2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie 6Sžf/35/2015 2 ţalovaného č. 1100302/1/376333/2013/857 zo dňa 06. augusta 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 70 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím
4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9101302/5/2010087/2013 zo dňa 20. mája 2013, ktorým správca dane
2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) určil ţalobcovi ako ţiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 500 000 eur na obdobie 12 mesiacov a zároveň mu uloţil povinnosť zloţiť ju na účet Daňového úradu Bratislava alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad do 20 dní od doručenia rozhodnutia. V odôvodnení konštatoval, ţe dôvodom určenia zábezpeky na daň z pridanej hodnoty bolo zistenie, ţe konateľ/spoločník spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. bol/je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktoré majú/mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty 1 000 eur a viac, ktoré neboli ku dňu podania ţiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zaplatené a vznikli v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z dôvodovej správy k novele zákona č. 222/2004 Z.z., ktorá zaviedla s účinnosťou od 01. októbra 2012 povinnosť zloţenia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane, vyplýva, ţe zámerom novely bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia moţnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu, a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekáţky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Táto úprava je v súlade so základným predpisom pre daň z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie - smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorej článok 273 dáva členským štátom moţnosť uloţiť iné povinnosti, ktoré povaţujú za potrebné na riadny výber dane z pridanej hodnoty a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, ţe splnia poţiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, ţe tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným 6Sžf/35/2015 3 s prechodom hraníc. Prvostupňový súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia okrem iného posudzoval aj otázku, či ţalovaný rozhodol v zákonom stanovenej lehote, pričom konštatoval, ţe vzhľadom na povahu prejednávanej veci (uloţenie povinnosti zloţiť zábezpeku 500 000 eur) ţalovaný nepochybne rozhodoval v osobitne zloţitom prípade a v súlade s § 65 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodol v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote, a preto nemoţno napadnuté rozhodnutie označiť za nulitné. Ustanovenie § 4c zákona č. 222/2004 Z.z. krajský súd nepovaţoval za diskriminačné a jeho aplikáciou
názoru krajského súdu nedochádza k porušeniu práva na podnikanie. Povinnosť zloţiť zábezpeku sa vzťahuje na osoby, ktoré poţiadali jednak o dobrovoľnú registráciu na daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.) a taktieţ sa vzťahuje aj na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné poţiadať o registráciu
1 aţ 3 zákona č. 222/2004 Z.z. z dôvodu dosiahnutia obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloţenie finančnej zábezpeky. Krajský súd nesúhlasil s námietkou ţalobcu, ţe vo veci ide o porušenie zákazu dvojitého postihu za jedno konanie, keď uloţenie povinnosti zloţiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty
222/2004 Z.z. ţalobca vnímal ako postih za splnenie povinnosti podať ţiadosť o registráciu uloţenú v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Krajský súd poukázal na to, ţe povinnosť zloţiť zábezpeku nemajú právnické osoby, ktoré dosiahli zákonom stanovený obrat 49 790 eur, ale tie obchodné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v § 4c ods. 1, čo v prípade ţalobcu bolo/je personálne alebo majetkové prepojenie na iné daňové subjekty s nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 000 eur a viac, ktorý ku dňu podania ţiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Keby si obchodné spoločnosti majetkovo či personálne prepojené na konateľa/spoločníka spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. plnili povinnosť platiť dane riadne a včas, ţalobcovi by vôbec nebola určená povinnosť zloţiť zábezpeku. Uloţením povinnosti zloţiť zábezpeku nedošlo
krajského súdu ani k porušeniu princípu zákazu retroaktivity. Zákonom stanovený termín zaplatenia nedoplatkov, od ktorého sa odvíja povinnosť zloţiť zábezpeku na daň, je deň podania ţiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a tento termín nie je retroaktívny. Ku dňu podania ţiadosti ţalobcu 6Sžf/35/2015 4 o registráciu mali personálne alebo majetkovo prepojené obchodné spoločnosti v osobe konateľa/spoločníka nedoplatky na dani 1000 eur a viac. S poukazom na personálne alebo majetkové prepojenia konateľa/spoločníka spoločnosti ţalobcu na iné daňové subjekty s nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty, resp. na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku právnickej osoby, ktoré zistil správca dane, krajský súd uviedol, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď v prípade ţalobcu aplikoval inštitút zábezpeky na daň z pridanej hodnoty. Pokiaľ išlo o odôvodnenie výšky uloţenej zábezpeky, krajský súd povaţoval v tejto časti rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal na to, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a je tieţ v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Povinnosťou správneho orgánu je nielen rozhodnúť, ale tieţ aj vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie. Krajský súd poukázal na to, ţe v napadnutom rozhodnutí ţalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú základnými predpokladmi na vznik povinnosti ţalobcu na zloţenie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v zmysle § 4c ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z.z., avšak výšku zábezpeky, ktorá v danom prípade bola určená maximálnou sumou 500 000 eur, nezdôvodňuje ţiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aká je (aká bola) skutočná výška nedoplatku spoločností REAL-DESIGN spol. s r.o., ERS CREDIT spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA spol. s r.o.), BAU-RENT spol. s r.o., Home service spol. s r.o. a Development Service spol. s r.o., v ktorých bol konateľ spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. konateľom, pričom prvostupňový správny orgán uviedol iba, ţe tieto nedoplatky boli 1 000 eur a viac. S poukazom na potrebu vylúčenia svojvôle pri rozhodovaní správnych orgánov aj v prípade, keď výška zábezpeky je určená v zákonom stanovených medziach, krajský súd zaviazal ţalovaného v ďalšom konaní postupovať tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bola zrejmá najmä správna úvaha pri posudzovaní rizikovosti ţalobcu a konkrétne vyhodnotenia kritérií rizikovosti relevantných pre určenú výšku zábezpeky. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie 6Sžf/35/2015 5 z dôvodu, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na personálne či majetkové prepojenia ţalobcu na iné daňové subjekty, tak ako uţ boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom uviedol, ţe tieto prepojenia sú preukázateľné a ţalobca ich nespochybňoval. V prejednávanej veci boli splnené podmienky na určenie zábezpeky a v takom prípade zákon č. 222/2004 Z.z. ani nedáva správcovi dane moţnosť rozhodnúť, či ţiadateľovi o registráciu pre daň uloţí povinnosť zloţiť zábezpeku alebo nie. Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe v rozhodnutí nevysvetlil, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie. Uviedol, ţe svojvôľa rozhodovania je v prejednávanej veci vylúčená, nakoľko výpočet výšky zábezpeky sa realizuje automatizovane, suma zábezpeky je generovaná informačným systémom finančnej správy bez moţného zásahu správcu dane. Spracovanie konkrétnej ţiadosti o registráciu prostredníctvom programovej aplikácie pritom nevylučuje, ţe sa jedná o individuálne posúdenie kaţdej jednotlivej veci. Pouţívaná programová aplikácia je zaloţená na objektívnom hodnotení, čerpá údaje z dátového skladu, čím sa eliminuje subjektívne správanie správcu dane. Vygenerovaná výška zábezpeky zodpovedá potenciálnej miere rizika zneuţitia systému dane z pridanej hodnoty v nadväznosti na históriu prepojených daňových subjektov a históriu samotného ţiadateľa o registráciu. Samotný algoritmus výpočtu zábezpeky nie je verejne k dispozícii, ide o zloţitú softvérovú programovú aplikáciu, nejedná sa o jednoduchý matematický vzorec, ktorý by mohol byť súčasťou rozhodnutia správneho orgánu. Ukazovatele, ktoré majú vplyv na výšku zábezpeky, sú najmä nasledovné skutočnosti: zistenie, či daňovému subjektu alebo prepojenému daňovému subjektu v minulosti bola zrušená registrácia na daň z pridanej hodnoty z úradnej moci, či daňový subjekt alebo prepojený daňový subjekt nepodáva/nepodával či uţ vôbec alebo v lehote stanovenej zákonom daňové priznania alebo účtovné výkazy, či reagoval/nereagoval na výzvy daňového úradu na podanie daňových priznaní, či daňový subjekt alebo prepojený daňový subjekt má nález z kontroly alebo mu bola určená daň
pomôcok, či daňovému subjektu uţ bolo vydané rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o registráciu na daň z pridanej hodnoty, či bol vyhlásený konkurz alebo likvidácia na daňový subjekt/prepojený daňový subjekt, či prepojenému daňovému subjektu boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku daňového subjektu, či u daňového subjektu alebo prepojeného daňového subjektu začalo daňové exekučné konanie, posudzuje sa konanie konateľa/spoločníka v prepojených daňových subjektoch, kde v minulosti vznikol vysoký daňový nedoplatok a spoločnosť bola následne prevedená na inú jednoosobovú spoločnosť. 6Sžf/35/2015 6 Tieto ukazovatele sú uvedené v analytickom liste ţalobcu, ktorý je súčasťou ţurnalizovaného spisu spoločnosti. Konkrétna výška nedoplatkov prepojených daňových subjektov nemôţe byť v rozhodnutí ţalovaného uvedená z dôvodu, ţe by tým došlo k porušeniu daňového tajomstva zakotveného v § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 563/2009 Z.z. Uvedením konkrétnej sumy nedoplatku v spojitosti s konkrétne identifikovanou osobou prepojeného daňového subjektu by došlo k zverejneniu daňového dlţníka nad rámec § 52 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý upravuje zverejňovanie zoznamov daňových dlţníkov a ktorý jediný prelomil daňové tajomstvo v prípade uvádzania daňových nedoplatkov. Obdobne uvedené platí aj v prípade porušovania daňových povinností prepojených daňových subjektov. Následne ţalovaný v odvolaní uviedol konkrétnu výšku nedoplatkov u daňových subjektov prepojených so ţalobcom, pričom konštatoval, ţe najväčší nedoplatok v spoločnosti STAR-FOOD spol. s r.o. v likvidácii vznikol hlavne na základe riadne podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, marec, apríl, máj a jún 2004, kedy si spoločnosť neplnila svoje daňové povinnosti a neodvádzala splatnú daň, a kedy bol konateľom spoločnosti p. R. R., ktorý sa stal aj likvidátorom tejto spoločnosti a spoločnosť STAR-FOOD spol. s r.o. bola dňom 19. augusta 2006 ex offo vymazaná z obchodného registra. V prejednávanom prípade ide o mimoriadne vysokú celkovú výšku nedoplatkov, ktorá bola znásobená jednotlivými atribútmi rizikovosti, keďţe
detailu daňového subjektu prepojené subjekty podávajú nepravidelne daňové priznania na DPH, DPPO alebo DPFO, majú povinnosť podávať účtovné výkazy a tieto nepodávajú, na prepojené osoby boli vydané rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, fyzická osoba, štatutár, spoločník alebo prokurista je prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom a spoločník alebo štatutár je spoločníkom alebo štatutárom nespolupracujúcej spoločnosti. Stanovená výška zábezpeky 500 000 eur v tomto prípade v plnej miere zohľadnila mieru rizika vzniku a nezaplatenia prípadných daňových nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty, vzniknutých po registrácii za platiteľa dane. Pokiaľ si majetkovo či personálne prepojené daňové subjekty neplnili zákonnú povinnosť platiť daň v určenom termíne, nesie konateľ ţiadateľa o registráciu dôsledky svojho celkového ekonomického správania. Konateľ ţalobcu participoval ako konateľ alebo spoločník právnických osôb v spoločnostiach, ktoré v rozhodnom čase mali vysoké daňové nedoplatky na dani z pridanej hodnoty, následne boli ex offo vymazané z obchodného registra, vymáhanie týchto nedoplatkov bolo výmazom spoločností z obchodného registra znemoţnené a uvedené spoločnosti tak nikdy svoje 6Sžf/35/2015 7 záväzky voči štátnemu rozpočtu neuhradili. Správca dane mal odôvodnené obavy, ţe pri obdobnom správaní konateľa ţiadateľa v budúcnosti by registrácia spoločnosti ţalobcu na daň z pridanej hodnoty mohla byť zneuţitá na získanie neoprávnenej výhody. Ţalovaný poukázal na to, ţe zámerom novely zákona č. 222/2004 Z.z. účinnej od 01. októbra 2012 bolo prijať také opatrenia, ktoré efektívne potlačia moţnosti podvodných aktivít sprísnením podmienok pre registráciu pre daň z pridanej hodnoty pre rizikové daňové subjekty. Cieľom určenia zábezpeky na dani bolo zabránenie prípadnému zneuţitiu systému dane z pridanej hodnoty ako takému a zabránenie prípadnému zneuţívaniu neoprávnenej registrácie pre daň. Dôvodom pre zavedenie inštitútu zábezpeky bola skutočnosť, ţe vysoké percento novoregistrovaných daňových subjektov pre daň z pridanej hodnoty sa stali nespolupracujúcimi, neplnili si svoje zákonom stanovené povinnosti a vykazovali nedoplatky nad 1000 eur uţ od jedného roka od registrácie. Na základe uvedeného ţalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného plne stotoţnil so závermi vyslovenými v rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bolo rozhodnutie ţalovaného zrušené
2 písm. d/ O.s.p. a uviedol, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava podanej ţaloby. Odvolanie ţalovaného povaţoval za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania vrátane odvolacieho konania. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) 6Sžf/35/2015 8 ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného a dospel k záveru, ţe tomuto odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie ţalovaného, ktorým určil ţalobcovi ako ţiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 500 000 eur na obdobie 12 mesiacov. Krajský súd vyhovel ţalobe ţalobcu a napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, ţe rozhodnutie ţalovaného povaţoval za nepreskúmateľné v časti výšky uloţenej zábezpeky.
2 zákona č. 222/2004 Z.z. ţiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Ţiadateľ o registráciu je povinný zloţiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zloţení zábezpeky na daň.
2 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náleţitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, 6Sžf/35/2015 9 ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov,
ktorých sa rozhodovalo.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nepovaţoval za potrebné duplicitne opakovať pre účastníkov konania známe fakty v prejednávanej veci a v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţnil a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť nasledovné. Ţalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil na preukázanie personálneho alebo majetkového prepojenia ţalobcu na iné daňové subjekty, ktoré majú/mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty 1 000 eur a viac, ktoré neboli ku dňu podania ţiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zaplatené a vznikli v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Výšku určenej zábezpeky však bliţším spôsobom neodôvodnil, obmedzil sa v podstate len na citáciu zákona, ţe tieto prepojené daňové subjekty majú alebo mali nedoplatky na dani 1000 eur a viac. Ţalovaný určil výšku zábezpeky na daň v najvyššej sume stanovenej zákonným rozmedzím
2 zákona č. 222/2004 Z.z., teda v sume 500 000 eur. Tým skôr je povinnosťou ţalovaného konkrétne odôvodniť všetky okolnosti a riziká vzniku nedoplatku na dani, ktoré boli pri určení výšky zábezpeky brané do úvahy. Ţalovaný detailnejšie opísal skutočnosti, ktoré boli podkladom pre určenie výšky zábezpeky, v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. Takéto dôvody však absentujú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto aj
názoru najvyššieho súdu je napadnuté rozhodnutie postihnuté deficitom nepreskúmateľnosti. Pokiaľ ide o námietku ţalovaného týkajúcu sa porušenia daňového tajomstva, nie je 6Sžf/35/2015 10 samozrejme zámerom, aby splnením si povinnosti náleţite odôvodniť rozhodnutie, ţalovaný porušil inú zákonnú povinnosť (zachovávať daňové tajomstvo). Aj takúto konkurenciu jednotlivých zákonných inštitútov však treba náleţite odôvodniť a pokiaľ jednotlivé informácie (údaje) podliehajú daňovému tajomstvu, je potrebné túto skutočnosť pomenovať, presvedčivo sa s ňou vysporiadať a tieto informácie aj náleţite označiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi ich náhradu, z dôvodu neuplatnenia, nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2017 JUDr. Jozef H a r g a š, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.