinnosť uvedenú v úverovej zmluve. Podľa bodu 5.2.2 predmetnej úverovej zmluvy predloţenej ţalobcom (spoločnosťou P.) bol tento dlţník najneskôr v prvý pracovný deň predchádzajúci pracovnému dňu, v ktorom dôjde k prvému čerpaniu úveru, vloţiť na účet označený veriteľom (bankou) peňaţné prostriedky vo výške 30 % kúpnej ceny (4 062 935,67 eur, resp. 122 400 000,- Sk). Bez posudzovania ďalších podmienok obsiahnutých v predmetnej úverovej zmluve je preto zrejmé, ţe táto úverová zmluva nebola v ţiadnom prípade nepodmienenou v zmysle podmienok obchodnej verejnej súťaţe. Záväznosť a vymáhateľnosť takejto zábezpeky nemoţno preukazovať iba Čestným vyhlásením o preukazovaní legálneho pôvodu finančných prostriedkov, spoločnosti P., ktoré predkladal ţalobca.
  32. Z dokazovania vykonaného v tomto súdnom konaní je preto zrejmé, ţe návrh zmluvy o budúcej zmluve predloţený ţalobcom (spoločnosťou P.) v rámci obchodnej verejnej súťaţe bol v rozpore so záväzným textom zmluvy o budúcej zmluve v zmysle podmienok OVS, pričom z podmienok obchodnej verejnej súťaţe jasne vyplýva, ţe návrh, ktorý nebude spĺňať stanovené podmienky, nebude do obchodnej verejnej súťaţe zaradený. Z uvedeného vyplýva, ţe zo strany ţalovaného nedošlo k ţiadnemu porušeniu jeho právnej povinnosti, z ktorého porušenia ţalobca zakladá jeho zodpovednosť za škodu v tomto konaní. Odvolací súd navyše dodáva, ţe zaradenie alebo nezaradenie ponuky ţalobcu (spoločnosti P.) do obchodnej verejnej súťaţe (bez ohľadu na hypotetickú protiprávnosť), ešte automaticky neznamená, ţe by sa ţalobca (spoločnosť P.) stal víťazom obchodnej verejnej súťaţe a uzatvoril by so ţalovaným (resp. právnym predchodcom ţalovaného, s F.) zmluvu o budúcej zmluve. Na to, aby ţalobca (spoločnosť P.) uzatvoril s F. zmluvu o budúcej zmluve, by bolo nevyhnutné, aby bola jeho ponuka nielen zaradená do obchodnej verejnej súťaţe, ale aj vyhodnotená ako víťazná, čo v ţiadnom prípade nemuselo nastať tak, ako to tvrdí ţalobca. Takto naformulovaný vzťah príčinnej súvislosti je preto čisto hypotetický a bez preukázateľnej bezprostrednej príčinnosti.
  33. Keďţe ţalobca v konaní nepreukázal tvrdenú podmienku, predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon ţalovaného, nemohol byť v konaní úspešný, a v tejto súvislosti ţalobcovi nemohla vzniknúť škoda a ani nemohlo dôjsť k príčinnej 2Obo/36/2015 14 súvislosti medzi protiprávnym úkon a vznikom škody. Napriek tejto skutočnosti, odvolací súd k uplatnenej škode ţalobcu pozostávajúcej zo skutočnej škody a ušlého zisku uvádza, ţe ani jedna z uvedených škôd nevznikla. Skutočnú škodu ţalobca uplatňuje spolu v sume 3 585 000,- Sk, ktorá pozostáva z registračného poplatku 125 000,- Sk, spracovateľského poplatku za vystavenie úverovej zmluvy 1 020 000,- Sk, vypracovanie due diligence 1 590 000,- Sk, odmeny finančného poradcu 650 000,- Sk a hodnoty mediálnej kampane 200 000,- Sk. Podľa ţalobcu sa nejedná o náhradu nákladov spojených s účasťou v súťaţi, ale náhrady toho, čo by bolo vynaloţené ako investícia za účelom dosiahnutia zisku. S takýmto argumentom ţalobcu nemoţno súhlasiť, keďţe ide o sumu odvodenú s jeho účasťou v obchodnej verejnej súťaţi. Tieto výdavky ţalobcovi vznikli v súvislosti s plnením podmienok Plánu predaja, bez ohľadu na to, či by v obchodnej verejnej súťaţi bol uspel alebo nie. Odvolací súd pre zdôraznenie uvádza, ţe ţiaden z účastníkov obchodnej verejnej súťaţe, v zmysle podmienok tejto súťaţe, nemal nárok na náhradu ním vynaloţených nákladov, nakoľko podľa Plánu predaja na str. 5, všetky náklady v súvislosti s účasťou v súťaţi znáša záujemca. Náklady záujemcov vynaloţené v súvislosti s ich účasťou v obchodnej verejnej súťaţi nepredstavujú v danom prípade ţiadnu škodu. Zvyšnú výšku škody si ţalobca uplatnil titulom ušlého zisku. K určeniu výšky ušlého zisku sa vyjadrila znalecká organizácia v znaleckom posudku na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  35. 2005, č. k. 36Cb/61/02-216, ktorá dospela k záveru, ţe údaje pouţité na jeho výpočet, resp. určenie tohto ušlého zisku nie sú vierohodné a na ich základe sa nedá presne určiť predpokladaný zisk. Navyše ţalobcom nárokovaná výška škody vo forme ušlého zisku je nejasná, neurčitá a najmä nepreukázaná, tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie.
  36. Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery pritom dostatočne ozrejmil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť alebo nejasnosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd zároveň poznamenáva, ţe preukazovanie porušenia právnej povinnosti ţalovaného s poukazom na ostatné rozhodnutia v tejto veci a uznesenie 2Obo/36/2015 15 Najvyššieho súdu Slovenskej reupbliky z
  38. 2011, sp. zn. 1MObdoV/5/2009, ktorými rozhodnutiami povaţuje ţalobca svoj nárok za jednoznačný a nespochybniteľný, nepostačuje. Nejedná sa ani o porušenie zásady právnej istoty, kedy súd prvej inštancie vyhodnotil právny a skutkový stav inak, a to v tejto veci (nie v porovnaní so skutkovo a právnymi zhodnými konaniami, kedy by súdy mali vydať zhodné rozhodnutia v zmysle namietanej zásady právnej istoty). Odvolací súd zdôrazňuje, ţe skoršie rozhodnutia súdov boli zrušené, čím prestali existovať po právnej stránke s tým, ţe dovolací súd navyše počas dovolacieho konania dokazovanie ani nevykonal. Takýmto postupom súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť k ţiadnej vade v konaní, ako to prezentuje ţalobca. Súd prvej inštancie vlastné zistenie a vyhodnotenie právneho a skutkového stavu rozsiahlo, logicky a zrozumiteľne vysvetlil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno uzavrieť, ţe skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené, arbitrárne a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a ţe odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku. Za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či poţiadaviek ţalobcu.
  39. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konštatuje, ţe ţalobca v tomto konaní nepreukázal existenciu ani jedného zo zákonných predpokladov potrebných pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle relevantných ustanovení Obchodného zákonníka v príslušnom znení, t. j. porušenie právnej povinnosti zo strany ţalovaného, vzniku škody na strane ţalobcu a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti zo strany ţalovaného a vznikom škody na strane ţalobcu. Neexistencia a nepreukázanie čo i len jedného z týchto zákonných predpokladov, je dôvodom na zamietnutie ţaloby o náhradu škody. Teda ak súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa
  41. 2015, č. k. 10Cb/1/2011-870 ţalobu ţalobcu zamietol, tak rozhodol vecne správne a odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Na závery súdu prvej inštancie odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje a sa s nimi stotoţňuje. 2Obo/36/2015 16
  42. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1, 2 C. s. p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
  43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  45. 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ aţ n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa 2Obo/36/2015 17 neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňaţnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania ţaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môţe podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Prokurátor môţe podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho ţalobou alebo ak do konania vstúpil (§426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náleţitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie povaţuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou zaloţenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. moţno odôvodniť iba tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, ţe dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. moţno odôvodniť iba tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, ţe dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne 2Obo/36/2015 18 a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemoţno vymedziť tak, ţe dovolateľ poukáţe na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody moţno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemoţno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môţe dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie. V Bratislave
  46. decembra 2016 JUDr. Ivana Izakovičová, v. r. predsedníčka senátu JUDr. Elena Krajčovičová, v. r. členka senátu JUDr. Katarína Pramuková, v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.