← Slovensko

o zaplatenie 308 323,60 Sk s prísl.

Najvyšší súd 3 Obo/74/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P.Š., Z., H., zastúpeného JUDr. M.P., advokátom so sídlom v B., F., proti žalovanému MVDr. R.A., S., O., zastúpenému JUDr. A.H., advokátkou so sídlom v K., M., o zaplatenie 308 323,60 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Cb/8942/1993 – 97 zo dňa

  1. januára 2007, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 308 323,60 Sk ako aj nahradiť trovy konania vo výške 96 456 Sk. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie ceny dodávky 3x80 ks ošípaných v hodnote 808 323,60 Sk, ktoré žalobca dodal žalovanému dňa
  2. a
  3. marca 1993 podľa faktúry č. 159/32 zo dňa
  4. marca 1993, splatnej
  5. marca
  6. V konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému ošípané v uvedenom množstve, sporné bolo, či žalovaný splnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu 3 Obo/74/2008 2 vzhľadom na platby, ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil. Za dodávky ošípaných, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, žalovaný zaplatil 500 000 Sk a nezaplatil 308 323,60 Sk V roku 1993 žalobca dodal žalovanému na bitúnok vo S. šesť dodávok ošípaných, ktorých cenu vyfakturoval faktúrou č. 135/32, splatnou
  7. marca 1993 na 285 155,90 Sk, zaplatenou
  8. apríla 1993, faktúrou č. 159/32, splatnou 26.marca 1993 na 808 323,60 Sk, na ktorú žalovaný zaplatil iba 500 000 Sk dňa
  9. apríla 1993, faktúrou č. 191/32 splatnou
  10. apríla 1993 na 282 240 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil, faktúrou č. 218/32 splatnou
  11. apríla 1993 na 518 758,30 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil, faktúrou č. 244/32 splatnou
  12. apríla 1993 na 251 323,80 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil a faktúrou č. 263/32 splatnou
  13. mája 1993 na 484 848 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil. Z toho vyplýva, že ku dňu podania žaloby žalobca evidoval voči žalovanému dlh v celkovej výške 1 845 493,70 Sk. V priebehu konania mu žalovaný v roku 1994 viacerými platbami zaplatil bez určenia konkrétneho záväzku celkom 855 119,30 Sk. Žalobca prijaté plnenie v súlade s ustanovením § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka započítal najskôr na úroky z omeškania z dlžných súm v celkovej výške 474 004 Sk a zvyšok / 381 115 Sk / na vyrovnanie nedoplatku z faktúry č. 159/32 vo výške 308 324 Sk a na čiastočnú úhradu faktúry č. 191/32, znejúcej na sumu 282 240 Sk, čím sa uvedený dlh na istine znížil na 1 464 378,70 Sk. Z obsahu znaleckého posudku znalca Ing. M.O. č. 29/2006 vyplýva, že v roku 1993 za dodávky ošípaných žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 2 630 649,60 Sk, pričom žalobca od žalovaného prijal sumu 2 629 649,60 Sk. Uvedené zistenie znalca súhlasí aj s údajmi, uvedenými v evidencii žalobcu. Znalec však v znaleckom posudku nezohľadnil, že žalovaný z uvedenej sumy 985 374,40 Sk uhradil za spoločnosť S. vo S.. Žalovaný v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že kúpnu cenu za dodávky ošípaných vyfakturovanú faktúrou č. 159/32 zo dňa
  14. marca 1993 zaplatil. Znaleckým posudkom ako aj stanoviskom auditora nebolo preukázané zaplatenie faktúry v celom rozsahu, súd preto neprihliadol na tvrdenia žalovaného o zaplatení 3 Obo/74/2008 3 vyúčtovanej sumy v celom rozsahu. Keďže žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu podľa § 447 Obchodného zákonníka, súd žalobe vyhovel. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na
  15. novembra 2006, právna zástupkyňa žalovaného požiadala súd o jeho odročenie z dôvodu služobnej cesty do Š.. Súd jej žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na
  16. januára 2007, pričom právna zástupkyňa žalovaného opätovne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu vopred plánovaného lekárskeho vyšetrenia v Českej republike. Keďže žiadny doklad nepredložila, súd návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel a konal v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie. Uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatňovanú sumu v neprítomnosti žalovaného napriek tomu, že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. V čase podania žiadosti o odročenie pojednávania žalovaný nemal k dispozícii žiadny doklad o tom, že právna zástupkyňa má plánované lekárske vyšetrenie, tento doklad mohol súdu preukázať až následne, po danom lekárskom vyšetrení, o to skôr, že sa jednalo o lekárske vyšetrenie v zahraničí. Lekárske zariadenie vydáva potvrdenie až po tom, ako sa vyšetrenie vykoná, keďže vopred nemožno zaručiť, že sa daná osoba vyšetrenia zúčastní. Následne bola právna zástupkyňa žalovaného hospitalizovaná v nemocnici v Jihlave. Skutočnosť, že zo strany právnej zástupkyne žalovaného nešlo o vytváranie zbytočných prieťahov v konaní preukazuje predložením potvrdenia príslušného zdravotníckeho zariadenia, ktoré v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo možné predložiť. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, s rozhodnutím súdu prvého stupňa nie je možné súhlasiť. Žalobca dodal žalovanému v roku 1993 tovar v hodnote 2 145 493,70 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal nedobré skúsenosti so spoločnosťou S. 3 Obo/74/2008 4 spol. s. r. o., ktorá od neho odoberala tovar avšak svoje záväzky voči žalobcovi neplnila, žalobca podmienil dodávanie tovaru úhradou záväzkov spoločnosti S. spol. s. r. o. , čo žalovaný odmietol. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca trval na tom, aby mu žalovaný vždy vopred poskytol určitú zálohu na dodaný tovar. V súlade s dohodou žalovaný zaplatil za tovar, dodaný v roku 1993 dňa
  17. marca 1993 422 910,40 Sk,
  18. marca 1993 562 464 Sk,
  19. apríla 1993 285 155,90 Sk,
  20. apríla 1993 500 000 Sk a
  21. augusta 1994 600 000 Sk. Najneskôr ku dňu
  22. marca 1993 žalovaný uhradil svoje záväzky voči žalobcovi z titulu kúpnej ceny za dodaný tovar podľa faktúry č. 159/32 v plnej výške. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že žalovaný plnil na účet inej spoločnosti. Podľa názoru žalovaného rozhodujúcim údajom pre to, kto záväzok plní, je označenie dlžníka. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že na účet žalobcu poukázal dňa
  23. augusta 1994 sumu 600 000 Sk, dňa
  24. augusta 1994 sumu 200 000 Sk a sumu 703 901,50 Sk, aj keď mu to Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 Obo 150/03 zo dňa
  25. februára 2005 uložil. Má za to, že súd neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 4/2004 zo dňa
  26. novembra 2005, ktorým dovolací súd zamietol dovolanie žalovaného v obdobnej veci. Platby, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazuje, sa netýkajú sporného prípadu a boli poskytnuté ako platby za iné faktúry, resp. na úhradu úrokov za rok
  27. Napadnutý rozsudok ako vecne správny navrhuje potvrdiť. V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa
  28. apríla 2009 požiadal o pripustenie zmeny žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 308 323,60 Sk, úrok z omeškania vo výške 16% ročne z istiny 308 323,60 Sk od
  29. marca 1993 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 12 332 Sk a trovy právneho 3 Obo/74/2008 5 zastúpenia 96 456 Sk. Keďže výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, odvolací súd požadovanú zmenu podľa § 95 O. s. p. pripustil uznesením zo dňa
  30. júna
  31. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Žalovaný v odvolaní namieta, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže pojednávanie v predmetnej veci, konané dňa
  32. januára 2007, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, sa uskutočnilo bez jeho účasti ako aj bez účasti jeho právnej zástupkyne, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a požiadala o odročenie pojednávania. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalovaný bol v konaní zastúpený advokátkou JUDr. A.H. podľa § 25 O. s. p. Súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň
  33. novembra 2006, žalovaný požiadal o jeho odročenie s poukazom na služobnú cestu do Š. v termíne od
  34. novembra 2006 do
  35. novembra
  36. Súd jeho žiadosti vyhovel. Ďalšie pojednávanie súd prvého stupňa nariadil na deň
  37. januára 2007, žalovaný opätovne požiadal o jeho odročenie z dôvodu vopred plánovaného vyšetrenia jeho právnej zástupkyne v zahraničí. Žiadosť o odročenie pojednávania súd neakceptoval a v konaní pokračoval v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd má účastník konania právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Ak je účastník zastúpený advokátom, vykonáva svoje práva a povinnosti prostredníctvom tohto zástupcu. Z právnej úpravy procesného postavenia zástupcu účastníka konania vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza aj v prípade, ak bez návrhu účastníka súd prejedná vec v jeho neprítomnosti i v neprítomnosti zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Za dôležitý dôvod je potrebné považovať aj lekárske vyšetrenie. 3 Obo/74/2008 6 Žalovaný s odvolaním predložil potvrdenie zahraničného zdravotníckeho zariadenia, podľa ktorého sa jeho právna zástupkyňa dňa
  38. januára 2007, t.j. v deň, na ktorý bolo nariadené pojednávanie, zúčastnila celodenného vyšetrenia v tomto zariadení s následnou hospitalizáciou. Z uvedeného dokladu vyplýva, že žalovaný požiadal o odročenie z dôležitého dôvodu, existujúceho v čase pojednávania. Keďže žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, na ktorom súd vykonal dokazovanie, ku ktorému sa žalovaný nemohol vyjadriť a rozhodol vo veci, odňal mu možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci / § 224 ods. 3 O. s. p. /. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  39. júla 2009 JUDr. Beata Miničová, .v. r predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.