Najvyšší súd 2Sžo/105/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci ţalobcov: 1/ J. M. a 2/ E. M., obaja trvale bytom R., zastúpení advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, Novozámocká 214, Nitra, proti ţalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, za účasti: Ing. Arch. M. Č., L. V., MUDr. M. U.., Š., MUDr. G. U., Š., Ing. D. H., R., Ing. A. H., R., J. Š., H., J. Š., H., J. L., T., Š. L., T., M. D., N. a Ing. Mgr. I. R., H.H., v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Miletičova 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-2012/00293/Gi zo dňa
- apríla 2012, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14 S 35/2012-141 zo dňa
- apríla 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/35/2012-141 z
- apríla 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e 2 2Sžo/105/2014 Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom č. k. 14S/35/2014-141 zo dňa 24.04.2014 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu a ţalobcom a pribratým účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Ţalobou sa ţalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP- 2012/00293/Gi zo dňa 02.04.2012 vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o odstránení časti stavby - okenného otvoru rozmerov 2,40 x 2,20 m v miestnosti č. 2.08 v podkroví objektu súp. č. x na pozemkoch parc. č. 159/1, 160/2 nachádzajúcich sa v kat. území T. a ţelezobetónovej podesty hr. 0,16 m, rozmerov 2,40 x 0,80 m umiestnenú v úrovni stropnej konštrukcie
- NP objektu sp. č. x - zasahujúcej do pozemku parc. č. 155 a to postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“). Súčasne s poukazom na ust. § 85 ods. 1 stavebného zákona povolil zmenu v uţívaní nebytovej budovy súp. č. x na pozemkoch parc. č. 159/1 a 160/2 nachádzajúcich sa v kat. území T., H. pre stavebníka Ing. Mgr. I. R. v rozsahu: časť prízemia - priestory pre obchod a sluţby na priestor pre administratívu a obchod a časť administratívnych priestorov v podkroví na „bytovú jednotku“. Krajský súd v Trnave preskúmal rozhodnutie ţalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, ţe ţalobe nie je moţné vyhovieť. Z obsahu spisu zistil, ţe rozhodnutím Mesta T. č. OSaŢP/34144-64272/2011/UI zo dňa 21.12.2011 ako príslušného stavebného úradu tento nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 2 stavebného zákona stavebníkovi Ing. Mgr. I. R. odstránenie časti stavby: okenného otvoru rozmerov 2,40 x 2,20 m v miestnosti č. 208 v podkroví - objektu súp. č. x na parc. č. 159/1 a 160/2 v kat. úz. T. ako aj ţb. podesty hr. 0,16 m, rozmerov 2,40 x 0,80 m v úrovni stropnej konštrukcie
- NP objektu súp. č. x, zasahujúcej do pozemku parc. č. 155 v kat. území T., pričom pre odstránenie boli určené nasledovné podmienky:
- Časti stavieb budú odstránené do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom vlastník stavby je povinný 7 dní pred začatím odstránenia časti stavieb oznámiť na stavebný úrad zahájenie prác.
- Odstránenie časti stavby je potrebné vykonať dodávateľsky - právnickou osobou alebo fyzickou osobou oprávnenou na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov, pričom pri odstraňovaní stavieb a realizácii stavebných prác je potrebné dodrţiavať bezpečnostné predpisy, všeobecno-technické poţiadavky na výstavbu. 3 2Sžo/105/2014
- Okenný otvor musí byť odstránený tak, aby výsledný stav obvodovej steny bol v celom rozsahu riadne povrchovo upravený, t.j. omietnutý a farebne zjednotený s celým povrchom fasády, orientovanej do pozemku parc. č.
- Materiál získaný odstránením časti stavby (ţb. podesty) musí byť vyvezený na povolenú skládku na vlastné náklady, pričom pri nakladaní s odpadmi z danej stavebnej činnosti je potrebné dodrţať platné právne predpisy v odpadovom hospodárstve.
- Osobitné podmienky: vlastníci susednej nehnuteľnosti parc. č. 155 sú povinní do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odstrániť vyskladanú nepreviazanú tehlovú stenu zo ţelezobetónovej podesty v celom rozsahu, ďalej umoţnia stavebníkom, vrátane dodávateľskej spoločnosti (resp. vypomáhajúcim osobám) v nevyhnutne potrebnej dobe prístup na svoj pozemok parc. č. 155 pre vykonanie odstránenia časti stavieb a s tým súvisiacich prác, pričom stavebník oznámi začatie týchto prác najmenej 7 dní vopred vlastníkom nehnuteľnosti na parc. č.
- Pri vykonávaní prác zo susedných pozemkov je potrebné počínať si tak, aby nedochádzalo k nadmernému znečisťovaniu okolia stavby, ničeniu zelene a k neporiadku na stavenisku, pričom po ukončení prác sú stavebníci podľa § 135 ods. 2 stavebného zákona povinní uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu a ak to nie je moţné alebo hospodársky účelné, poskytnúť jeho vlastníkom náhradu. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, ţe stavebník uskutočnil na predmetnej stavbe zmenu stavby spočívajúcu vo vyhotovení okenného otvoru v podkroví a tieţ ţelezobetónovej podesty nachádzajúcej sa v úrovni stropnej konštrukcie, ktorá zasahuje do pozemku parc. č. 155, ktorá je vo vlastníctve ţalobcov, pričom vyuţíval túto časť stavby v rozpore s vydaným kolaudačným rozhodnutím - nie pre účely administratívy, ale ako bytovú jednotku. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán konštatoval, ţe predmetnú zmenu časti stavby v rozsahu okenného otvoru ako ţelezobetónovej podesty umiestnenej v úrovni stropnej konštrukcie nie je moţné dodatočne povoliť pre rozpor s ust. § 4 a § 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a preto stavebný úrad nariadil odstránenie časti stavby vo vyššie uvedenom rozsahu. V odvolacom konaní ţalovaný - bývalý Krajský stavebný úrad Trnava zamietol odvolanie ţalobcov a rozhodnutie Mesta T. potvrdil. 4 2Sžo/105/2014 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe v správnom súdnictve platí koncentračná zásada, kedy môţe ţalobca rozširovať ţalobné dôvody len do konca lehoty na podanie ţaloby. V danom prípade ţalobcovia v ţalobných dôvodoch iba všeobecne namietali, ţe ţalovaný pri svojom rozhodovaní riadne nezistil skutkový stav a na základe listinného a dôkazového materiálu vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré trpí neodstrániteľnými vadami, a ktoré nenáleţitým a neprimeraným spôsobom zasahuje do ich vlastníckych práv. Za jediný bliţšie špecifikovaný ţalobný dôvod krajský súd povaţoval tvrdenie ţalobcov, ţe v rozhodnutí správnych orgánov nebolo prihliadnuté na listinu - stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Trnave, týkajúce sa zosúladenia predmetnej stavby s projektovou dokumentáciou. V tejto súvislosti uviedol, ţe správne orgány v danom prípade postupovali v súlade so zákonom, uviedli a presne špecifikovali podmienky za akých má dôjsť k odstráneniu okenného otvoru a ţelezobetónovej podesty. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, ţe akceptovali či uţ čiastočne, resp. v podstatnej miere námietky ţalobcov, na druhej strane je potrebné, aby aj ţalobcovia poskytli súčinnosť v súvislosti s odstránením tak okenného otvoru, ako aj ţelezobetónovej podesty, pričom z ich správania taká súčinnosť nevyplýva. Na záver krajský súd uviedol, ţe pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia ţalobcov uvádzané v ţalobe, tieto sú iba všeobecné a bez právneho odôvodnenia. Ţalobcovia mali poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzujú porušenie zákona, nepostačovali iba všeobecné tvrdenia o porušení zákona. Tieţ poukázal na to, ţe ţalobcovia mohli ţalobné dôvody meniť a rozširovať len do konca lehoty na podanie ţaloby, a preto krajský súd na ďalšie ţalobné dôvody uplatnené po uplynutí lehoty na podanie ţaloby neprihliadal. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam krajský súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 250k O. s. p. tak, ţe procesne neúspešným ţalobcom a pribratým účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhli, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobcom priznal náhradu trov konania alebo aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko vyjadrenie ţalobcov zo dňa 26.03.2013 povaţuje za rozšírenie dôvodov a rozsahu podanej ţaloby. Podľa názoru ţalobcov predmetné písomné vyjadrenie nepredstavuje rozšírenie ţalobných dôvodov. 5 2Sžo/105/2014 K odvolaniu sa podaním z 21.07.2014 vyjadril pribratý účastník Ing. Mgr. I. R., ktorý uviedol, ţe rozsudok krajského súdu povaţuje za vecne správny a nestotoţňuje sa s namietaním nesprávneho právneho posúdenia veci ţalobcami. Navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia. Písomným podaním zo 07.12.2016 ţalobcovia doplnili odvolanie, v ktorom uviedli, ţe účastník stavebného konania sa realizáciou stavby v rozpore s projektovou dokumentáciou dopustil závaţného porušenia nielen ich vlastníckeho práva, ale aj ich práva na súkromie. Uviedli, ţe za účelom ochrany svojho súkromia vyuţívajú všetky zákonom stanovené moţnosti, ale vzhľadom na dlhotrvajúci spor a potrebu riadne vyuţívať svoju nehnuteľnosť boli nútení si do vyriešenia sporu zabezpečiť svoje súkromie postavením tehlového múru na betónovom základe. Tento stál bez akýchkoľvek zásahov a úprav štyri roky aţ do 20.11.2016, kedy došlo k jeho zrúteniu. Daný stav musel podľa ţalobcov nastať pouţitím ľudskej sily z vnútornej strany veľkého preskleného otvoru. Zrútením múra ţalobcovia utrpeli ďalšiu škodu v podobe poškodenia tují a brečtanu. V závere uviedli, ţe od zrútenia múru sú opätovne vystavovaní atakom zo strany účastníka stavebného konania v podobe kaţdodenného sledovania pohybu na svojom pozemku. V zmysle uvedených skutočností ţalobcovia ţiadajú, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil v ich prospech alebo aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O. s. p.). Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 6 2Sžo/105/2014 Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, s ktorými sa krajský súd náleţite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd len dopĺňa dôvody napadnutého rozsudku krajského súdu nasledovne: Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-2012/00293/Gi zo dňa 02.04.2012, ktorým zamietol odvolanie ţalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta T. č. OSaŢp/34144-64272/2011/Ui zo dňa 21.12.2011 ako príslušného stavebného úradu, ktorým tento nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 2 stavebného zákona stavebníkovi Ing. Mgr. I. R. odstránenie časti stavby: okenného otvoru rozmerov 2,40 x 2,20 m v miestnosti č. 208 v podkroví - objektu súp. č. x na parc. č. 159/1 a 160/2 v kat. úz. T. ako aj ţb. podesty hr. 0,16 m, rozmerov 2,40 x 0,80 m v úrovni stropnej konštrukcie
- NP objektu súp. č. x, zasahujúcej do pozemku parc. č. 155 v kat. území T., pričom pre odstránenie boli určené podmienky. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), to znamená, ţe v Slovenskej republike má kaţdá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Pritom na konanie podľa stavebného zákona sa podľa jeho ustanovenia § 140 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok). 7 2Sžo/105/2014 Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodrţiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3 správneho poriadku), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl. správneho poriadku) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku). V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zaoberajúc sa námietkou ţalobcov, podľa ktorých ich písomné vyjadrenie zo dňa 26.03.2013 nepredstavuje doplnenie ţalobných dôvodov a teda rozšírenie ţaloby, ale je vyjadrením k vyjadreniu ţalovaného, najvyšší súd uvádza, ţe v konaniach, ktoré sú svojou povahou kontradiktórne, má nezastupiteľný význam procesná aktivita účastníkov tohto konania, predovšetkým ich vyjadrenia ako procesné úkony. Právo účastníka vyjadriť sa k obsahu ţaloby, prípadne reagovať na vyjadrenie k ţalobe je jedným zo základných práv účastníka konania pred súdom. Za realizáciu tohto práva moţno povaţovať aj moţnosť účastníka konania odmietnuť sa vyjadriť. V predmetnom prípade nie je rozhodujúce, či vyjadrenie zo dňa 26.03.2013 bolo vyjadrením ţalobcu k vyjadreniu ţalovaného, alebo rozšírením ţalobných dôvodov, ako to posúdil krajský súd, pretoţe preskúmavanie zákonnosti na základe ţaloby v správnom súdnictve je špecifickým 8 2Sžo/105/2014 konaním, ktoré nie je pokračovaním správneho konania a s tým súvisí aj pomerne krátka dvojmesačná lehota na podanie ţaloby, ktorú nemoţno odpustiť. Krajský súd teda rozhodol správne, ak na argumenty podané ţalobcom po tejto lehote neprihliadal. V súvislosti s uvedenou námietkou najvyšší súd odkazuje tieţ na citáciu z Komentáru k Ústave Slovenskej republiky, Milan Čič a kolektív str. 235 : „Z povahy práva na súdnu ochranu vyplýva, že jednotlivcovi patrí voči štátu v danej konkrétnej záležitosti iba práva na zodpovedajúce súdne konanie pred príslušným súdom, nevzniká mu však nárok na „jemu priaznivé rozhodnutie v zmysle nároku na právnu ochranu“. Ústava teda zaručuje každému jednotlivcovi, fyzickej i právnickej osobe právo voči štátu, aby jeho žaloba bola súdom prijatá i prejednaná v súlade so zákonnou úpravou občianskosúdneho konania. Priaznivé meritórne rozhodnutie pre toho, kto sa domáha súdnej ochrany, závisí totiž v jednotlivých prípadoch od toho, či boli splnené procesné i materiálne zákonné predpoklady.“ Pokiaľ ide o písomné podanie ţalobcov zo dňa 06.12.2016 označené ako „Doplnenie odvolania ţalobcu o nové skutočnosti“ najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 204 ods. 1 a § 205 ods. 3 O. s. p., podľa ktorých sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia a rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V zmysle uvedeného najvyšší súd na predmetné podanie nemohol prihliadať. Odvolací súd, tieţ posúdil formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného a nezistil ich nezákonnosť majúc za to, ţe tieto sú náleţite a podrobne odôvodené. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Pritom sa stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. ako aj rozsahom a dôvodmi podanej ţaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.). 9 2Sžo/105/2014 O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. Neúspešným ţalobcom náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému ako aj pribratému účastníkovi konania náhrada trov zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- januára 2017 JUDr. Elena K O V Á Č O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská