N a j v y š š í s ú d 9Sžso/173/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členi

slovenskej legislatívy. Prvostupňový rozsudok odôvodnil krajský súd tým, ţe ţalobkyňa v danom prípade nepreukázala reálny výkon činnosti zamestnanca u označeného zamestnávateľa. Bola v konaní povinná uniesť bremeno tvrdení a dôkazné bremeno a preukázať, aký konkrétny rozsah akej pracovnej činnosti pre zamestnávateľa reálne vykonávala, čo sa však nestalo. Neuniesla teda bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Ţalobkyňa tvrdí, ţe má vykonávať prácu promotéra sluţieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo klientmi zamestnávateľa,

pracovnej zmluvy jeho náplňou práce je kontakt s potenciálnymi klientmi, najmä však distribúcia reklamných letákov na území SR. Prvostupňový súd vymedzuje promotéra ako osobu, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, jeho úlohou nemôţe byť len fyzické odovzdávanie vizitiek, resp. letákov rôznych spoločností bez ďalšieho. Krajský súd ďalej ustálil, ţe aplikovať nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej len „základné nariadenie“) a jeho čl. 11

základného nariadenia (čl. 13 /3/) a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho nariadenia). Za nedôvodnú súd povaţoval námietku ţalobkyne, ţe kontroly ţalovanej neboli podkladom napadnutého rozhodnutia, pretoţe v nich neboli zistené ţiadne pochybenia. Z týchto kontrol jednoznačne vyplýva skutkové zistenie o nepreukázaní reálneho výkonu činnosti ţalobkyne. Ako nedôvodnú posúdil krajský súd tieţ námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého správneho rozhodnutia a námietku diskriminačného zaobchádzania so ţalobkyňou. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolali ţalobkyňa a pribratý účastník. Spoločne podaným odvolaním namietajú, ţe v prvostupňovom rozhodnutí organizačná zloţka ţalovaného odôvodňuje svoj záver len na základe výsledkov kontroly za obdobie od

1. februára 2012 do
2. februára 2013 vykonanej u pribratého účastníka dňa
3. februára 2013, ktoré sa na ţalobkyňu nemôţu vzťahovať, lebo v tomto období u pribratého účastníka nepracovala. Ţalovaná v napadnutom rozhodnutí pojednáva o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní a neboli súčasťou zisteného skutkového stavu. V tomto smere bolo ţalobcovi a pribratému účastníkovi odňaté ich právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, keď druhostupňový orgán rozhodoval o ich právach a povinnostiach na podklade nových skutočností – a to informácie o kontrole vykonanej
4. novembra 2013, ku ktorým sa ţalobca ani zamestnávateľ nemali moţnosť vyjadriť, lebo boli spomenuté aţ v druhostupňovom rozhodnutí ţalovaného. Záver, ţe na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, ţe ţalobca na území Slovenskej republiky reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec je predčasný a neobstojí, vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z predloţeného administratívneho spisu nie je zistiteľné, akým spôsobom bolo preukázané, ţe ţalobca reálne činnosť zamestnanca nevykonával. Pribratý účastník tieţ namieta, ţe prvostupňovému správnemu orgánu predloţil všetky potrebné doklady preukazujúce reálny výkon činnosti zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyţiadali. Ţalovaná však nepristúpila k doplneniu dokazovania, nevyţiadala si od pribratého účastníka ţiadne 4 9Sžso/173/2015 ďalšie doklady, nepristúpila k osobnému výsluchu ţalobcu ani k inému spôsobu preverenia tvrdení ţalobcu a zotrvala na svojich záveroch. Ţalovaná v odôvodnení rozhodnutia neuviedla, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho výkonu práce ţalobcom vyhodnotil dôkazy predloţené pribratým účastníkom. Na základe uvedeného ţalobca navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok Krajského súdu Ţilina zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovanej zo dňa
5. februára 2014 a vráti vec ţalovanej na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaná uviedla, ţe pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonala dňa
6. februára 2013 kontrolu v sídle zamestnávateľa, zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. na území Slovenskej republiky.

vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti všetci zamestnanci roznášajú letáky na poţiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky, pričom prácu im zadáva zamestnávateľ telefonicky, e-mailom alebo poštou, a teda

názoru ţalovanej je zrejmé, ţe činnosť spoločnosti zamestnávateľ neriadi bezprostredne zo sídla spoločnosti tak, ako je to stanovené v podmienkach pre registrované sídlo. Počet hodín, ktoré majú zamestnanci odrobiť a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o rentabilnosti, keďţe zamestnanci dochádzajú z Poľskej republiky na územie Slovenskej republiky individuálne. Doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov, predloţené neboli. Sociálna poisťovňa teda určila, ţe príslušný zamestnávateľ v zmysle kritérií stanovených na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania zamestnávateľa nevykazuje znaky registrovaného sídla

Praktickej príručky o uplatniteľných právnych predpisoch. Kontrolou takisto nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnancov na Slovensku. Zamestnanci vykonávajúci kontrolu sa so ţiadnymi zamestnancami zamestnávateľa osobne nestretli. Ţalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, ţe v prípade ţalobcu poľská ZUS Sosnoviec listom zo

1. júla 2013 určila, ţe ţalobca podlieha poľskej legislatíve od
2. februára
3. Ţalovaná túto skutočnosť nenamietala, čím sa určenie poľskej legislatívy stalo definitívnym. Ţalovaná ďalej poukazuje na list č. 369682/2013-BA zo dňa
4. júla 2013 adresovaný poľskej inštitúcii ZUS, z ktorého vyplýva, ţe zamestnanci WEBUNG s.r.o. reálne nevykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava listom č. 992900/205/ 32/2013 zo dňa
5. októbra 2013 tieto skutočnosti akceptovala. V tejto súvislosti potom ţalovaná poukazuje na čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia s tým, ţe dohoda medzi poľskou inštitúciou ZUS a Sociálnou poisťovňou nemusí mať písomnú formu. Vzhľadom 5 9Sžso/173/2015 na uvedené potom ţalovaná navrhuje, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov.

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 246cods.

1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

§ 250ods.

1 O.s.p. účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

§ 218ods.

1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Pokiaľ ide o odvolanie podané pribratým účastníkom konania, Najvyšší súd v rámci skúmania podmienok konania riešil otázku, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Spoločnosť WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, bola do konania pribratá uznesením Krajského súdu v Ţiline č.k. 21Scud/103/2014-37 z 09. októbra 2014

§ 250ods.

1 O.s.p. pribratý účastník

§ 250ods.

1 veta druhá O.s.p. nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania

§ 92a nasl.

O.s.p. Ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k pribranému účastníkovi konania potrebné vykladať tak, ţe ide predovšetkým o zabezpečenie práva takého účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môţe byť spôsobená prípadným zrušením ţalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Spoločnosť 6 9Sžso/173/2015 WEBUNG, s.r.o. bola do konania pribratá z dôvodu, ţe by ako zamestnávateľ a ako účastník správneho konania mohla byť dotknutá prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia ţalovanej. Ide o konanie vo vzťahu k nej nesporové, v rámci konania pred súdom nebolo vo vzťahu k nej vykonávané dokazovanie a úkony pribratého účastníka konania po podaní ţaloby nemali vplyv na výsledok súdneho konania. Keďţe odvolateľ WEBUNG, s.r.o. bol v konaní

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pribratým účastníkom konania, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie. Navyše spoločnosť WEBUNG, s.r.o. nebola účastníkom správneho konania, ktorý by v správnom konaní vyuţil všetky opravné prostriedky. Odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nepodal. Na základe uvedeného odvolací súd

§ 218ods.

1 písm. b/ v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie podané proti rozsudku krajského súdu pribratým účastníkom konania odmietol. Z tohto dôvodu pribratému účastníkovi konania nevzniklo ani právo na náhradu trov konania. Zároveň odvolací súd dodáva, ţe predmetné ustanovenie § 250k druhej hlavy piatej časti O.s.p. s trovami pribratého účastníka konania ani neráta (upravuje len trovy ţalobcu a ţalovaného). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu bolo podané dôvodne a prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo dňa

1. apríla 2015, č.k. 21Scud/103/2014-77, je potrebné zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovanej č. 27923- 2/2014-BA zo dňa
2. mája 2014 sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanej na ďalšie konanie.

čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. 7 9Sžso/173/2015

čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa povaţuje za predbeţné. Inštitúcia informuje o predbeţnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie kaţdého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbeţné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak uţ uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, ţe nemôţe prijať toto určenie alebo ţe zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na poţiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snaţia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbeţne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. 8 9Sžso/173/2015

čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie

odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môţu pouţiť v týchto prípadoch:

1. a)prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo
2. b)prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva ţiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva doţiadanou inštitúciou.

bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, ţiadajúca inštitúcia sa obráti na doţiadanú inštitúciu, aby poţiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.

bodu 7 rozhodnutia A1 ţiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju ţiadosť, pričom uvedie, ţe sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom ţiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu. 9 9Sžso/173/2015

bodu 9 rozhodnutia A1 doţiadaná inštitúcia čo najskôr informuje ţiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia ţiadosti.

bodu 10 rozhodnutia A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, doţiadaná inštitúcia o tom informuje ţiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tieţ, akými postupmi môţu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

§ 120ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

§ 120ods.

