N a j v y š š í s ú d 6 Tost 6/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr.

§ 141Tr.

zák. a za obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

§ 140písm.

c/ a § 141 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí

1. februára 2017, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
2. januára 2017, sp. zn. 3 Tp 7/2016, v neprospech obvinených R. M. a V. K., takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie) uznesením z
3. januára 2017, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. prepustil obvinených M. R., nar. X., t.č. Ústav na výkon väzby Nitra, R. M., nar. X., t.č. Ústav na výkon väzby Leopoldov a V. K., nar. X., t.č. Ústav na výkon väzby Ilava, z väzby na slobodu. Proti tomuto uzneseniu (ktoré bolo prokurátorovi doručené
4. januára 2017) podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor)
5. januára 2017 sťaţnosť. V nej vytkol, ţe poučenie v napadnutom uznesení je nesprávne, lebo k vyhláseniu tohto uznesenia
6. januára 2017 nedošlo a bolo doručené 2 6 Tost 6/2017 neskôr. V ďalšom poukázal na uznesenie sudcu pre prípravné konanie z
7. novembra 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, ktoré bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) z
8. novembra 2016, sp. zn. 2 Tost 40/2016, ktorým bola väzba u obvinených predĺţená do
9. júla
10. Od tohto rozhodnutia sa dôkazná situácia nijakým spôsobom v prospech obvinených nezmenila. Orgány činné v trestnom konaní postupujú pri vykonávaní dokazovania bez prieťahov, od posledného rozhodnutia najvyššieho súdu bolo vydaných 6 uznesení o pribratí znalca k zaisteným stopám, vysporiadali sa zaistené finančné prostriedky a strelné zbrane, ktoré neboli podrobené znaleckému skúmaniu, vykonala sa analýza časti predbeţného vyjadrenia a znaleckého posudku a bola spracovaná ţiadosť o vyhlásenie pátrania po svedkovi L. B., ktorý sa nedostavil na úkon a korešpondenciu si nepreberá. Spisový materiál má 5500 strán, čo si vyţaduje vykonávať priebeţnú analýzu dôkaznej situácie s cieľom naplánovať vykonanie ďalších dôkazov, a tak zistiť náleţitý skutkový stav. Nijako sa nezmenila dôkazná situácia, a to ani ohľadom dôvodov väzby, v podrobnostiach odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2 Tost 40/2016, a na to, ţe sudca pre prípravné konanie neuviedol v rozhodnutí ţiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých dospel k opačnému záveru. K rozhodnutiu prokurátora o prepustení J. W. na slobodu uviedol, ţe naň nie je moţné sa dôvodne odvolávať, nakoľko menovaný v plnom rozsahu od začiatku spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a poţiadal o policajnú ochranu, ktorá mu bola poskytnutá. Vzhľadom na jeho správanie a plnenie podmienok policajnej ochrany, nie je dôvod domnievať sa, ţe by z jeho strany mohlo dôjsť k páchaniu trestnej činnosti, jeho priznanie a usvedčenie ďalších obvinených nie je dôvod predpokladať, ţe by v podmienkach policajnej ochrany ovplyvňoval svedkov, alebo inak maril vyšetrovanie. Navrhol, aby najvyšší súd podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie, ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol a obvinených ponechal vo väzbe z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Dôvody sťaţnosti boli na vedomie zaslané obvineným M. R., R. M. a V. K. ako aj ich obhajcom, ktorí okrem obvineného R. M., nevyuţili právo vyjadriť sa k podanej sťaţnosti. Obvinený R. M.... prostredníctvom obhajcu JUDr. A. D. vo vyjadrení zo
11. februára 2017 uviedol, ţe väzba predstavuje najzávaţnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý je prípustný podľa článku 17 Ústavy Slovenskej republiky. Podstatou väzby je nevyhnutné dočasné pozbavenie osobnej slobody obvineného v súlade so zásadou primeranosti 3 6 Tost 6/2017 a zdrţanlivosti, a to ţe počas trvania trestného konania by mali byť vyuţité všetky opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných občianskych práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú, a to v medziach daných povahou príslušného opatrenia. Väzba ako zabezpečovací inštitút nesmie mať sankčnú povahu, ani výchovné poslanie, nesmie byť ani prostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nie je daný, a to aj

