5 a za pouţitia § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil ţalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 2572,40 €. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou, ktorá musí byť spolu s ďalšími podmienkami upravenými zákonom č. 222/2004 Z. z. pre vznik nároku na odpočet dane splnená a pri jeho uplatnení aj preukázaná s odkazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom spol. BENE Trade, s.r.o., Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44 166 524: č. faktúry 12122010 (FP/075) zo dňa
zákona č. 222/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobia I. aţ IV. štvrťrok
5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia IV. štvrťrok 2010 v sume 2572,40 €, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal ţalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa BENE Trade, s.r.o. so sídlom Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44 166 524, za nákup tovarov a sluţieb, a to faktúr uţ uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd dospel k záveru, ţe nie sú dôvodné námietky ţalobcu o tom, ţe daňové orgány v daňovom konaní nesprávne vyhodnotili dôkazy a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rovnako námietky, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je moţné akceptovať. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť, či medzi ţalobcom ako odberateľom a spoločnosťou BENE Trade s.r.o. ako jeho dodávateľom boli reálne uskutočnené zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach, z ktorých si ţalobca uplatnil odpočet DPH za IV. štvrťrok
tvrdenia J. B. odovzdaná pri predaji obchodného podielu bezdomovcovi J. J.. Skutočnosť, ţe spol. BENE Trade, s.r.o. sa v mieste sídla nenachádza (pričom v sídle spoločnosti nebol prítomný ani jej jediný spoločník a konateľ J. B., ktorý sa zdrţiaval v Ilave na adrese Kukučínova 476) vzbudila dôvodné pochybnosti, ţe táto spoločnosť nie je fungujúcou spoločnosťou, t.j. reálne nevykonáva ţiadne zdaniteľné plnenia a je len fiktívnou firmou. Tento záver podporuje zistenie, ţe spoločnosť BENE Trade, s.r.o. nemala v rozhodnom období ţiadnych zamestnancov, ani ţiadne materiálne vybavenie, ktorými by vykonávala akúkoľvek podnikateľskú činnosť a napriek tomu mala poskytovať práce vo veľkom rozsahu a s rôznorodým zameraním (stavebné práce, dodanie kancelárskeho nábytku, sprostredkovanie dreva). Záver, ţe spol. BENE Trade, s.r.o. je fiktívnou firmou je 8Sžf/10/2015 5 skutočnosť, ţe po začatí daňovej kontroly previedla svoj obchodný podiel na bezdomovca a tým následne zmarila preskúmanie zdaniteľných plnení uvedených na sporných faktúrach v účtovnej dokumentácii tejto spoločnosti. Pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení medzi ţalobcom a spoločnosťou BENE Trade, s.r.o. sú na základe týchto zistení opodstatnené. Na základe týchto zistení krajský súd zhodne so ţalovaným dospel k záveru, ţe faktúry ktoré táto spoločnosť vystavila ţalobcovi sú faktúrami, ktoré neodráţajú reálne zdaniteľné plnenia. Zamestnanec ţalobcu R. M. sa vyjadroval k jednotlivým zdaniteľným plneniam uvedených na sporných faktúrach, z jeho výpovede je však len zrejmé, ţe zdaniteľné plnenia uskutočnené boli, avšak z jeho výpovede nevyplýva, ţe by ich uskutočnil subjekt uvedený na týchto sporných faktúrach - spoločnosť BENE Trade, s.r.o.. R. M. mal na starosti zamestnancov ţalobcu na stavbách, vykonával dozor nad vykonávanými prácami, zabezpečoval nákup a dovoz materiálu, vykonával i manuálnu prácu, nezabezpečoval kontakt so spoločnosťou BENE Trade, s.r.o.. Z uvedeného dôvodu sa nemôţe zodpovedne vyjadriť, či sa spoločnosť BENE Trade, s.r.o. podieľala na stavebných prácach, ďalej na dodaní dreva a kancelárskeho nábytku. Súd mal pochybnosti o objektívnosti výpovede R. M., ktorý je zamestnancom ţalobcu a jeho výpoveď mohla byť zaujatá. Ďalšie spoločnosti DATOM, resp. ŠŠ Trade, s.r.o. sú na základe vykonaného šetrenia problematické subjekty, pretoţe spoločnosť ŠŠ Trade, s.r.o. v mesiaci apríl 2012 zmenila spoločníka, konateľa aj sídlo a miestnym zisťovaním bolo preukázané, ţe na adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti sa nachádza rodinný dom, kde sa nikto nenachádzal, nebolo tam označenie spoločnosti a susedia uvedenú spoločnosť ani jej konateľa M. P. nepoznajú. Svedok A. D. sa k realizácii jednotlivých zdaniteľných plnení vyjadriť nevedel, spracovával pre spoločnosť BENE Trade, s.r.o. iba agendu týkajúcu sa DPH. J. B. priniesol svedkovi faktúry, ktorý ich skontroloval, najmä či spĺňajú formálne náleţitosti, prepočítania správnosti určenia DPH a vyplnenia daňového priznania. Z výpovede svedka A. D. nie je moţné prijať záver, ţe spol. BENE Trade, s.r.o. bola alebo nebola funkčná a či reálne vykonala zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach. Súd preto uzavrel, ţe na svedeckú výpoveď A. D. nie je moţné prihliadnuť. Ţalobca nepredloţil taký dôkaz, ktorý by záver súdu o fiktívnosti spoločnosti BENE Trade, s.r.o. vyvrátil na základe týchto zistení nie je dôvodná námietka ţalobcu, ţe správca dane a ţalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy, ţe k týmto pristupovali jednostranne, ţe neprihliadli na dôkazy svedčiace v prospech ţalobcu a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neprihliadol ani námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie 8Sžf/10/2015 6 ţalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti ţalovaný vo svojich rozhodnutiach povaţoval za podstatné a z akého skutkového stavu vo veci vychádzal a ako ho po právnej stránke posúdil, pričom je taktieţ zrejmé, akými úvahami sa daňové orgány riadili. Tvrdenie ţalobcu, ţe pri obstarávaní tovarov a sluţieb postupoval s maximálnou moţnou starostlivosťou nie je opodstatnené, pretoţe v obchodoch, ktorých sa zúčastnil aj ţalobca, vystupovali ako subdodávatelia viaceré problematické spoločnosti. Taktieţ nie je dôvodné tvrdenie ţalobcu, ţe správca dane neprípustným spôsobom, nad zákonné medze, preniesol na neho dôkazné bremeno. Z obsahu administratívneho spisu sa tieto tvrdenia ţalobcu nepotvrdili z dôvodu, ţe správca dane sám vykonal rozsiahle zisťovanie, v rámci ktorého preveroval konkrétne obchodné spoločnosti a vypočul ţalobcom navrhnutých svedkov. Súd uzavrel, ţe správca dane nepreniesol neprípustným spôsobom dôkazné bremeno na ţalobcu. Súd nemohol akceptovať ani námietku ţalobcu, ţe preukázal reálne dodania tovarov a sluţieb o čom predloţil faktúry, ktoré obsahovali zákonom predpísané náleţitosti, a preto mu vznikol nárok na odpočet DPH. Súd zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uzavrel, ţe ak faktúry nie sú odrazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, nemôţe byť daňovému subjektu priznané právo na odpočet DPH. Keďţe v danom prípade bolo ustálené, ţe spoločnosť BENE Trade, s.r.o. reálne nedodala ţalobcovi tovary a sluţby uvedené na sporných faktúrach, nemohlo byť ţalobcovi priznané právo na odpočet DPH.
krajského súdu ţalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a, ţe prijaté sluţby a tovary ďalej pouţil na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ. Existencia materiálneho plnenia a existencia faktúr s predpísanými zákonnými náleţitosťami sú síce nevyhnutnými podmienkami uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcimi podmienkami pre priznanie tohto práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia zo strany dodávateľa 8Sžf/10/2015 7 uvedeného na faktúrach. Technicky je totiţ moţné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky moţné previesť akékoľvek peňaţné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, ţe splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloţenými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ţalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, ţe ţalobca za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 nesplnil podmienky na odpočet DPH
1, 2 písm. a/, a § 51 ods. 1, § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p.. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania
1 O.s.p.. Ţalobca nemal v konaní úspech, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe tvrdenia a skutkové závery prvostupňového súdu sú v rozpore so skutočným stavom veci, skutkové závery nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom tieţ právne závery sú bez opory v ustanoveniach platných právnych predpisov. Ako daňový subjekt nemal a ani nemá za obdobie IV. štvrťroka roku 2010 ţiaden nedoplatok na dani z pridanej hodnoty. Uviedol, ţe uţ v samotnom daňovom konaní nepochybne preukázal reálnu materiálnu existenciu realizácie tovarov a sluţieb, ktorú si ţalovaný preveril aj vlastným šetrením. Pokiaľ vychádza z predpokladu, ţe dôvodom vydania napadnutých rozhodnutí mala byť pochybnosť ţalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, či došlo k dodaniu tovaru a sluţieb zo strany dodávateľa, spoločnosti BENE Trade, s.r.o.
dotknutých faktúr 8Sžf/10/2015 8 na základe nepreukázania zaúčtovania a zaevidovania faktúr v účtovníctve tejto spoločnosti a nepreukázania, ţe z nich táto spoločnosť odviedla DPH, správnosť takéhoto záveru ţalovaného na základe výsledkov vykonaného dokazovania nie je v ţiadnom prípade moţné
ustálenej súdnej praxe akceptovať.
odôvodnenia napadnutých správnych rozhodnutí, ktoré si osvojil aj krajský súd, ţalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať v daňovom konaní, ţe práce a tovar, deklarované spornými faktúrami boli skutočne dodané spoločnosťou BENE Trade, s.r.o.. Ţalobca je presvedčený o tom, ţe takýto postup ţalovaného ohľadne dôkazného bremena je v prejednávanom prípade v úplnom rozpore so súčasnou ustálenou súdnou praxou.
ustálenej súdnej praxe v oblasti dokazovania v daňovom konaní a o dôkaznom bremene daňového subjektu
Daňového poriadku je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania, a preto, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou obsahujúcou všetky náleţitosti vyţadované platnou právnou úpravou od určitého dodávateľa, vyčerpal tento vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a odberateľa znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ţalobca poukázal na Smernicu č. 2006/12, ktorá bola implementovaná zákonom o DPH. Hoci uvedený zákon má hmotnoprávny charakter, je potrebné túto Smernicu aplikovať aj v procesných predpisoch, teda v daňovom konaní v oblasti DPH, hoci Daňový poriadok neobsahuje v zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie zmienku o prebratí Smernice č. 2006/
ţalobcu, ţalovaný bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia prevzal rozhodnutie a odôvodnenie prvostupňového orgánu v danej veci, obmedzil sa na popísanie faktov, pričom nezdôvodnil, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, nakoľko sa len obmedzil na doslovnú citáciu paragrafového znenia zákonov na vec sa vzťahujúcich. Aţ následne prvostupňový súd rozpísal skutkové zistenia a skutkové hodnotenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo však nemení nič na tom, ţe preskúmateľnosť a zrozumiteľnosť rozhodnutí daňových úradov nemôţe byť nahrádzaná podrobne rozpísaným odôvodnením rozsudku súdu v správnom súdnictve.
judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je moţné dôvodne od nich poţadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli označené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať moţnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, ţe stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Daňový orgán nemôţe od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne poţadovať jednak preverenie ţe osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a sluţby, na základe ktorej poţaduje vykonanie tohto nároku spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom, a bola schopná ho dodať, a splnila si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH z dôvodu ubezpečenia sa, ţe na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. 8Sžf/10/2015 10 V zásade prináleţí daňovým orgánom, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a daňových podvodov na DPH a uloţili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonností a daňových podvodov. Ţalobca uviedol, ţe postupoval pri obstarávaní týchto sluţieb s maximálnou moţnou starostlivosťou, ktorú je moţné od neho poţadovať, pričom nezodpovedá za konanie subdodávateľa (nemoţnosť ho predvolať, predaj podielu, nedodrţanie daňových povinností), pričom ekonomická činnosť dodávateľa bola riadne vykonaná, čo si overil, a nakoniec, ani daňový úrad nespochybnil vykonané transakcie. Vykonané dôkazy
jeho názoru hodnoverne preukázali, ţe poţadované práce boli reálne vykonané, pričom daňový úrad nepreukázal, ţe by sa vystavitelia predmetných faktúr dopustili nezákonnosti. Naopak, daňové úrady nepreukázali, ţe subjekt označený ako dodávateľ na faktúrach nebol totoţný so skutočným dodávateľom. Ţalobca si riadne podával daňové priznania aj súhrnné výkazy, pričom si riadne plnil príslušné oznamovacie povinnosti. Z týchto dôvodov zotrváva na všetkých svojich doterajších argumentoch a tvrdeniach uvedených v konaní pred prvostupňovým súdom ako aj v konaniach pred samotnými správnymi orgánmi. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, ktorý uviedol, ţe ţalobca v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/110/2013-53 zo dňa
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Zákon č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady správy daní. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti.
citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni sa záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďţe daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, ţe účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môţe odvolať, končí aţ vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, ţe daňové orgány v daňovom konaní nemôţu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, ţe zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 8Sžf/10/2015 12 Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôţe to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodrţania práva. Daňové orgány môţu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodrţiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú
1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.
3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníţenie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Z ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, 8Sžf/10/2015 13 protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň
2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2009 faktúra musí obsahovať
odseku 1 prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie ţalovaného č. 1100306/1/196406/2013/5050-r zo dňa 23. apríla 2013, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 9300401/5/57728/2013/Kra zo dňa 07. januára 2013, ktorým
5 a za pouţitia § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil ţalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 2572,40 €.
l v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a/ a § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo na odpočítanie dane z tovarov a sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto sluţbe (tovare) vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby (tovaru). To znamená, ţe právo na odpočítanie dane si môţe daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáţe, ţe došlo k reálnemu dodaniu zdaniteľného obchodu od dodávateľa uvedeného na faktúre a tento zdaniteľný obchod pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ a bola vystavená faktúra
2 zákona o DPH. 8Sžf/10/2015 15 V uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že nebolo preukázanie dodanie zdaniteľné plnenia pre žalobcu spoločnosťou BENE Trade, s.r.o. tak ako to bolo uvedené v sporných faktúrach, ktoré verne nezobrazovali reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení pre žalobcu tak, aby si žalobca mohol z takto uhradených faktúr uplatniť nadmerný odpočet DPH.
2 zákona o DPH platiteľ si môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. V zmysle písm. a/ citovaného ustanovenia platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a sluţieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a sluţieb zaťaţuje daňový subjekt – ţalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a sluţieb len faktúrami nie je
súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, ţe sú v nej uvedené údaje odráţajúce skutočne reálne plnenie. To, ţe určitý doklad má všetky náleţitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predloţení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.