1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a
2 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení platnom ku dňu vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti (ďalej len „zákon o zamestnanosti“) rozhodol, že žalobca nemá nárok na dodatočné poskytnutie podpory v nezamestnanosti za obdobie od 6. augusta 1997 do 5. novembra 1997, nakoľko tento nárok zanikol uplynutím 3-ročnej prekluzívnej lehoty
2 zákona o zamestnanosti. Krajský súd mal za preukázané, že Národný úrad práce, Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste (právny predchodca pobočky Sociálnej poisťovne) rozhodnutím číslo 2199/97 zo dňa
Zákonníka práce zo strany zamestnanca a súdny spor žalobcu so zamestnávateľom bol osvedčený potvrdením Okresného súdu Čadca z
Zákonníka práce zo strany žalobcu a ďalej povinnosť uviesť ako vymeriavací základ sumu 58 955 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
názoru krajského súdu okolnosť, že súdny spor žalobcu so zamestnávateľom trval viac ako 10 rokov, a žalobca preto nevedel vyčísliť výšku doplatku podpory v nezamestnanosti, nebránila žalobcovi v tom, aby požiadal o doplatenie podpory v nezamestnanosti
2 zákona o zamestnanosti ihneď po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie o poskytnutí podpory v nezamestnanosti vo forme preddavku. Taktiež mu nič nebránilo v tom, aby súčasne podal návrh na prerušenie správneho konania
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) 9Sžso/15/2010 3 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 6C/1104/1998, v ktorom sa riešila aj otázka vymeriavacieho základu potrebného pre výpočet podpory v nezamestnanosti. Žalobca podal žiadosť o doplatenie podpory v nezamestnanosti po ukončení súdneho sporu až 5. júna 2007. Krajský súd poukázal na to, že
2 zákona o zamestnanosti, ktorý platil v čase rozhodovania o preddavku na podporu v nezamestnanosti žalobcovi, bola upravená trojročná prekluzívna lehota, preto žalovaná a ani prvostupňový správny orgán nemohli konať v rozpore so zákonom a v odôvodnení správne konštatovali, že prekluzívna lehota má charakter lehoty, ktorej uplynutím nárok zaniká, pričom na uplynutie prekluzívnej lehoty je správny orgán povinný prihliadať ex offo. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie žalovanej za súladné so zákonom. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním, namietajúc nesprávny právny názor krajského súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že Okresný úrad práce v Kysuckom Novom Meste mal v čase vydania rozhodnutia č. 2199/97 zo dňa 8. septembra 1997, ktorým priznal žalobcovi podporu v nezamestnanosti ako preddavok odo dňa 6. augusta 1997 vedomosť o tom, že žalobca je v súdnom spore so zamestnávateľom, teda že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Bolo preto povinnosťou správneho orgánu prerušiť konanie
1 Správneho poriadku, čím by 3-ročná prekluzívna lehota neplynula a on by neprišiel o doplatenie podpory v nezamestnanosti. Uvedené ustanovenie Správneho poriadku žalobcovi nedáva možnosť a ani mu neukladá povinnosť podať návrh na prerušenie konania, ako to uvádza krajský súd. Naopak, správny orgán je povinný zo zákona konanie prerušiť, ak nastali dôvody spomínané v tomto ustanovení. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu ani v tom, že po doručení rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu práce v Kysuckom Novom Meste z
2 zákona o zamestnanosti. Z pripojeného (nekompletného) administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol zaradený do evidencie nezamestnaných na základe žiadosti zo dňa
3 a § 50 ods.1 písm. a/ b/, ods. 2 písm. a/ ods. 3, ods. 7, § 51 ods. 1, § 54 a § 55 ods. 3 zákona o zamestnanosti priznaná podpora v nezamestnanosti ako preddavok od 6. augusta 1997, a to na dobu troch mesiacov vo výške 60% z vymeriavacieho základu 2 700 Sk, teda mesačne 1 620 Sk. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie podpory s tým, že pracovný pomer so zamestnávateľom bol ukončený
Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia taktiež uviedol, že prebieha súdny spor so zamestnávateľom. Preddavok na podporu v nezamestnanosti bol žalobcovi vyplácaný do 5. novembra 1997. Žalobca bol z evidencie nezamestnaných vyradený
1 písm. a/ zákona o zamestnanosti dňom nástupu do zamestnania, t.j.
1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti na konanie
2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm.