doterajší priebeh vyšetrovania, t.j. uţ vo veci vypovedal svedok R. M., N. M. ako aj obvinený J. W., ktorý bol uţ v decembri 2016 prepustený samotným prokurátorom z väzby na slobodu. Tieţ bola v tejto trestnej veci vypočutá uţ absolútna väčšina ostatných svedkov, z ktorých ho ani jedna nepozná. Taktieţ vypovedali aj viacerí obvinení, z ktorých väčšinu nepozná a títo obvinení nepoznajú ani jeho, pričom od skutku č. 2 z uznesenia o vznesení obvinenia malo uplynúť viac ako 10 rokov. On vypovedal tieţ, 4. a 25. novembra 2016. Dôveryhodnosť svedeckej výpovede poškodeného R. M. bola, okrem výpovede obvineného J. W. z 27. októbra 2016 (str. 19) dôvodne spochybnená aj jeho konaním, t.j. opakovaným nedostavením sa k výsluchu a konfrontácii 4. novembra 2016 s N. M. bez riadneho ospravedlnenia. Výpoveď svedka N. M.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

1. októbra 2016, sp. zn. 4 Tost 36/2016, je procesne nepouţiteľná, lebo nebol vypočutý v tejto veci ako obvinený. Z týchto vykonaných výpovedí obvinených a svedkov nevyplynulo, ţe by on bol akýmkoľvek spôsobom priamo, alebo nepriamo ovplyvňoval, resp. akýmkoľvek spôsobom maril objasňovanie skutočností. Okrem toho 18 dní (od
2. do 28.11.2016) bol mimo kolúznej väzby, a to na základe uznesenia špecializovaného trestného súdu z
3. novembra 2016, počas ktorej sa kolúzne nesprával. Dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v súčasnosti neobstojí. Na podporu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neexistujú ţiadne dôkazy a v uznesení o vzatí do väzby, v sťaţnosti prokurátora nie je uvedená ţiadna skutočnosť, ktorá by takýto dôvod väzby čo i len čiastočne odôvodňovala. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu nestačí len dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu na zdôvodnenie väzby, ale musí k tomu pristúpiť aj ďalší významný a dostatočný dôvod ustanovený vnútroštátnym zákonom. Skutočnosti, ktoré boli v čase rozhodovania o vzatí do väzby postačujúce na vzatie do väzby, sa stávajú po dlhšej dobe nedostatočnými na jej ďalšie trvanie a bez pristúpenia ďalšej konkrétnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala obavu, ţe by obvinený mal aj po prepustení z väzby na slobodu páchať trestnú 4 6 Tost 6/2017 činnosť, by zakladala nezákonnosť jej ďalšieho trvania. K dôvodom jeho väzby, ktoré boli ustálené pri vzatí do väzby dňa
4. mája 2016, nepristúpila ţiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ďalšie trvanie jeho väzby. V celom spisovom materiáli sa nenachádzajú ţiadne ďalšie významné a dostatočné dôvody na to, aby bol obvinený naďalej drţaný vo väzbe. Výpovede svedka N. M. (str. 9 výsluchu z 27.01.2017), svedka M. R. (str. 12 výsluchu z 24.01.2017) a obvineného J. W. (str. 11 výsluchu z 27.10.2016) potvrdzujú, ţe nebol nikdy členom skupiny tzv. T.. Doposiaľ nebol trestne stíhaný a ani právoplatne odsúdený za akýkoľvek trestný čin. Pred zadrţaním nepáchal trestnú činnosť, ale naopak sa snaţil riadne podnikať, čo nie je v súčasnosti z dôvodu pretrvávajúcej hospodárskej krízy jednoduché, čím sa finančne staral o seba a svojich blízkych. V jeho prípade úplne absentuje akákoľvek konkrétna skutočnosť, ktorá by dovoľovala vyvodiť čo i len hypotetický záver o tom, ţe bude pokračovať v trestnej činnosti, a preto nie je preventívna väzba u jeho osoby dôvodná. Väzba je zaisťovacím úkonom a nie represívnym, a ak je moţné ju nahradiť iným spôsobom, za súčasného prijatia účinných obmedzení uloţených obvinenému, či uţ písomným sľubom, peňaţnou zárukou alebo dohľadom podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., prípadne ich kombináciou, má za to, ţe takýto postup by mal mať prednosť pred väzobným stíhaním aj

čl. 17 ods. 1, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené ani jeden z dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. nie je u jeho osoby dôvodný. Preto v súlade s § 79 ods. 3 Tr. por.

základné ústavné práva a slobody, doposiaľ vedený ţivot, jeho rodinu a jeho osobu ţiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť prokurátora zamietol. Prokurátor

1. februára 2017 zaslal najvyššiemu súdu podanie, ktorým podľa § 188 ods. 2 Tr. por. vzal podanú sťaţnosti výslovne späť vo vzťahu k rozhodnutiu o prepustení M. R. z väzby na slobodu. Predseda senátu uznesením zo
2. februára 2017, sp. zn. 6 Tost 6/2017, podľa § 188 ods. 4 Tr. por. zobral na vedomie toto výslovné späťvzatie sťaţnosti prokurátorom a súčasne dal písomný príkaz na prepustenie tohto obvineného z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej redukovanej sťaţnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia iba vo vzťahu k obvineným R. M. a V. K., ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce. Dospel pritom k záveru, ţe podaná sťaţnosť nie je dôvodná. 5 6 Tost 6/2017 Zo spisu je zrejmé, ţe uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky v Bratislave z
3. mája 2016 pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 bolo obvineným, okrem iného aj R. M. a V. K. vznesené obvinenie za zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., za obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

§ 141Tr.

zák. a za obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

§ 140písm.

c/ a § 141 Tr. zák. na tom skutkovom základe (jedenástich značne rozsiahlych skutkoch) uvedenom v predmetnom uznesení. Na návrh prokurátora z

1. mája 2016, sp. zn. VII/2 Gv 89/16/1000-48, sudca pre prípravné konanie uznesením zo
2. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z
3. mája 2016, sp. zn. 6 Tost 19/2016, boli, okrem iného vzatí do väzby obvinení R. M.... a V. K. z väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., u ktorých väzba začala plynúť od
4. mája
5. Uznesením sudcu pre prípravné konanie z
6. novembra 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, v spojení s uznesením najvyššieho súdu z
7. novembra 2016, sp. zn. 2 Tost 40/2016, podľa § 76 ods. 3 Tr. por. bola lehota väzby aj u obvinených R. M. a V. K. predĺţená o sedem mesiacov, teda do
8. júla
9. Ţiadostiam obvinených R. M. a V. K. o prepustenie z väzby na slobodu z
10. decembra 2016 a obvineného R. M. aj z
11. januára 2017 spojenú s jeho písomným sľubom, doručených 28., resp.
12. decembra 2016 prokurátorovi, nebolo vyhovené. Dňa
13. januára 2017 ich prokurátor predloţil sudcovi pre prípravné konanie s návrhom nevyhovieť im a odmietnuť akékoľvek ich alternatívy väzby. Sudca pre prípravné konanie vyjadrenie prokurátora v elektronickej podobe zaslal obvineným a ich obhajcom. Výsluchy obvinených R. M. a V. K. vykonal
14. januára 2017 v prítomnosti ich obhajcov a prokurátora. Uznesenie sudcu pre prípravné konanie o prepustení aj obvinených R. M. a V. K. z väzby na slobodu bolo doručené všetkým procesným stranám. Obvinení vo výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie a tieţ aj prostredníctvom 6 6 Tost 6/2017 obhajcov namietali dôvodnosť trestného stíhania a neexistenciu dôvodov väzobného stíhania. Trvali na podaných ţiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu a obvinený R. M.... navyše ţiadal, aby väzba bola nahradená písomným sľubom. Sudca pre prípravné konanie po oboznámení so spisovým materiálom, vyjadrením prokurátora k podaniam obvinených a po vypočutí obvinených dospel k záveru, ţe ţiadosti obvinených sú dôvodné. Na základe toho vydal napadnuté uznesenie, ktorým prepustil obvinených z väzby na slobodu. V dôvodoch tohto rozhodnutia sa konštatuje, ţe v tomto štádiu trestného konania je podozrenie z trestnej činnosti obvinených dôvodné. Po 10 mesiacoch výkonu väzby konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú dôvod väzby u obvinených v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., pre ďalšie trvanie väzby musia byť doplnené ďalšími konkrétnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú obavu, ţe by obvinení mohli ovplyvňovať svedkov, mariť trestné stíhanie, alebo ţe by mohli pokračovať v trestnej činnosti. Zo spisového materiálu vyplýva, ţe neboli zistené ďalšie konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali niektorý z väzobných dôvodov v zmysle § 71 ods. 1 Tr. por. Zároveň je poukázané na príkaz prokurátora z
15. decembra 2016, ktorým prepustil obvineného J. W. z väzby na slobodu s predpokladom, ţe obvinený nebude pokračovať v trestnej činnosti ani ovplyvňovať svedkov a ţe sa podieľal na usvedčovaní ostatných členov zločineckej skupiny. Ak u toho obvineného, ktorý je v súčasnosti trestne stíhaný pre 6 skutkov, z toho v 3 prípadoch ide o obzvlášť závaţný zločin, nie je daná táto obava z predpokladaného konania uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., potom v súčasnosti tieto dôvody väzby aj u týchto obvinených, ktorí sú trestne stíhaní pre podstatne menší počet skutkov, nie sú dané. V nadväznosti na uvedené najvyšší súd pripomína, ţe skutky pod bodmi 1/ druhá odráţka a pod bodom 2/, za ktoré sú obvinení trestne stíhaní mali páchať od 90-tich rokov, minimálne od úmrtia J. T.
16. júla 2003, konkrétne obvinený R. M...., prezývaný „R.“ ako člen podskupiny - vetvy (obvineného H. M., prezývaného „H.“) zločineckej skupiny „T.“ mal na pokyn nadriadeného obvineného J. W. od roku 2006 páchať násilnú trestnú činnosť. Obvinený V. K., prezývaný „D.“, pod bodom 1/ štvrtá odráţka ako člen tejto zločineckej skupiny, minimálne od roku 2006 mal obdobne, ako obvinení M. K., prezývaný „M.“, odovzdávať ako bývalý policajt boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru poznatky v prospech tejto skupiny, vyuţívajúc svoje početné kontakty v rôznych zloţkách Policajného zboru. Obvinenému V. K. bolo
17. decembra 2016 vznesené obvinenie aj 7 6 Tost 6/2017 pre zločin krivej výpovede podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť

1. novembra
2. Z uvedeného je nepochybné, ţe obvinení mali trestnú činnosť, za ktorú sú trestne stíhaní páchať najneskôr v období roku 2006, resp. 2008, teda pred viac ako 10, resp. pred 8 rokmi. Existencia akéhokoľvek dôvodu väzby u týchto obvinených stráca akýkoľvek zmysel, ak od tej doby sa nedopustili ţiadnej trestnej činnosti. Obvinení totiţ za dobu od spáchania trestnej činnosti, za ktorú sú trestne stíhaní, do dnešnej doby mohli urobiť všetko, aby ich trestná činnosť nebola odhalená, teda aj v akomkoľvek smere mariť objasňovanie skutočností dôleţitých pre trestné stíhanie. Nepochybne za danú dobu mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti, za ktorú sú nateraz stíhaní, resp. v páchaní inej trestnej činnosti. Orgány činné v trestnom konaní v doterajšom trestnom stíhaní nezistili páchanie novej trestnej činnosti obvinenými, aj keď vypočuli celý rad obvinených, svedkov a zadováţili dôkazy svedčiace v ich neprospech. V rámci tohto vyšetrovania nezistili ani nové kolúzne správanie sa obvinených vo vzťahu k trestnej činnosti spáchanej v 90-tich rokoch, resp. v rokoch 2006 aţ
3. Pre úplnosť treba uviesť, ţe prokurátor Mgr. M. Stanislav
4. februára 2017 v zmysle § 188 ods. 2 Tr. por. zobral späť sťaţnosť vo vzťahu k obvinenému M. R., v ostatnom na podanej sťaţnosti vo vzťahu k rozhodnutiu o ţiadostiach obvinených R. M. a V. K. trvá, čo najvyššiemu súdu bolo doručené faxom rovnakého dňa. Súčasne však prokurátor príkazom z
5. februára 2017, sp. zn. VII/2 Gv 41/17/1000-4, podľa § 79 ods. 1, ods. 4 Tr. por. prikázal Ústavu na výkon väzby Nitra, aby obvineného M. R. ihneď prepustil z väzby na slobodu, nakoľko pominuli dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. V dôvodoch tohto príkazu okrem iného poukázal na to, ţe vyšetrovateľ v podnete z
6. februára 2017 na prepustenie tohto obvineného uviedol, ţe tento obvinený vo výsluchu k trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie, sa priznal a popísal aj ďalšiu trestnú činnosť zločineckej skupiny označovanej ako T.. Vyjadril sa k trestnej činnosti tzv. vetvy T. F. a k členom skupiny pôsobiacich v skupine mimo uvedenej vetvy. V tomto štádiu trestného konania nie je v súčasnosti predpoklad potreby ďalších procesných úkonov s obvineným. Dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. u tohto obvineného pominuli, nakoľko sa v plnom rozsahu k spáchaniu svojej trestnej činnosti priznal a svojou výpoveďou usvedčuje ďalších obvinených, takže tu nie je predpoklad, že by mohol po prepustení z väzby pôsobiť na svedkov, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné 8 6 Tost 6/2017 stíhanie. Vo vzťahu k § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z doposiaľ zadováţených dôkazov vyplynulo, ţe M.... R. mal štruktúry skupiny T. opustiť niekedy v rokoch 2005 – 2006 a odvtedy vykonával osobnú ochranu H. S. a stýkal sa len s členmi vetvy T. F. bez naviazania na ostatných členov skupiny, a to do roku
7. Vzhľadom na skutočnosť, ţe spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a o jeho výpovediach majú všetci ďalší členovia skupiny vedomosť, nie je dôvod predpokladať, ţe by mohol v páchaní trestnej činnosti, za ktorú je trestne stíhaný, ďalej pokračovať. Prokurátor v tomto príkaze uviedol, ţe v súčasnosti nepredpokladá rozšírenie obvinenia M. R. za iné trestné činy a nie je predpoklad, ţe by bolo potrebné s menovaným vykonať nejaké procesné úkony. Príkaz prokurátora je bez akýchkoľvek pochybností nezákonný, lebo v dobe tohto príkazu prokurátora najvyšší súd uţ rozhodoval o jeho sťaţnosti. Príkaz na prepustenie obvineného M. R. mohol vydať uţ iba predseda senátu tohto súdu v zmysle § 188 ods. 4 Tr. por. Vyjadrené preukazuje, že zo strany vyšetrovateľa a prokurátora dôvodom na prepustenie obvineného M. R. z väzby na slobodu bola iba priznávajúca výpoveď obvineného M. R. bez ohľadu na závažnosť skutkov, ktorých sa mal dopustiť. Tento dôvod je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, Ústavou Slovenskej republiky a § 121 ods. 1 Tr. por. Väzba obvineného nesmie byť prostriedkom na jeho donútenie k priznaniu sa k trestnej činnosti. Zo spisu je zrejmé aj to, ţe v danej veci orgány činné v trestnom konaní mali dostatok času (od vznesenia obvinenia
8. mája 2016 do
9. februára 2017) na vykonanie rozhodujúcich výsluchov obvinených a svedkov, ktorí prichádzali do úvahy, najmä za situácie, ţe viacerí obvinení boli vo väzbe. Z príkazu prokurátora na prepustenie obvineného z väzby na slobodu a z vyjadrenia vyšetrovateľa je zrejmé, že v prejednávanej veci už nie sú plánované žiadne dôležité úkony. Úkony, o ktorých sa prokurátor zmienil v podanej sťaţnosti, sú beţného charakteru, pre ktoré nie je potrebné akceptovať väzobné stíhanie obvinených, najmä za situácie, keď boli zabezpečené všetky dôleţité dôkazy potrebné pre trestné stíhanie. Viacerí obvinení sa do súčasnej doby priznali k spáchaniu trestnej činnosti v rámci 9 6 Tost 6/2017 zločineckej skupiny a tieto usvedčujúce výpovede sú potvrdzované svedeckými a ostatnými dôkazmi. Navyše ide o trestnú činnosť, ktorá mala byť spáchaná pred viacerými rokmi. Doteraz získané dôkazy preukazujú, ţe skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, mali byť spáchané, tieto majú znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, ţe tieto skutky spáchali obvinení. Vyplýva to najmä z usvedčujúcich výpovedí viacerých obvinených a niektorých svedeckých výpovedí, čo prehlbuje podozrenie predpokladané ustanovením § 71 ods. 1, prvá veta Tr. por., ktoré bolo slabšie pri vznesení obvinenia a vzatia obvinených do väzby. Naproti tomu doposiaľ získané dôkazy oslabujú dôvod kolúznej väzby, pretoţe bol značne zúţený priestor obvinených pre ovplyvňovanie obvinených, svedkov, poškodených, znalcov, alebo pre marenie objasňovania skutočností závaţných pre trestné stíhanie. Taktieţ s odstupom času, ako aj pre väzobné stíhanie došlo k značnej minimalizácii moţnosti pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú sú obvinení trestne stíhaní, resp. páchať aj inú trestnú činnosť, napr. pre zaobstaranie si prostriedkov pre ţivobytie. Z týchto dôvodov sa najvyšší súd stotoţnil so záverom sudcu pre prípravné konanie, a to ţe väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. u obvinených R. M. a V. K. pominuli. Na tieto skutočnosti správne poukázali aj obvinení v ţiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu a tieţ obvinený R. M.... vo vyjadrení k sťaţnosti prokurátora. Oprávnená bola konštatácia sudcu pre prípravné konanie, ţe ak boli splnené podmienky pre prepustenie obvineného J. W. z väzby na slobodu, potom boli splnené zákonné podmienky aj pre prepustenie týchto ďalších obvinených z väzby na slobodu. Ak by sa tak nestalo, išlo by o selektívnu diskrimináciu, teda ţe pri rovnakých podmienkach sa nepostupovalo rovnako, čo zákon vylučuje. Z vyjadreného je nepochybné, ţe v konaní o vzatí obvinených do väzby rozhodol v danom prípade zákonný sudca, a to v súlade so zákonom, v predpísanej lehote a po predchádzajúcom výsluchu obvinených. Prokurátor ako oprávnená osoba podala proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie včas sťaţnosť. Sudca pre prípravné konanie pritom rešpektoval všetky zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na rozhodovanie o väzbe, pri splnení formálnych a materiálne podmienok. 10 6 Tost 6/2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov sťaţnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. . P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
10. februára 2017 JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r. predseda senátu Vypracoval JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová