1, 2 písm. b) Tr. zák. a iné, o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 15. februára 2017, sp. zn. 2 Tp 5/2017 takto r o z h o d o l :
1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie. Obvineného P. P. p r e p ú š ť a ihneď z väzby na slobodu. O d ô v o d n e n i e Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Stred uznesením 13. februára 2017
1 Tr. por. vzniesol pod ČVS: PPZ-124/NKA-PZ-ST-2017 obvinenie P. P., pre trestný čin ublíţenia na zdraví
1, 2 písm. b), 140 písm. e) Tr. zák. a prečin výtrţníctva
1 písm. a), 2 písm. a), 140 písm.
2, 71 ods. 1 písm.
jej názoru konflikt vyvolal obvinený. Svedkovia nepotvrdili, ţe k útoku došlo z jeho strany a uţ vôbec nie s rasovým motívom. Poškodenému nepovedal slová „zabijem ťa“. Sudca neuvádza ani jeden dôkaz o súvise „hajlujúcej“ osoby s obvineným. Ak došlo k nezákonnosti neznámej osoby, bol orgán činný v trestnom konaní povinný začať voči neznámemu páchateľovi trestné stíhanie
zák. Aj v prípade pouţitia slovného spojenia „kokot černoch“ na adresu poškodeného to nie je moţné vyhodnotiť ako dôkaz, ţe obvinený konal z rasovej pohnútky. Výraz „černoch“ sa pouţíva pre označenie osoby s určitými fyziologickými znakmi. Ide o označenie negroidného typu osoby. Pokiaľ by obvinený chcel pouţiť voči poškodenému hanlivé pomenovanie o farbe pleti, pouţil by napr. výraz „neger“ (označenie osoby negroidného typu ako černocha pouţíva slovenský jazyk bez hanlivej konotácie). Slovo „kokot“ sa na negatívne označenie osoby muţského pohlavia najbeţnejšie pouţíva medzi mladými ľuďmi na Slovensku. Nie je neštandardné, ţe počas bitky jej aktéri pouţívajú aj nadávky a spájajú ich s určitou vlastnosťou napríklad „kokot plešatý, resp. zubatý“. Ich porovnanie so spojením „kokot černoch“ pri výklade nesprítomňuje rozdiely. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností sudca vyhodnotil, ţe občianske zdruţenie S. je občianskym zdruţením, ktoré nerešpektuje hodnoty liberálnej demokracie. Neexistuje dôkaz, ţe stránku tohto zdruţenia lajkol on. Počas výsluchu 15. februára 2017 hovoril, ţe lajknutím veci, ktoré ho pobavia, neznamená, ţe sa pridruţuje k nejakej skupine. Zo zahladeného odsúdenia nie je moţné vyvodzovať dôvod preventívnej väzby. Zistené skutočnosti nenasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, obvinený spáchal. Nie sú dané dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Ţiadal nadriadený súd, aby uznesenie sudcu zrušil a prepustil ho z väzby, prípadne
1 písm. b), c) Tr. por. väzbu nahradil. Najvyšší súd na podklade sťaţnosti obvineného (podanej včas a oprávnenou osobou) preskúmal v intenciách § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie im predchádzajúce a zistil, ţe je dôvodná. 4 Tost 7/2017 4 V kaţdej fáze konania má súd povinnosť skúmať, či sú dané nielen formálne, ale i materiálne podmienky väzby. V posudzovanej veci sťaţnostný súd zistil, ţe dôvodnosť podozrenia, ako jedna z materiálnych podmienok väzby obvineného, v súčasnom štádiu konania, je veľmi nízka, minimálna a zaloţená len na výpovedi poškodeného a je v podstate rovnaká ako u poškodeného.
1 písm.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne okrem iného i o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V tejto spojitosti je nutné dodať, ţe pod obsah výrazu „rozhodnutie o obvinení“ treba zahrnúť aj „rozhodnutie o vznesení obvinenia, resp. rozhodnutie o vzatí do väzby“. Nezávislosť rozhodovania súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a násl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súčasťou práva na riadny proces je povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť tak, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi úvahami na strane druhej. Argumentácia súdu obsiahnutá v odôvodnení nesmie byť nekoherentná, nekonzistentná. Musí dbať na celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí a závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. V opačnom prípade je takéto rozhodnutie mimo ústavný rámec pravidiel spravodlivého procesu vymedzeného čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 4 Tost 7/2017 6 Hoci je trestné konanie, ktorého základné zásady sú uvedené v § 2 Tr. por., členené do niekoľkých fáz, nemôţe byť ţiadna z týchto fáz posudzovaná izolovane. Ak trpí prípravné konanie nezahojiteľnými nedostatkami, nemôţe ani konanie pred súdom, pokiaľ sa s týmito nedostatkami buď vôbec alebo náleţitým spôsobom nevysporiadalo, spĺňať podmienky nestranného a spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru.
por. ods. 10. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náleţité zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. ods. 12 orgány činné v trestnom konania súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Sudca pre prípravné konanie dôvodnosť podozrenia a tým aj materiálnu podmienku väzby zaloţil na konštatovaní, ţe uţ pri príchode do baru bol poškodený, „černoch“ zatiaľ neznámou osobou privítaný tzv. hajlovaním, pričom obvinený mu mal povedať „zabijem ťa“ a svedecké výpovede jednoznačne potvrdili, ţe útok začal obvinený a poškodený sa voči útoku aktívne bránil. Sudca týmto konštatovaním v odôvodnení uznesenia iba navádza predstavu, ţe poškodený vošiel do baru, neznáma osoba zahajlovala a obvinený krikom pristúpil k poškodenému, povedal mu „zabijem ťa" a udrel ho pohárom do tváre. Dôkazy v spise tento záver neodôvodňujú. Pozornosti sudcu zjavne uniklo, ţe neexistuje príčinná súvislosť medzi „hajlovaním“ neznámej osoby a konaním obvineného. 4 Tost 7/2017 7 Poškodený na č. l. 33 (druhý odsek) počas výsluchu uviedol , ţe „jemu neznámy muţ kričal, ţe ho zabije a preloţil mu to neznámy muţ stojací pri ňom“. Samotný poškodený nepotvrdzuje to, ţe by mu obvinený povedal, ţe on obvinený ho zabije. Z výpovedí svedkov vyplýva: P.: „Začiatok bitky nespozoroval, nakoľko si odišiel zavesiť kabát. Potom začul rozbitie pohára a keď sa otočil všimol si, ţe poškodený krváca, kto útočil ako prvý nevidel a ani to ako došlo k zraneniu poškodeného“. K.: „Všimol si uţ len, ţe sa poškodený bije s obvineným, kto útočil ako prvý nevidel a ani ako došlo k zraneniu poškodeného“. M.: „Videl len ako sa poškodený bije s obvineným, kto útočil ako prvý nevidel, ani ako došlo k zraneniu poškodeného“. O.: „Začula nejaký zvýšený hluk, ako aj rozbitie pohára a potom sa otočila a zistila, ţe obvinený sa naťahuje s poškodeným, kto útočil ako prvý a ako došlo k zraneniu poškodeného nevidela.
jej názoru útok vyvolal obvinený, ale z akého dôvodu nevedela uviesť.“. Zatiaľ z doteraz vykonaných dôkazov je nesporné len to, ţe medzi obvineným a poškodeným došlo k bitke. Vykonané dôkazy v tomto štádiu fyzický konflikt preukazujú, ale nie je objektívne objasnené, kto ho vyvolal. V tomto smere existujú iba protichodné tvrdenia obvineného a poškodeného. Jediným dôkazom, ţe ku skutku došlo spôsobom ustáleným v uznesení o vznesení obvinenia, je výpoveď poškodeného, ktorá je ale v diametrálnom rozpore s výpoveďou obvineného. Lekárska správa nepreukazuje, kto začal konflikt. Doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú, ţe skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa stal. Orgány činné v trestnom konaní porušili základné zásady trestného konania, keď doposiaľ vypočuli len osoby majúce vzťah k poškodenému, ktoré začiatok bitky nevideli a jednu bez vzťahu k obvinenému, ktorá rovnako začiatok nevidela. Nevykonali ţiaden dôkaz 4 Tost 7/2017 8 navrhnutý obvineným. OČTK napriek, ţe mali časový priestor vypočuť osoby nachádzajúce sa v bare, ktoré mohli inkriminovaný skutok vidieť, sa uspokojili len s výpoveďou jedinej osoby, ktorá označuje za útočníka obvineného, ktorou je poškodený, pričom obvinený tvrdí pravý opak. Vyšetrovateľ mal moţnosť zistiť príčinu rozporu vo výpovediach poškodeného a obvineného a objasniť skutkové okolnosti vypočutím ďalších svedkov, vykonaním konfrontácie, pričom bar, v ktorom došlo k inkriminovanej bitke, bol plný ľudí (moţných svedkov). Dokonca obvinený uviedol mená osôb, o ktorých si pamätal, ţe v bare v ten večer boli. Vyšetrovateľ síce dokumentoval poranenia na tvári poškodeného lekárskou správou, ale mechanizmus ich vzniku uţ neobjasnil, t.j. či vznikli úderom s pohárom v ruke a pod., alebo pádom pohára na tvár poškodeného, ako to tvrdí obvinený, čo má zásadný vplyv na posúdenie vierohodnosti výpovedí obvineného, resp. poškodeného a tým i na ustálenie toho, kto vyvolal, resp. začal bitku. Sťaţnostnému súdu nie je známe, prečo vyšetrovateľ nezdokladoval lekárskou správou i zranenie obvineného, keď zo spisu bez najmenších pochybnosti vyplýva, ţe mal vybité zuby, ktoré po bitke hľadal v bare. Táto okolnosť nasvedčuje tomu, ţe nielen obvinený mal útočiť na poškodeného, ale aj poškodený mal intenzívne na obvineného útočiť. Trestný poriadok nedáva OČTK procesný základ na selektívny spôsob jednostranného vykonávania dôkazov iba v neprospech obvineného, lebo tým sa nerešpektuje právo obvineného na obhajobu a porušujú sa zároveň i princípy spravodlivého procesu predpokladaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj pri rešpektovaní princípu nemo iudex sine actore povaţuje najvyšší súd aj v tomto začiatočnom štádiu trestného konania za potrebné konštatovať, ţe ak zranenie jedného z dvoch aktérov vzájomnej bitky, u ktorej nie je zistený iniciátor, je posudzované ako ublíţenie na zdraví a zranenie u druhého uţ nie, znamená to voči jednému z aktérov bitky zo strany prokuratúry, v rámci ktorej platí monokratický princíp, evidentnú svojvôľu a diskrimináciu. Prokuratúra v trestnom konaní zastupuje štát, Slovenskú republiku. V právnom štáte nie je moţné pripustiť, aby v rovnakej skutkovo-právnej situácii bol jeden jeho občan stíhaný a druhý uţ nie, resp. jeden nestíhaný a druhý áno. 4 Tost 7/2017 9 Je preto nepochopiteľné, ţe vzhľadom na obsah spisu a všetky vykonané dôkazy vyšetrovateľ nevykonal dokazovanie aj v naznačenom smere hoci mu v tom nič nebránilo. Ušlo i pozornosti prokurátora aj zjavné poškodenie zdravia obvineného, na podklade doteraz vykonaných dôkazov bez prítomnosti podmienok nutnej obrany na strane poškodeného. Ak vyšetrovateľ, prokurátor a sudca pre prípravné konanie v odôvodnení rozhodnutia reaguje iba na dôkazy usvedčujúce, bez toho, aby prihliadol aj na skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, takýto postup nesvedči o spravodlivom súdneho konaní pri rozhodovaní o väzbe. Podozrenie obvineného z trestnej činnosti je zaloţené iba na výpovedi poškodeného a iným dôkazom objektivizované doposiaľ nie je. Z trestnej činnosti obvineného neusvedčujú ani traja Francúzi, priatelia poškodeného, tak ako to v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje sudca pre prípravné konanie. Svedkovia P. na čl. 38 (šiesty odsek), K. na čl. 42 (piaty odsek), M. na čl. 46 (šiesty odsek) vypovedali od slova do slova rovnako, spoľahlivo o tom svedčia zápisnice o ich výsluchoch, k prítomnosti rasového motívu na strane obvineného v znení: „Mám pocit a som presvedčený, že tento fyzický útok bol od začiatku rasovo motivovaný útok, na M. A., z dôvodu, že sa jednalo o cudzieho občana, v inej krajine, inej farby pleti. A poukazujem, že tam bol jediný černoch v bare“. Traja Francúzi, priatelia poškodeného, ako sami uviedli, neovládajú slovenský jazyk, vypovedali o rasovom motíve obvineného zhodne, absolútne identicky aj s rovnakými slovami, totoţným slovosledom a aj gramatickými chybami pred tým istým vyšetrovateľom v prítomnosti tlmočníka na francúzsky jazyk. Vo všeobecnom súdnictve v bývalom Československu a ani na Slovensku od roku 1993 trestná procesná prax doteraz nezaznamenala ani jeden jediný prípad, ţe by čo i len dve osoby v pozícii svedkov na tú istú okolnosť, resp. udalosť vypovedali úplne rovnako textovo a tieţ s identickým slovosledovým znením zloţeným zo štyridsaťjeden slov. 4 Tost 7/2017 10 Uţ teraz moţno spoľahlivo vylúčiť reálnosť takejto zhodnosti vo výpovediach troch osôb, bez ich vzájomného dohovoru, alebo svojvoľného opisu príslušných odsekov zápisníc o výsluchoch vyšetrovateľom. Analogická je situácia v tvrdeniach K. a M., keď úplne zhodne uviedli, ţe po útoku mal obvinený poškodenému povedať slová „kokot černoch“. Na podklade vyjadreného najvyšší súd konštatuje, ţe výpovede cudzích štátnych príslušníkov boli vykonané buď po ich vzájomnom dohovore, ich naučení a zapamätaní si ich obsahu, alebo vyšetrovateľom obsahovo zmanipulované a simulované do znenia potrebného pre vyvodenie podozrenia a obvinenia z trestnej činnosti obvineného. Takýto postup vyšetrovateľa by však znamenal, ţe konal zaujato, svojvoľne a tým je spochybnená zákonnosť a objektivita celého vyšetrovania. Najvyšší súd nenašiel dôvod ani vysvetlenie, prečo sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal dozorový prokurátor ani sudca pre prípravné konanie. Uţ teraz je nesporné, ţe obsah výpovedí týchto svedkov, ktorí navyše pocit ani ţiadnym spôsobom nevysvetlili uvedením konkrétnych skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali pre záver o tom, ţe útok obvineného voči poškodenému bol od začiatku rasovo motivovaný, znamená ich procesnú nepouţiteľnosť v celom rozsahu (nielen citovanej časti s identickým textom). Ide o dôkazy vykonané nezákonným spôsobom, a preto sa nesmú v spise ani nachádzať. Právo nesmie byť zaloţené na nepráve. I tu platí zásada otrávených plodov z otráveného stromu. Sťaţnostný súd má povinnosť poukázať na to, ţe uţ v tomto štádiu konania došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu, keď ani sudca pre prípravné konanie a predtým prokurátor sa nevysporiadali so skutočnosťou, ţe v spise sa nachádzajú dôkazy vykonané v rozpore s Trestným poriadkom. Spáchanie skutku s rasovým motívom odôvodňoval sudca aj tým, ţe obvinený lajkol (klikol) na facebooku občianske zdruţenie S. („páči sa mu“), ktoré inklinuje k fašizmu. Toto konštatovanie oprel o zdroje z Wikipédie a názory niektorých 4 Tost 7/2017 11 historikov. Preukázanie sympatií voči politickým, či občianskym zoskupeniam, ktoré nerešpektujú hodnoty liberálnej demokracie, v prípadoch posudzovania tohto typu trestnej činnosti vţdy musí zohrávať podstatnú úlohu. Uznesenie sudcu v tejto časti bez zjavnej objektívnej racionality je nepreskúmateľné. Sudca svojvoľne uzavrel, ţe lajknutím obvinený vyjadril sympatie voči uvedenému občianskemu zdruţeniu, hoci obvinený počas výsluchu 15. februára 2017 uviedol, ţe lajkuje veci, ktoré ho pobavia, ale to neznamená jeho pridruţovanie sa k nejakej skupine. Lajknutím osoba na sociálnej sieti síce vyjadruje, ţe sa jej určitý príspevok, článok alebo stránka páči, avšak samotné lajknutie nemoţno bez ďalšej aktivity, napr. aktívneho prispievania na danú stránku komentármi a príspevkami, povaţovať za sympatizovanie s celým obsahom a so všetkými názormi prispievateľa. Môţe ísť aj o snahu človeka rozšíriť si obzory, oboznámiť sa s novými názormi a podnetmi, s ktorými osoba lajkujúca nemusí nevyhnutne súhlasiť, práve naopak, chce len poznať ich obsah a argumentáciu aj ľudí s odlišnými názormi. V rámci sociálnej siete facebook je notorietou, ţe pri niektorých článkoch, alebo stránkach, keď si pouţívateľ chce článok prečítať, alebo sa oboznámiť s obsahom webovej stránky musí najskôr lajknuť tento článok, alebo stránku, kde je umiestnený a aţ potom sa objaví obsah článku, stránky resp. ich zvyšok. Takýmto konaním sa aplikátor facebooku ani nestáva automatickým sympatizantom autora stránky, alebo článku. Sudca subjektívne konštatoval, ţe obvinený lajkol stránku občianskeho zdruţenia z dôvodu, lebo s ním sympatizuje. Tento záver ale ničím neodôvodnil ani neoprel o konkrétne dôkazy. Následne a opäť iba subjektívne spojil, ţe obvinený lajkol stránku a ţe občianske zdruţenie sympatizuje so Slovenským štátom z obdobia rokov 1938 - 1945 a ţe ide o zdruţenie, ktoré nerešpektuje hodnoty liberálnej demokracie. Nie je zrejmé, ako sudca dospel k tomuto rezultátu a nie napríklad k záveru, ţe obvinený lajkol stránku občianskeho zdruţenia S. preto, ţe sa mu páčia princípy tohto občianskeho zdruţenia, ktorými sú napr. ochrana prírody a efektívne vyuţívanie prírodného bohatstva, tradičná rodina, ktorú povaţujú za základnú jednotku spoločnosti, vzdelanie a rozvoj schopností, ktorý zvyšuje úroveň vyspelosti spoločnosti a pod. Uznesenie sudcu rovnako i v tejto časti je nepreskúmateľné. 4 Tost 7/2017 12 Občianske zdruţenie S. sa riadi princípmi: „Slovenský národ povaţujeme za súčasť slovanskej vetvy európskych národov, tradičné európske náboţenské a filozofické prúdy povaţujeme za základ stabilnej modernej spoločnosti, ale zároveň uznávame slobodu vierovyznania, ctíme si odkaz našich predkov a naše kultúrne dedičstvo, ktoré je potrebné zachovávať pre ďalšie generácie národa, veríme v demokraciu a právny štát riadený zvolenými zástupcami národa, rešpektujeme ústavu a zákony Slovenskej republiky, uznávame právo kaţdého národa na existenciu a sebaurčenie, veríme v silu národa, ktorý si dokáţe chrániť svoje práva a slobody, vlastenectvo a racionalitu povaţujeme za jeden z hlavných pilierov fungujúcej občianskej spoločnosti, odmietame šovinizmus a nadraďovanie sa nad inými kultúrami a etnikami, multikulturalizmus nepovaţujeme za správne smerovanie našej spoločnosti, veríme v slobodu slova, slobodu prejavu, vyjadrovania, zhromaţďovania a zdruţovania sa, veríme v právo na súkromný majetok a slobodné podnikanie, tradičnú rodinu povaţujeme za základnú jednotku spoločnosti, vzdelanie a rozvoj schopností zvyšuje úroveň vyspelosti spoločnosti, podporu rozvoja domácej výroby a pracovnej sily povaţujeme za dlhodobý efektívny nástroj ekonomického rastu krajiny, ochranu prírody a efektívne vyuţívanie prírodného bohatstva povaţujeme za jeden zo základných princípov dlhodobo udrţateľného rozvoja“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia na č. l. 2, posledný odsek, sudca konštatuje, ţe „S.“,
verejne dostupných zdrojov je nacionálne orientovaným občianskym zdruţením, ktoré neskrýva sympatie k Slovenskému štátu z obdobia rokov 1939-1945. Za verejný zdroj označil w. a pravdepodobne vychádzal z výpisu z Wikipédie, slobodnej encyklopédie na č.l. 120-121, z ktorého je odcitovaná konštatácia v predchádzajúcej vete. Nie je zrejmé na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov sudca dospel k rezultátu, ţe občianske zdruţenie S. nerešpektuje hodnoty liberálnej demokracie. Sudca pritom ani neuviedol, o ktoré konkrétne hodnoty liberálnej demokracie má ísť. Zdroj Wikipédia, ktorého obsah môţe ktokoľvek editovať svojimi subjektívnymi postrehmi a úvahami, a úvahy niektorých historikov (navyše ani nekonkretizovaných), takými konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi nie sú. Uznesenie sudcu v tejto časti je nepreskúmateľné. Ide vyslovene iba o subjektívne a nesprávne úvahy sudcu. V tejto spojitosti povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe toto občianske zdruţenie na Slovensku pôsobí legálne a príslušné štátne orgány jeho činnosť nevyhlásili za nezákonnú. 4 Tost 7/2017 13 Trestný čin ublíţenia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. spácha kto inému úmyselne ublíţi na zdraví z osobitného motívu. Trestný čin výtrţníctva
1 písm. a), ods. 2 písm.
e) Tr. zák. Takýto mechanizmus by imputačne mohol podsúvať obvinenému do vôľovej stránky zavinenia to, čo nikdy neprejavil, nepovedal, nechcel ani nemusel mieniť. Pri zisťovaní tejto okolnosti je obligatórna povinnosť sudcu ustáliť, či ide o zodpovednosť konajúceho za svoje činy a ich následky aj po subjektívnej stránke. Sťaţnostný súd ani v štádiu rozhodovania o väzbe nemôţe akceptovať, aby sa obvinenému 4 Tost 7/2017 15 konanie po subjektívnej stránke nepreukázané, imputáciou prirátalo vo forme zavinenia, čo i len vo forme dôvodného podozrenia. Nie je moţné jednoducho prijať predstavu, ţe by ktorýkoľvek orgán činný v trestnom konaní, vrátane sudcu, mohol bez vykonania presvedčivých dôkazov vedieť, čo si obvinený myslel, čo sledoval alebo čo chcel dosiahnuť lajknutím občianskeho zdruţenia na facebooku. Z doterajších dôkazov nie je moţné vyvodiť spoľahlivý záver o tom, ţe lajknutie občianskeho zdruţenia napĺňa znak „osobitný motív z rasovej nenávisti“. Prokurátor, ale aj sudca bez jediného relevantného priameho dôkazu smerujúceho k preukázaniu zavinenia osobitným motívom z rasovej nenávisti aspoň vo forme dôvodného podozrenia, ako základného postulátu subjektívnej stránky trestného činu vychádzali iba z vlastného výkladu lajknutia občianskeho zdruţenia na facebooku obvineným. Zaloţili svoje závery o naplnení znaku „osobitného motívu z rasovej nenávisti“ iba na predpoklade, domnienke, resp. na interpretačnej špekulácii. Domnienka vyznievajúca absolútne v neprospech obvineného je právne neprijateľná, nielen vzhľadom na moţnosť jej vyvratiteľnosti, ale i na v trestnom práve vylúčenej moţnosti výkladu pochybnosti v neprospech obvineného (obligatórna aplikácia zásady „in dubio pro reo“). Sudca sa namiesto reálneho posúdenia lajknutia občianskeho zdruţenia, zameral viac na domnienkovú konštrukciu a myšlienkovú dedukciu o duševných pochodoch obvineného a na úvahy o tom, čo si myslel obvinený P. a vlastným špekulatívnym výkladom hypotetického myslenia obvineného následne ustálil záver o naplnení formálneho zákonného znaku a naplnení subjektívnej stránky „osobitného motívu z rasovej nenávisti“. Na margo vyjadreného je potrebné dodať uţ iba to, ţe OČTK a ani sudca pre prípravné konanie nemali bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe práve obvinený lajkol spomínanú stránku. Neexistuje o tom dôkaz, ktorý by to potvrdzoval. V demokratickom a právnom štáte je vylúčené, aby trestné právo zašlo aţ tak ďaleko, ţe sa stane nástrojom postihovania uţ aj toho, čo si páchateľ myslel, resp. mohol myslieť, bez toho, aby páchateľ urobil konkrétne kroky smerujúce k hypotetickému výkladovému záveru 4 Tost 7/2017 16 orgánu činného v trestnom konaní, vrátane sudcu. Ani sudca jednoducho nemá reálnu moţnosť opticky nahliadnuť do duševných pochodov obvineného. Toto platí aj v etape rozhodovania o väzbe, resp. vzatí do väzby. Sťaţnostný súd si je vedomý toho, ţe pohnútka, ktorej charakteristika je v danom prípade súčasťou popisu skutkovej podstaty trestných činov, bude musieť byť predmetom ďalšieho dokazovania, ale v terajšej etape rozhodovania o väzbe je nevyhnutné uzavrieť, ţe doteraz vykonanými dôkazmi nie je preukázaný osobitný motív spáchania skutku z rasovej nenávisti ani v rovine dôvodného podozrenia a napokon aj samotný sudca pre prípravné konanie konštatoval, ţe obvinený neverbalizoval motív konania. Najvyšší súd konštatuje, ţe za daného stavu je výraznou mierou oslabená samotná dôvodnosť podozrenia a vznesenie obvinenia. Doteraz extrémnym spôsobom jednosmerne a selektívne zhromaţďované dôkazy výlučne v neprospech obvineného pri nerešpektovaní práva obvineného na obhajobu mimoriadne váţne a významným spôsobom spochybňujú intenzitu a rozsah dôvodného podozrenia z trestnej činnosti obvineného. Je nepochopiteľné, ţe to nezistil ani prokurátor, ani sudca pre prípravné konanie. Sudca, ako je na to poukázané uţ v predchádzajúcich častiach uznesenia, sa nezaoberal relevantnými otázkami, ktoré pre vzatie obvineného do väzby boli kľúčové. Je pravda, ţe v danej etape konania a v súvislosti s väzobným rozhodovaním sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci meritórneho rozhodovania na hlavnom pojednávaní. Nevyţaduje sa tu poţiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky konkrétnych trestných činov a zároveň existuje dôvodné podozrenie, ţe na týchto sa podieľal obvinený. Rozsah dôvodnosti podozrenia z pohľadu existencie materiálnych podmienok väzby konkrétneho obvineného musí uţ momentom jeho vzatia do väzby byť daný, zásadne iba v podobe zákonným spôsobom vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o ďalšiu materiálnu podmienku, a to v podobe dôvodu väzby
písm. c) ods. 1 § 71 Tr. por. najvyšší súd uvádza, ţe je síce pravdou, ţe obvinený uţ bol v minulosti 4 Tost 7/2017 17 odsúdený pre trestné činy ublíţenia na zdraví a výtrţníctva spáchané jedným skutkom, kvalifikačne iba za prvé odseky, ale ešte v roku 2011. V súčasnom štádiu trestného stíhania nízka intenzita dôvodnosti podozrenia, ţe obvinený mal spáchať skutok, pre ktorý je trestne stíhaný, neprítomnosť ani jedného dôkazu na právnu kvalifikáciu konania obvineného aj
ods. 2 písm.
1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.