4 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

§ 2

zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie

tohto zákona je :

1. a)nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníţenia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,
2. b)dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
3. c)úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, sluţobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania, 10 9Sžso/173/2015
4. d)garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbeţného správcu

osobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, ţe tento rozsudok je potrebné zmeniť tak, ţe súd zruší správne rozhodnutia oboch stupňov a vec vráti ţalovanej na ďalšie konanie. Nie je totiţ moţné stotoţniť sa s argumentáciou o nesplnení predpokladov pre aplikáciu základného nariadenia ani vykonávacieho nariadenia, z dôvodu, ţe nebol preukázaný reálny súbeh činností ţalobcu ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Rovnako rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Nariadenie je teda nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu, nie je moţné vylúčiť jeho pouţitie pre konkrétny prípad. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vykonávala v spoločnosti WEBUNG, s.r.o., Palárikova 76, Čadca od 26. februára 2013 do 07. marca 2013 kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky za kontrolované obdobie od 01. februára 2012 do 06. februára 2013, z ktorej vyplynulo, ţe spoločnosť nemá samostatnú kanceláriu, doklady spoločnosti sa nachádzajú na adrese sídla a pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvorené na 10 hodín mesačne.

vyjadrenia konateľa všetci zamestnanci spoločnosti roznášajú letáky na poţiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky. 11 9Sžso/173/2015 Prácu zamestnávateľ zadáva zamestnancom takým spôsobom, ţe im telefonicky, e-mailom alebo poštou oznámia, kde a kedy sa majú dostaviť. Zamestnanci sa na miesto stretnutia dopravia individuálne.

registračného listu FO bol ţalobca prihlásený do sociálneho poistenia v Slovenskej republike

1. apríla
2. Ďalšia kontrola bola Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca vykonaná dňa
3. novembra 2013, pričom v uvedený deň sa na adrese sídla spoločnosti nenachádzal ţiaden zamestnanec ani konateľ spoločnosti, preto z kontroly nevyplynuli ţiadne zistenia. V administratívnom spise sa nachádza podanie Sociálnej poisťovne adresované poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS, označené ako „oznámenie týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy“,

ktorého u zamestnancov ţalobcu, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie uţ vystavila formuláre E101 SK, t.j. zamestnanci podliehajú slovenským právnym predpisom a tieto boli doručené, nebudú spätne rušené. Ak po skončení platnosti formulára E101SK/PD A1 poistný vzťah u zamestnávateľa ďalej trvá, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o zániku poistenia dňom, ktorým skončila platnosť formulára E101SK/PD A1. U zamestnancov, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, vydá rozhodnutie o nevzniku poistenia, t.j., ţe nepodliehajú slovenským právnym predpisom. Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázala na to, ţe

oznámenia zo

1. júla 2013 rozhodnutím pobočky poľskej inštitúcie ZUS v Sosnowci č. 380000/UBS/401/38/JŚ/2013 zo
2. júla 2013 bolo

čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia rozhodnuté, že na žalobkyňu sa vzťahuje od 01.03.2014 poľské zákonodarstvo (po zohľadnení činnosti vo WEBUNG, s.r.o.), pričom toto predbežné určenie sa stalo definitívnym z dôvodu, že žalovaná toto určenie nenamietala. Uvedené oznámenie sa v predloţenom administratívnom spise nenachádza. Rozhodnutím č. 45739-1/2013-CA z

1. septembra 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodla, ţe ţalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. 12 9Sžso/173/2015 od
2. apríla 2013

slovenskej legislatívy. Prvostupňové správne rozhodnutie bolo odôvodnené kontrolou vykonanou dňa

1. februára
2. Otázka, či ţalobkyňa spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie ktorého je však príslušná inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte neţ určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiţ viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o.i., aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by tak dôjsť k situácii, ţe rozhodnú rôzne, následkom čoho táto osoba by podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia ţiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, ţe uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia : institution of the place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts) , ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, ţe ţalobca má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre ţalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS. Ţalovaná teda bola povinná vyčkať na určenie uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS. Pokiaľ ide o oznámenie ZUS Sosnowiec,

ktorého sa na ţalobkyňu vzťahuje poľské zákonodarstvo, potrebné je na jednej strane zdôrazniť, ţe toto bolo predloţené aţ do konania pred súdom, pričom originál, resp. overená kópia tohto podania nie je súčasťou 13 9Sžso/173/2015 administratívneho spisu. Odvolací súd len poznamenáva, ţe z predmetného podania vyplýva, ţe poľská legislatíva bola ţalobkyni od

