Najvyšší súd 2Sžo/90/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a z členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, so sídlom Tulčík č. 310, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova č. 20, Košice, proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2956/2012-2.2 zo dňa 08. februára 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/105/2012-73 zo dňa 07. augusta 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/105/2012-73 zo dňa 07. augusta 2014 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou ţalobca sa domáhal 2 2Sžo/90/2014 preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2956/2012-2.2 zo dňa 08.02.2012 a nepriznal mu náhradu trov konania. Predmetným rozhodnutím ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie (bývalého Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove) č. 1/2011/01104-015/KM-R zo dňa 29.09.2011, ktorým bola povolená výnimka zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a písm. f/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“). Výnimky boli povolené pre ţiadateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP 8, Banská Bystrica v súvislosti s vykonaním náhodnej ťaţby. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a v ich rozhodnutiach vyjadrené uváţenie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu piatemu stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Ďalej uviedol, ţe odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náleţitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zváţení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. K tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ ţalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotoţnil, nie je dôvod povaţovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd konštatoval, ţe prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadováţené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania a ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobu bolo potrebné zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky ţalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, 3 2Sžo/90/2014 aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania. Rozsudok krajského súdu povaţoval ţalobca za nesprávny z dôvodov, uvedených v ustanovení § 205 ods. 1 písm. a/ (zrejme mal na mysli odsek 2) a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Namietal procesné pochybenie v postupe správneho orgánu, ktorý zaslal oboznámenie s podkladmi rozhodnutia len ţalobcovi samotnému. Ďalej namietal vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, neidentifikovanie územia, na ktorom sa výnimka povolila parcelnými číslami, ale len JPRL a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť. Uviedol, ţe sa nestotoţňuje s názorom ţalobcu, ţe bol ako účastník konania ukrátený na svojich právach konať prostredníctvom právnej zástupkyne a ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, pričom podrobne popísal procesný postup a zdôraznil, ţe postupom správnych orgánov nedošlo k porušeniu práv ţiadneho účastníka konania, keďţe prvostupňový správny orgán umoţnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a krajský súd dal v odôvodnení rozsudku odpoveď na všetky otázky, ktoré povaţoval za relevantné. Nesúhlasil s názorom ţalobcu, ţe z rozhodnutí správnych orgánov nemoţno identifikovať ako bol posúdený záujem na ochrane prírody pri povoľovaní výnimky. Uviedol, ţe povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v rámci podmienok územnej ochrany nie je podmienené určením dotknutého územia parcelnými číslami. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý upravuje v § 1
- a)právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve,
- b)konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) 4 2Sžo/90/2014 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, ţe na základe ţiadosti ţiadateľa - štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2011 bývalý Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1/2011/01104-015/KM-R zo dňa 29.09.2011 v časti výroku A. nepovolil výnimku zo zákazov ustanovenia § 16 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona č. 543/2002 Z. z., čiţe nepovolil zasiahnuť do lesných porastov a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a rušiť pokoj a ticho v JPRL č. 121 a 118A v lesnom celku Vernár štátne lesy na LHC Hranovnica v národnej prírodnej rezervácii Vernárska tiesňava, ktoré sa nachádzajú na lesných pozemkoch parc. KN-C č. 820/1 a 650/1 v k.ú. V. a v JPRL č. 140 v lesnom celku Hrabušice štátne lesy na LHC Hranovnica v národnej prírodnej rezervácii Tri kopce (mimo 60 m ochranného pásu bezprostredne pri štátnej ceste), ktorý sa nachádza na časti lesného pozemku parc. KN-C č. 650/20 v k.ú. V. a v časti výroku B. povolil výnimku zo zákazov ustanovenia § 16 ods. 1 písmeno b/ a f/ zákona č. 543/2002 Z. z. v JPRL č. 140 v lesnom celku Hrabušice štátne lesy na LHC Hranovnica v národnej prírodnej rezervácii Tri kopce (do 60 m ochranného pásu bezprostredne pri štátnej ceste) a v JPRL č. 91 v lesnom celku Vernár štátne lesy na LCH Hranovnica v národnej prírodnej rezervácii Vernárska tiesňava za určených podmienok. Povolené výnimky zo zákazov platili do 31.12.2012. Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky (ţalovaný) rozhodujúc ako odvolací orgán o odvolaní Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (ţalobca) zastúpeného aj v priebehu správneho konania advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou zamietol podané odvolanie a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie Krajského úradu ţivotného v Prešove č. 1/2011/01104-015/KM-R zo dňa 29.09.2011 potvrdil rozhodnutím č. 2956/2012- 2.2 zo dňa 08.02.2012, ktoré je predmetom daného súdneho preskúmavacieho konania. Ochranou prírody a krajiny sa podľa zákona č. 543/2002 Z. z. rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne ţijúce ţivočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a vyuţívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, 5 2Sžo/90/2014 podporou a spoluprácou s vlastníkmi a uţívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy (§ 2 ods. 1). Ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, ţe činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môţe dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj
- a)identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu,
- b)popis jeho stavu,
- c)mapové vymedzenie hranice biotopu,
- d)vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a vyuţitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu,
- e)určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky (§ 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.). Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zváţnic (§ 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z.). Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a/ aţ e/, i/, j/, l/ a m/ a o/ (§ 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z.). Chránenú rastlinu je zakázané úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode (§ 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z.). Chráneného ţivočícha je zakázané úmyselne rušiť, najmä v období rozmnoţovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania a poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnoţovania alebo odpočinku (§ 35 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 543/2002 Z. z.). Zdruţenie podľa odseku 3 môţe písomne poţiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môţu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Ţiadosť musí obsahovať najmä názov zdruţenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej 6 2Sžo/90/2014 konať v mene zdruţenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť zdruţenie upovedomené; prílohou k ţiadosti musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3 (§ 82 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase podania ţiadosti ţiadateľa). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 správneho poriadku). Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti (§ 46 správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.) . 7 2Sžo/90/2014 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové administratívne rozhodnutie o povolení výnimky podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a písm. f/ zákona č. 543/2002 Z. z. Ţalobca v podanom odvolaní namieta nedostatočné odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, vydaných v predmetnom správnom konaní. Senát odvolacieho súdu uvádza, ţe tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzali, ktorými boli ţiadosť ţiadateľa zo dňa 14.07.2011, odôvodnená tým, ţe v ţiadosti bliţšie označené časti dielcov sú postihnuté sústredenou veternou kalamitou a následne hrozí premnoţenie a šírenie podkôrneho hmyzu v dotknutých dielcoch ale aj do okolitých porastov. Podkôrniky sú prirodzenou súčasťou lesných spoločenstiev a v rámci fungujúcich autoregulačných procesov tieto spoločenstvá sa dokáţu s jeho výskytom vyrovnať, ale za podmienky, ţe stav podkôrnikov je v prirodzenej populačnej dynamike a podmienky pre jeho šírenie sa výrazne nemenia. Práve výskyt veterných kalamít v minulosti a ich nespracovanie spôsobili prudký nárast populácie podkôrneho hmyzu v dotknutých lokalitách a následne aj do širšieho okolia a spôsobili obrovské škody na okolitých lesných porastoch. V piatom vegetačnom lesnom stupni sú dreviny smrek a borovica typickými drevinami týchto biotopov a teda mali by byť aj predmetom ochrany na dotknutých plochách. Tým, ţe môţe dôjsť k premnoţeniu podkôrnikov, sú ohrozené jednotlivé jedince smreka a borovice kde môţe dôjsť k stavu ich úplného vypadnutia z drevinového zloţenia, čo nie je v súlade s priaznivým stavom dotknutých biotopov. Okrem uvedenej ţiadosti si správny orgán ako podklad pre rozhodnutie zabezpečil odborné stanovisko od Správy Národného parku Slovenský raj č. NP SR/689/2011-les.2 z 28.07.2011, v ktorom bol podrobne analyzovaný stav dotknutého územia NPR Vernárska tiesňava v rámci jednotlivých lesných dielcov, ktoré hodnotenie zahrnul správny orgán do odôvodnenia rozhodnutia. Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretoţe len ak je rozhodnutie náleţite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, moţno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní podľa zákona č. 543/2002 Z. z. bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať 8 2Sžo/90/2014 predpísané náleţitosti. Podľa § 47 ods. 1 aţ 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa povaţujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť pouţitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. Ţalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v zmysle uvedených zásad. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola pouţitá správna úvaha pri hodnotení predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ţalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami ţalobcu, uvedenými v podanom rozklade. Ţalobca v podanom odvolaní namietal, ţe nemal moţnosť oboznámiť sa s vyjadrením ŠOP SR zo dňa 03.05.2013, doručeným Ministerstvu ţivotného prostredia SR dňa 16.05.2013. Senát odvolacieho súdu uvádza, ţe predmetné vyjadrenie obsahuje len zhrnutie predchádzajúcich stanovísk a bolo podané v súvislosti s rozkladom ţalobcu. Ţalovaný správny orgán tak postupoval v súlade zo zásadou hospodárnosti konania, keď predmetné stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.05.2013 ţalobcovi nezaslal. Takéto stanovisko by bol ţalovaný povinný zaslať aj ostatným účastníkom konania, ak by podstatným spôsobom menilo skutkový stav veci a obsahovalo nové skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli v správnom konaní uvedené. Inak, takéto konanie ţalovaného správneho orgánu samo osobe nespôsobuje 9 2Sžo/90/2014 nezákonnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia. Z administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, ţe v konaní o povolení výnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská ako aj konkrétne špecifiká daného územia; boli zachované všetky práva účastníkov konania. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotoţniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, keďţe v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. januára 2017 JUDr. Elena K O V Á Č O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská