← Slovensko

DPH

Najvyšší súd 8Sžf/8/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 vo výške 18 676,88 €, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal ţalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 18 676,88 € z dodávateľských faktúr od dodávateľa BENE Trade, s.r.o. so sídlom Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44 166 524, rozhodnutím č. 1100306/1/196383/2013/5050-r ţalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9300401/5/57691/2013/Kra zo dňa 07. januára 2013,

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 vo výške 2704,70 €, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal ţalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 2704,70 € z dodávateľských faktúr od dodávateľa BENE Trade, s.r.o. so sídlom Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44 166 524, rozhodnutím č. 1100306/1/196395/2013/5050-r ţalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9300401/5/57713/2013/Kra zo dňa 07. januára 2013,

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 vo výške 825,81 €, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal ţalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 825,81 € z dodávateľskej faktúry od dodávateľa BENE Trade, s.r.o. so sídlom Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44 166

  1. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou, ktorá musí byť spolu s ďalšími podmienkami upravenými zákonom č. 222/2004 Z. z. pre vznik nároku na odpočet dane splnená a pri jeho uplatnení aj preukázaná s odkazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom spol. BENE Trade, s.r.o., Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44 166 524 v I. štvrťroku 2010: faktúra č. 05032010 (int. č. X.) zo dňa
  2. marca 2010, predmet plnenia - práce podľa dodacích listov, základ dane 53 904 €, 19 % DPH vo výške 10 241,80 €, celková suma 64 145,80 €, faktúra č. 013032010 (int. č. X.) zo dňa
  3. marca 2010, predmet 8Sţf/8/2015 3 plnenia - stavebné práce na AB Ruţomberok - Likavka 227, základ dane 16 744,12 €, 19 % DPH vo výške 3181,38 €, celková suma 19 925,50 €, faktúra č. 020032010 (int. č. X.) zo dňa
  4. marca 2010, predmet plnenia - materiál podľa dodacieho listu, základ dane 27 651,26 €, 19 % DPH vo výške 5253,70 €, celková suma 32 904,96 €, v II. štvrťroku 2010: faktúra č. 50172010 (int. č. X.) zo dňa
  5. mája 2010, predmet plnenia - reklamné predmety na automobil Škoda Fabia WRC, celoplošná reklama, základ dane 6722,70 €, 19 % DPH vo výške 1277,30 €, celková suma 8000 €, faktúra č. 60102010 (int. č. X.) zo dňa
  6. júna 2010, predmet plnenia - stavebný materiál, základ dane 4016,80 €, 19 % DPH vo výške 763,20 €, celková suma 4780 €, faktúra č. 60142010 (int. č. X.) zo dňa
  7. júna 2010, predmet plnenia - oprava Mitshubishi Pajero, ŠPZ: I., Fiat Ducato, ŠPZ: I., základ dane 3495,80 €, 19 % DPH vo výške 664,20 €, celková suma 4160 € a v III. štvrťroku 2010: faktúra č. 8132010 (int. č. X.) zo dňa
  8. augusta 2010, predmet plnenia - oprava motorového vozidla BMW X5, ŠPZ: I., základ dane 4346,36 €, 19 % DPH vo výške 825,81 €, celková suma 5172,17 €. Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise ţalovaného zistil, ţe správca dane vykonal u ţalobcu v dňoch
  9. augusta 2011 aţ
  10. januára 2012 daňovú kontrolu na DPH na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobia I. aţ IV. štvrťrok
  11. Daňovú kontrolu na DPH ukončil protokolom z
  12. decembra 2011, ktorý na základe vyjadrenia ţalobcu doplnil o Dodatok z
  13. decembra
  14. Správca dane vydal dňa
  15. januára 2013 rozhodnutia, ktorými vyrubil ţalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok v sume 18 676,88 €, za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok v sume 2704,70 € a za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok v sume 825,81 €. Ţalovaný napadnutými rozhodnutiami na odvolanie ţalobcu potvrdil dodatočné platobné výmery. Krajský súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo riadne daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Krajský súd zistil, ţe ţalobné dôvody, z ktorých ţiadal ţalobca napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Krajský súd k veci uviedol, ţe účelom daňovej kontroly a daňového konania bolo 8Sţf/8/2015 4 zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutí ţalovaného č. 1100306/1/196379/2013/5050-r zo dňa
  16. apríla 2013, č. 1100306/1/196383/2013/5050-r zo dňa
  17. apríla 2013 a č. 1100306/1/196395/2013/5050-r zo dňa
  18. apríla 2013, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutia Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 9300401/5/57666/2013/Kra zo dňa
  19. januára 2013,

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2010 v sume 18 676,88 €, č. 9300401/5/57691/2013/Kra zo dňa 07. januára 2013,

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok 2010 v sume 2704,70 € a č. 9300401/5/57713/2013/Kra zo dňa 07. januára 2013,

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2010 v sume 825,81 €, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal ţalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa BENE Trade, s.r.o. so sídlom Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44 166 524, za nákup tovarov a sluţieb, a to faktúr uţ uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Trenčíne sa nestotoţnil so ţalobnými námietkami ţalobcu, ţe by správne orgány oboch stupňov v správnom konaní nesprávne vyhodnotili dôkazy a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Taktieţ krajský súd nebol toho názoru, ţe rozhodnutia ţalovaného boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a dostatočne objasnil skutkový stav. Za účelom zistenia, či medzi ţalobcom ako odberateľom a spoločnosťou BENE Trade, s.r.o. ako jeho dodávateľom boli reálne uskutočnené zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach, bolo vykonané šetrenie jednak spoločnosti BENE Trade, s.r.o. ako priameho dodávateľa tovarov a sluţieb, ale i ďalších spoločností (JMC Slovakia, s.r.o., GAMEA INVEST, s.r.o., ENERGY MERCURY CONSULTING, s.r.o., VAPER, a.s., 8Sţf/8/2015 5 ŠŠ Trade, s.r.o., ATLAS TRADE, s.r.o.) a boli vypočuté viaceré fyzické osoby (J. P. st., V., J. P., V., P. K., A.. D., P. O., T. K.). Podľa krajského súdu ţalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a, ţe prijaté sluţby a tovary ďalej pouţil na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ. Existencia materiálneho plnenia a existencia faktúr s predpísanými zákonnými náleţitosťami sú síce nevyhnutnými podmienkami uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcimi podmienkami pre priznanie tohto práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia zo strany dodávateľa uvedeného na faktúrach. Technicky je totiţ moţné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky moţné previesť akékoľvek peňaţné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, ţe splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloţenými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ţalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, ţe ţalobca za zdaňovacie obdobie I. aţ III. štvrťrok 2010 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/, a § 51 ods. 1, § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Ţalobca nemal v konaní úspech, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. 8Sţf/8/2015 6 Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe tvrdenia a skutkové závery prvostupňového súdu sú v rozpore so skutočným stavom veci, skutkové závery nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom tieţ právne závery sú bez opory v ustanoveniach platných právnych predpisov. Ako daňový subjekt nemal a ani nemá za obdobie I. aţ III. štvrťroka roku 2010 ţiaden nedoplatok na dani z pridanej hodnoty. Uviedol, ţe uţ v samotnom daňovom konaní nepochybne preukázal reálnu materiálnu existenciu realizácie tovarov a sluţieb, ktorú si ţalovaný preveril aj vlastným šetrením. Pokiaľ vychádza z predpokladu, ţe dôvodom vydania napadnutých rozhodnutí mala byť pochybnosť ţalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, či došlo k dodaniu tovaru a sluţieb zo strany dodávateľa, spoločnosti BENE Trade, s.r.o. podľa dotknutých faktúr na základe nepreukázania zaúčtovania a zaevidovania faktúr v účtovníctve tejto spoločnosti a nepreukázania, ţe z nich táto spoločnosť odviedla DPH, správnosť takéhoto záveru ţalovaného na základe výsledkov vykonaného dokazovania nie je v ţiadnom prípade moţné podľa ustálenej súdnej praxe akceptovať. Podľa odôvodnenia napadnutých správnych rozhodnutí, ktoré si osvojil aj krajský súd, ţalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať v daňovom konaní, ţe práce a tovar, deklarované spornými faktúrami boli skutočne dodané spoločnosťou BENE Trade, s.r.o.. Ţalobca je presvedčený o tom, ţe takýto postup ţalovaného ohľadne dôkazného bremena je v prejednávanom prípade v úplnom rozpore so súčasnou ustálenou súdnou praxou. Podľa ustálenej súdnej praxe v oblasti dokazovania v daňovom konaní a o dôkaznom bremene daňového subjektu podľa § 29 Daňového poriadku je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania, a preto, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou obsahujúcou všetky náleţitosti vyţadované platnou právnou úpravou od určitého dodávateľa, vyčerpal tento vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a odberateľa znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 8Sţf/8/2015 7 Ţalobca poukázal na Smernicu č. 2006/12, ktorá bola implementovaná zákonom o DPH. Hoci uvedený zákon má hmotnoprávny charakter, je potrebné túto Smernicu aplikovať aj v procesných predpisoch, teda v daňovom konaní v oblasti DPH, hoci Daňový poriadok neobsahuje v zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie zmienku o prebratí Smernice č. 2006/

  1. Z uvedenej Smernice nepochybne vyplýva a Súdny dvor Európskej únie to opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, ţe právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôţe byť obmedzené. Správca dane dňa
  2. novembra 2011 vypočul bývalého konateľa spoločnosti BENE Trade, s.r.o. J. B., ktorý sa k faktúram vyjadril, ţe sa jednalo o práce na administratívnej budove, ktoré boli vykonávané subdodávateľsky prostredníctvom firmy DATOM, s.r.o. Púchov a ŠŠ Trade, s.r.o., nakoľko spoločnosť BENE Trade, s.r.o. v tom čase nemala vlastných zamestnancov. Ako ďalej bývalý konateľ uviedol, spoločnosť BENE Trade, s.r.o. odpredal, doklady spoločnosti BENE Trade, s.r.o. pri predaji obchodných podielov odovzdal novému konateľovi J. J. na základe preberacieho protokolu, ktorý dodatočne predloţil pri kontrole. Ďalej ţalobca v odvolaní uviedol, ţe : ,,Tieto skutkové okolnosti (predaj firmy) som ja z mojej pozície nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a naviac sú pre mňa a moje postavenie úplne indiferentné, keďže sa udiali až potom, ako prebehla spolupráca medzi mnou a firmou BENE Trade, s.r.o.. Tieto skutočnosti majú jediný faktický dosah, a to je problematickosť v dokazovaní mnou uvádzaných tvrdení, čo daňové úrady a následne aj krajský súd vyhodnocovali ako „podozrivé“ praktiky, a to napriek tomu, že ja som s týmito skutočnosťami nič nemal a dozvedel som sa o nich až následne“. Podľa ţalobcu, ţalovaný bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia prevzal rozhodnutie a odôvodnenie prvostupňového orgánu v danej veci, obmedzil sa na popísanie faktov, pričom nezdôvodnil, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, nakoľko sa len obmedzil na doslovnú citáciu paragrafového znenia zákonov na vec sa vzťahujúcich. Aţ následne prvostupňový súd rozpísal skutkové zistenia a skutkové hodnotenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo však nemení nič na tom, 8Sţf/8/2015 8 ţe preskúmateľnosť a zrozumiteľnosť rozhodnutí daňových úradov nemôţe byť nahrádzaná podrobne rozpísaným odôvodnením rozsudku súdu v správnom súdnictve. Podľa judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je moţné dôvodne od nich poţadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli označené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať moţnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, ţe stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Daňový orgán nemôţe od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne poţadovať jednak preverenie ţe osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a sluţby, na základe ktorej poţaduje vykonanie tohto nároku spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom, a bola schopná ho dodať, a splnila si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH z dôvodu ubezpečenia sa, ţe na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. V zásade prináleţí daňovým orgánom, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a daňových podvodov na DPH a uloţili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonností a daňových podvodov. Ţalobca uviedol, ţe postupoval pri obstarávaní týchto sluţieb s maximálnou moţnou starostlivosťou, ktorú je moţné od neho poţadovať, pričom nezodpovedá za konanie subdodávateľa (nemoţnosť ho predvolať, predaj podielu, nedodrţanie daňových povinností), pričom ekonomická činnosť dodávateľa bola riadne vykonaná, čo si overil, a nakoniec, ani daňový úrad nespochybnil vykonané transakcie. Vykonané dôkazy podľa jeho názoru hodnoverne preukázali, ţe poţadované práce boli reálne vykonané, pričom daňový úrad nepreukázal, ţe by sa vystavitelia predmetných faktúr dopustili nezákonnosti. Naopak, daňové úrady nepreukázali, ţe subjekt označený ako dodávateľ na faktúrach nebol totoţný so skutočným dodávateľom. Ţalobca si riadne podával daňové priznania aj súhrnné výkazy, pričom si riadne plnil príslušné oznamovacie povinnosti. Z týchto dôvodov zotrváva na všetkých svojich doterajších argumentoch 8Sţf/8/2015 9 a tvrdeniach uvedených v konaní pred prvostupňovým súdom ako aj v konaniach pred samotnými správnymi orgánmi. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, ktorý uviedol, ţe ţalobca v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/107/2013 – 59 (13S/108/2013, 13S/109/2013) zo dňa
  3. októbra 2014, ktorým súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol, uvádza v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu na krajskom súde. Ţalovaný uviedol, ţe naďalej v plnom rozsahu trvá na svojich záveroch uvedených ako v ţalobou napadnutom rozhodnutí, tak aj vo svojom stanovisku k ţalobe, podanom dňa
  4. augusta 2013, to znamená, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako i rozhodnutie správcu dane sú vydané v súlade s právnymi predpismi. Na základe uvedených skutočností ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací s poukazom na § 492 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 8Sţf/8/2015 10 Zákon č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady správy daní. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni sa záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďţe daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, ţe účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môţe odvolať, končí aţ vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, ţe daňové orgány v daňovom konaní nemôţu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, ţe zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôţe to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodrţania práva. Daňové orgány môţu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodrţiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe 8Sţf/8/2015 11 daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníţenie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Z ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
  5. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, 8Sţf/8/2015 12 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom do
  6. decembra 2009 faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo sluţbu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo sluţby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo sluţba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) mnoţstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluţby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: 8Sţf/8/2015 13 Predmetom tohto konania boli rozhodnutia ţalovaného č. 1100306/1/196379/2013/5050-r zo dňa
  7. apríla 2013, č. 1100306/1/196383/2013/5050-r zo dňa
  8. apríla 2013 a č. 1100306/1/196395/2013/5050-r zo dňa
  9. apríla 2013, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutia Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 9300401/5/57666/2013/Kra zo dňa
  10. januára 2013,

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2010 v sume 18 676,88 €, č. 9300401/5/57691/2013/Kra zo dňa 07. januára 2013,

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok 2010 v sume 2704,70 € a č. 9300401/5/57713/2013/Kra zo dňa 07. januára 2013,

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2010 v sume 825,81 €. Podľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a/ a § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo na odpočítanie dane z tovarov a sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto sluţbe (tovare) vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby (tovaru). To znamená, ţe právo na odpočítanie dane si môţe daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáţe, ţe došlo k reálnemu dodaniu zdaniteľného obchodu od dodávateľa uvedeného na faktúre a tento zdaniteľný obchod pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ a bola vystavená faktúra podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH. V uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že nebolo preukázanie dodanie zdaniteľné plnenia pre žalobcu spoločnosťou BENE Trade, s.r.o. tak ako to bolo uvedené v sporných faktúrach, ktoré verne nezobrazovali reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení pre žalobcu tak, aby si žalobca mohol z takto uhradených faktúr uplatniť nadmerný odpočet DPH. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ si môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a

  1. V zmysle písm. a/ citovaného ustanovenia platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru 8Sţf/8/2015 14 a sluţieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a sluţieb zaťaţuje daňový subjekt – ţalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a sluţieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, ţe sú v nej uvedené údaje odráţajúce skutočne reálne plnenie. To, ţe určitý doklad má všetky náleţitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predloţení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z
  2. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z
  3. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je moţné vyhotoviť 8Sţf/8/2015 15 akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zhode s Krajským súdom v Trenčíne povaţuje ďalšie vznesené námietky ţalobcu za bezpredmetné, nakoľko v danej veci nebolo ţalobcom jasne preukázané, ţe ţalobcovi skutočne sporné sluţby fakturované sporným faktúrami, ktoré vystavila spoločnosť BENE Trade, s.r.o., ich táto aj skutočne dodala. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/107/2013-59 (13S/108/2013, 13S/109/2013 z
  4. októbra 2014 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  5. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  6. februára 2017 Mgr. Peter M E L I CH E R , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.