6 zákona o zamestnanosti evidovanému nezamestnanému, ktorému vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, ale ktorý bez svojho zavinenia nemôže doložiť výšku priemerného mesačného vymeriavacieho základu, sa poskytne preddavok na podporu v nezamestnanosti, ktorý sa určí z minimálnej mzdy.
2 zákona o zamestnanosti ak okresný úrad práce dodatočne zistí, že podporu v nezamestnanosti evidovanému nezamestnanému priznal a poskytoval v nižšej sume, ako mu patrila, alebo mu ju neprávom odoprel, prípadne priznal od neskoršieho dňa, ako mu patrila, podporu v nezamestnanosti dodatočne prizná, zvýši alebo doplatí. Nárok na dodatočné poskytnutie podpory v nezamestnanosti alebo jej časti zaniká uplynutím lehoty troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, od ktorého podpora v nezamestnanosti alebo jej časť patrila.
3 zákona o zamestnanosti evidovanému nezamestnanému, ktorý vedie so zamestnávateľom spor o skončenie pracovného pomeru, sa poskytuje podpora v nezamestnanosti ako preddavok. Ak príslušný orgán rozhodne, že zamestnanie trvá a zamestnávateľ je povinný za dobu neprideľovania práce poskytnúť peňažnú náhradu, je evidovaný nezamestnaný povinný vrátiť podporu v nezamestnanosti poskytnutú ako preddavok; ustanovenie odseku 1 druhej vety platí aj tu. Zákon č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti bol zrušený zákonom č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1 písm. a/ bod 5 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne patrí rozhodovať o dávke v nezamestnanosti. 9Sžso/15/2010 6 V zmysle § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zamestnanosti vyplýva rozdiel medzi podporou v nezamestnanosti a preddavkom na podporu v nezamestnanosti. Pod pojmom „preddavok“ sa všeobecne rozumie určitá vopred poskytnutá suma (záloha), potrebná na zabezpečenie základných potrieb oprávneného, pričom v neskoršom období, po preukázaní všetkých relevantných skutočností, sa tento preddavok zúčtuje so skutočne patriacou sumou. Účelom priznania preddavku na podporu v nezamestnanosti (§ 50 ods. 6 zák. o zamestnanosti) bolo predbežné zabezpečenie potrieb oprávneného minimálnou, zákonom stanovenou sumou, vypočítanou z minimálnej mzdy, dokiaľ sa nepreukáže, v akej výške mu podpora v nezamestnanosti
1 zákona o zamestnanosti skutočne patrí. Ustanovenie § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti nemožno aplikovať v prípade, keď nárok na dávku v nezamestnanosti bol uplatnený včas, ale o nároku na podporu v nezamestnanosti nebolo vôbec rozhodnuté a žiadateľovi bol priznaný len preddavok na podporu v nezamestnanosti. Je zrejmé, že žalobca 6. augusta 1997 uplatnil nárok na podporu v nezamestnanosti v prekluzívnej lehote
2 zákona o zamestnanosti, teda včas. Okolnosť, že pre nedostatok podkladov pre priznanie dávky
1 zákona o zamestnanosti nemal príslušný úrad práce podklady, nič nemení na tom, že o nároku žalobcu na podporu v nezamestnanosti na základe včas podanej žiadosti (pred uplynutím prekluzívnej lehoty
2 zákona o zamestnanosti) doteraz nebolo rozhodnuté. Úrad práce rozhodol len o priznaní preddavku na podporu v nezamestnanosti. Nie je preto rozhodujúce, ako dlho trval súdny spor, ktorého predmetom bolo aj určenie vymeriavacieho základu, z ktorého mala byť podpora v nezamestnanosti priznaná. 9Sžso/15/2010 7 Žiadosť žalobcu zo dňa 5. júna 2007, adresovanú Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto bolo preto potrebné
obsahu posúdiť ako podnet účastníka na konečné rozhodnutie vo veci.
2 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z. z., kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004 používa pojem "podpora v nezamestnanosti", rozumie sa tým "dávka v nezamestnanosti". Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že tak preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto
3 veta prvá OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca
2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná i prvostupňový správny orgán sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP); v ďalšom konaní príslušný správny orgán rozhodne o priznaní dávky v nezamestnanosti počas zákonnej podpornej doby
skutočných vymeriavacích základov v súlade s § 50 ods. 1 zákona o zamestnanosti a priznanú dávku zúčtuje s preddavkom na dávku. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP, lebo úspešný žalobca náhradu trov neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. októbra 2010 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.