1. apríla 2013 určená rozhodnutím ZUS, pobočky v Sosnowci č. 380000/UBS/401/38/JŠ/2013 zo
2. júla
3. Práva a povinnosti však zakladajú, menia a rušia len vykonateľné a – v zásade právoplatné rozhodnutia. Pre konanie ţalovanej bolo potrebné vyţiadať od poľskej inštitúcie odpis rozhodnutia o určení uplatniteľnej legislatívy s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Pokiaľ totiţ ţalovaná nenamietla rozhodnutie o predbeţnom určení poľskej legislatívy a zároveň toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, určenie malo mať zásadné dôsledky aj na postup ţalovanej. Po takomto určení aplikovateľnej legislatívy totiţ nemá Sociálna poisťovňa právomoc vôbec konať a rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení ako aj zo slovenského právneho poriadku. Ako uţ súd vyššie uviedol, práve predchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia a príslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, a teda tieţ právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním spojených má inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môţe konať iba v rozsahu a spôsobom, aký je určený zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje právomoc ţalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho rozsah, pričom tieţ určuje jej špeciálne oprávnenia k inštitúciám členských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia zákon medzi právomoci Sociálnej poisťovne nezaradil. Ak teda bola právoplatne určená legislatíva Poľskej republiky, iba inštitúcia ZUS mala právomoc konať vo veci ţalobcovho sociálneho poistenia a povinnosťou Sociálnej poisťovne bolo podanie – prihlášku, ktorým sa začalo konanie, zaslať poľskej inštitúcií. Vzhľadom na uvedené argumenty odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým bolo hmotnoprávne posudzovanie splnenia kritérií čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom vadou bolo konanie bez rozhodnutia o uplatniteľnej legislatíve

čl. 16 vykonávacieho nariadenia, a zároveň rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, keď ţalovaná sa odvolávala na také skutočnosti, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu, čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie správneho rozhodnutia ex offo, bez ohľadu na ţalobné námietky, keďţe z neúplného administratívneho 14 9Sžso/173/2015 spisu nikdy nebude moţné konštatovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Preto rozsudok Krajského súdu

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zmenil a

§250jods.

2 písm. a/ a písm. e/ a § 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie ţalovanej ako aj prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní ţalovaná bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránila vyššie uvedené pochybenia, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu. Ak bola uplatniteľná legislatíva určená príslušnou poľskou inštitúciou v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, resp. dohody, je potrebné vyčkať na právoplatné skončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike. Konečné, na súde uţ nenapadnuteľné, rozhodnutie ZUS vylučuje moţnosť, aby o uplatniteľnej legislatíve rozhodovala aj ţalovaná. Ţalovaná bude viesť spis riadnym spôsobom. Pod pojmom spisy ţalovaného správneho orgánu

§ 250dods.

1 O.s.p. sa rozumie úplný, ţurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). O náhrade trov celého konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania za úkony, ktoré účelne vynaloţili na uplatnenie práva.

§ 250kods.

1 veta prvá a tretia O.s.p. ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania a môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd povaţoval za vhodné vyuţitie moţnosti, ktorú mu poskytla tretia veta § 250k ods. 1 O.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa povaţoval najmä skutočnosť, ţe v prejednávanej veci ide o jedno z opakujúcich sa konaní (ďalšie napr. 9Sţso/142/2015, 9Sţso/225/2015, 9Sţso/228/2015, 9Sţso/164/2015, 9Sţso/4/2016), ktoré sú skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou otázkou, týkajúcou sa uplatnenia práv ţalobcov v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešných ţalobcov, čo do rozsahu aj ich obsahu, vrátane ich vyjadrení. Na druhej strane pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol aj na povinnosť 15 9Sžso/173/2015 právneho zástupcu riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu, a to najmä pri dodrţiavaní lehôt a pokynov konajúcich súdov. Po zváţení oboch uvedených hľadísk zníţil Najvyšší súd Slovenskej republiky poţadovanú náhradu trov konania a priznal ţalobcovi náhradu trov konania vo výške jednej pätiny za úkony právnej sluţby. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej sluţby, a to: - prevzatie a príprava zastúpenia (r. 2014)...............26,8 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb /ďalej len „vyhláška“/) - reţijný paušál............................................................8,04 eur - podanie ţaloby 07.

1. 2014...................................26,8 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. c/ vyhlášky) - reţijný paušál...........................................................8,04 eur - účasť na pojednávaní 17.
2. 2015........................27,97 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. d/ vyhlášky) - reţijný paušál...........................................................8,39 eur - podanie odvolania .................................................27,97 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. c/ vyhlášky) - reţijný paušál...........................................................8,39 eur DPH 20%................................................................. 28,48 eur spolu........................................................................170,88 eur Súd ţalobcovi nepriznal náhradu za jeden vyčíslený úkon, a to za odpoveď na výzvu súdu z
3. apríla
4. V tomto prípade išlo totiţ o dodatočné doplnenie originálu plnej moci, udelenej ţalobcom právnemu zástupcovi, nie o úkon právnej pomoci – podanie vo veci samej. Súd úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 170,88 eur. 16 9Sžso/173/2015 Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 :
5. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. januára 2017 JUDr. Viera N e v e d e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová