Najvyšší súd 2ObdoV/16/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: C., P., zastúpeného advokátskou kanceláriou K. a P., s. r. o., so sídlom V.

§ 93ods.

1 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. 38.

§ 93ods.

2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 39.

§ 93ods.

3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba zaloţená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. 15 2ObdoV/16/2015 40.

§ 93ods.

4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností. 41.

§ 93ods.

5 O. s. p. vedľajší účastník môţe podať odpor proti platobnému rozkazu, len ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. 42.

§ 93ods.

6 O. s. p. vedľajší účastník môţe podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môţe vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

1. Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi (ţalobcovi) alebo odporcovi (ţalovanému) zúčastniť sporu ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O. s. p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorej zo strán, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v spore je právny záujem toho, kto chce vstúpiť do sporu, na jeho výsledku (t. j. jeho právny záujem na úspechu strany, na strane ktorej chce vstúpiť do sporu). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vţdy však treba, aby sa jeho záujem na úspechu strany sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorej zo strán sporu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/308/2008 z
2. júna 2009). V uznesení sp. zn. 3Obo/21/1998, ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 17/1999, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, ţe pri splnení zákonnej podmienky pre pripustenie vedľajšieho účastníka do sporu, ktorou je jeho právny záujem na výsledku sporu, rozhodne súd o pripustení vedľajšieho účastníctva aj proti vôli strany sporu, vedľa ktorej sa má vedľajší účastník sporu zúčastniť.
3. V súlade s citovanými ustanoveniami je zmyslom vedľajšieho účastníctva „pomoc v spore“ niektorej zo strán sporu. Vedľajší účastník môţe, ale nemusí do sporu vstúpiť. 16 2ObdoV/16/2015 Vstupuje do sporu ako tretia osoba „popri“ ţalobcovi alebo ţalovanom, a to buď z vlastnej iniciatívy (vedľajším účastníkom sa táto osoba stáva doručením jej oznámenia súdu, ţe vstupuje do sporu) alebo na výzvu strany sporu (ak ale vyzvaná osoba neprejaví vôľu vstúpiť takto do konania, nestane sa vedľajším účastníkom). O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd, len ak niektorá zo strán sporu namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do sporu. Súd z vlastnej iniciatívy túto otázku neskúma – pokiaľ nebola námietka neprípustnosti vznesená, je tretia osoba bez ďalšieho vedľajším účastníkom v spore. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v spore je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu strany, popri ktorej vstúpil do sporu. Keďţe vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v spore rovnaké práva a povinnosti ako strana sporu, súd s ním koná obdobne ,ako so stranou sporu (doručuje mu písomnosti, predvoláva ho na pojednávania a pod.). „Rovnaké práva a povinnosti“ sa ale v tomto ustanovení majú na mysli výlučne z hľadiska procesného – vedľajší účastník má v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti ako strana sporu. Vyplýva to z postavenia vedľajšieho účastníka a tieţ podstaty jeho (vedľajšej) účasti v spore. I keď teda vedľajší účastník môţe byť rozhodnutím súdu zaviazaný na náhradu trov konania (rovnako mu môţe byť priznaná náhrada trov konania), je vylúčené, aby mu rozhodnutím súdu vo veci samej bolo prisúdené právo alebo uloţená povinnosť, ktoré tvoria predmet sporu.
4. Vedľajší účastník môţe z konania vystúpiť bez ohľadu na to, akým spôsobom bol do konania inkorporovaný, prostým a jednoduchým oznámením o vystúpení z konania. Status vedľajšieho účastníka v tomto prípade stráca v momente, keď túto skutočnosť oznámi súdu, a to spravidla priamo na pojednávaní, čo sa zachytí v zápisnici z pojednávania, alebo ak je takýto úkon doručený súdu písomne. (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár – I. diel
5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, 331 s.)
6. V predmetnej veci dovolatelia vstúpili do sporu z vlastného podnetu, a to písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručeným súdu dňa
7. februára
8. Následne písomným podaním doručeným súdu dňa
9. marca 2015 vzal späť svoje oznámenie o vstupe do konania JUDr. Ľ. S., dňa
10. marca 2015 vzal späť návrhy o priznanie trov právneho zastúpenia a ţiadosť/návrh o priznanie postavenia vedľajšieho účastníka v tomto súdnom konaní JUDr. P. K. a dňa
11. marca vzal späť návrhy o priznanie postavenia vedľajšieho účastníka v tomto súdnom konaní JUDr. J. K.. Dovolací súd povaţuje 17 2ObdoV/16/2015 za vhodné uviesť, ţe súčasťou Dohody o urovnaní zo dňa
12. marca 2015 medzi S., a. s. a C. sú prehlásenia JUDr. K., JUDr. S. a JUDr. K., ktorí v nich okrem iného prehlasujú, ţe sa vzdávajú akýchkoľvek a všetkých nárokov na trovy právneho zastúpenia, ktoré im vznikli v súvislosti so zastupovaním ţalobcu v danej právnej veci, nebudú si uplatňovať náhradu trov právneho zastúpenia v spore, nebudú si v spore ţiadať priznanie postavenia vedľajšieho účastníka a v prípade, ţe uţ tak urobili, takéto návrhy vezmú späť, nebudú si v spore uplatňovať ţiadne opravné prostriedky, ktoré sa budú týkať rozhodnutí o trovách konania a nároky za právne sluţby voči samotnému G. S. nie sú týmito prehláseniami dotknuté.
13. Momentom doručenia písomných podaní, z ktorých je zrejmé, ţe vedľajší účastníci nemajú záujem naďalej zotrvať v spore, všetci vedľajší účastníci vystúpili z konania a stratili status vedľajšieho účastníka. Z uvedeného dôvodu neboli títo ani predvolaní na pojednávanie, na ktorom došlo k schváleniu predmetného zmieru. Akákoľvek argumentácia dovolateľov o tom, ţe súd procesne pochybil, keď ich nepredvolal na pojednávanie (po ich vystúpení z konania), nemá ţiadnu právnu a zákonnú oporu. Z rovnakého dôvodu im nebolo doručované ani uznesenie, ktorým bol schválený zmier.
14. Námietky dovolateľa JUDr. K. týkajúce sa postupu súdu, pri ktorom sa ţiadnym spôsobom nevysporiadal s relevanciou dokumentov zaloţených do súdneho spisu, týkajúcich sa vzdania nárokov advokátov ţalobcu a ich „vystúpenia“ z konania z pozície vedľajšieho účastníka z dôvodu, ţe uvedené dokumenty neboli súdu predloţené na hlavičkovom papieri jeho advokátskej kancelárie a neobsahujú ani pečiatku advokátskej kancelárie, sú irelevantné. Taktieţ tvrdenie ohľadne skutočnosti, ţe konkrétne podanie podpísané JUDr. K. nebolo podané jeho osobou. Podanie doručené súdu môţe byť urobené v akejkoľvek forme ustanovenej zákonom (§ 42 ods. 1 O. s. p.) a jediné náleţitosti, ktoré zákon poţaduje pre akékoľvek podanie, sú určenie súdu, ktorému je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí obsahovať dátum a podpis (§ 42 ods. 3 O. s. p.). Pokiaľ uvedené náleţitosti podanie obsahuje, súd ďalej neskúma, či je konkrétne podanie podané na hlavičkovom papieri a (ne)obsahuje akúkoľvek pečiatku a uţ vôbec mu neprináleţí skúmať, kto takéto podanie osobne, prípadne inak, na súd podal. Tvrdenie dovolateľov o tom, ţe súd mal vyhodnotiť obsah podaní, ktorým vzali späť svoje oznámenia o vstúpení do konania, ako neplatné z dôvodu, ţe sa dovolatelia, ako osoby znalé práva, ktoré sú navyše advokátmi, vopred vzdali svojich práv, ktoré vzniknú aţ v budúcnosti právoplatnosťou uznesenia 18 2ObdoV/16/2015 o priznaných trovách a za nápadne nevýhodných podmienok, navyše´, keď táto ich vôľa vyplývala aj zo samotných prehlásení priloţených k Dohode o urovnaní medzi stranami sporu, nie je na mieste.
15. Na prejav vôle dovolateľa JUDr. K. smerujúci k tomu, ţe odvoláva a berie späť všetky svoje vyhlásenia a akékoľvek podania určené súdu a účastníkom konania vykonané na nátlak ţalobcu, ktoré boli vykonané v omyle úmyselne spôsobenom a vyvolanom oboma stranami sporu, resp. ich advokátov s úmyslom poškodiť jeho, ako aj advokáta JUDr. S. a s úmyslom obohatiť ţalobcu (z ktorého dôvodu majú byť jeho vyhlásenia a podania od počiatku zo zákona neplatné), doručený súdu po vyhlásení rozhodnutia a právoplatnom skončení konania, nemoţno v danom štádiu konania prihliadať, resp. spojiť s ním akékoľvek následky v predmetnom konaní. K otázke platnosti právneho úkonu, ktorý mal byť podľa dovolateľov zrealizovaný pod nátlakom a v omyle je nutné uviesť, ţe toto tvrdenie uţ nemôţe byť predmetom skúmania a dokazovania v konkrétnom konaní (z dôvodu jeho právoplatného ukončenia) a uţ vôbec nie predmetom dovolacieho konania, keďţe v dovolacom konaní sa dokazovanie nevykonáva (§ 243a ods. 2 O. s. p., resp. § 442 C. s. p.). Akékoľvek nároky spojené s poskytnutím právnych sluţieb dovolateľov svojmu klientovi si tak majú právo dovolatelia uplatniť v samostatnom konaní, v ktorom sa prípadne bude súd zaoberať aj týmito tvrdeniami.
16. Navyše späťvzatie ţaloby, resp. akéhokoľvek procesného úkonu je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je moţné takéto späťvzatie vziať ďalším úkonom späť. Kaţdý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sţo/372/2009 z
17. augusta 2010).
18. Zároveň je potrebné uviesť, ţe ako správne uviedol dovolateľ JUDr. K., nárok na náhradu trov konania je nárokom patriacim výlučne strane sporu, ktorá ako jediná ním disponuje. Z uvedeného preto skutočne vyplýva, ţe späťvzatie návrhu na priznanie trov právneho zastúpenia realizované samotným (bývalým) advokátom ţalobcu nie je úkonom, 19 2ObdoV/16/2015 na ktorý by mohol súd prihliadať. Avšak v prípade vzájomnej dohody medzi právnym zástupcom a samotnou stranou sporu (ktoré predchádzali uzavretiu zmieru) je takýto postup moţný, keďţe právny nárok na odmenu za zastupovanie v spore má právny zástupca len voči strane sporu, ktorú zastupuje. Súd môţe v takomto prípade prihliadať len na úkony realizované samotnou stranou sporu, k čomu došlo premietnutím vzájomných rokovaní medzi stranami sporu a bývalými právnymi zástupcami ţalobcu do samotného textu zmieru. Nie je však pravdivé tvrdenie dovolateľa o tom, ţe tento nemohol procesne účinne zobrať späť ţiadosť alebo návrh o priznanie postavenia vedľajšieho účastníka, keďţe tento takúto ţiadosť a ani návrh nikdy nepodal. Súd vychádza pri jednotlivých právnych úkonoch z ich obsahu a nie označenia (pokiaľ sa celkom nezhodujú), preto oznámenie o tom, ţe dovolateľ berie späť svoju ţiadosť/návrh na priznanie postavenia vedľajšieho účastníka, ktorá z obsahového hľadiska zodpovedá oznámeniu o vstupe do sporu ako vedľajšieho účastníka zo strany dovolateľa, je relevantným a procesne účinným úkonom vo vzťahu k súdu. Napokon je potrebné uviesť aj skutočnosť, ţe oznámenie o vstupe do sporu bol v zásade jediný úkon, ktorý tento vedľajší účastník v konaní zrealizoval, čiţe nejasnosti ohľadne toho, o ktorý úkon sa jedná, sú v danom prípade vylúčené.
19. Argumentácia JUDr. K., ţe nakoľko Občiansky súdny poriadok v ţiadnom smere neupravuje spôsob, akým by mohol vedľajší účastník vystúpiť zo sporu, a teda pokiaľ nie je rozhodnuté o jeho neprípustnosti, ostáva v spore ako vedľajší účastník aţ do rozhodnutia vo veci samej, resp. do zastavenia konania, je právne nepodloţená a vyznieva priam účelovo. Vedľajší účastník mohol (za právnej úpravy účinnej do
20. júna 2016) zo sporu vystúpiť bez ohľadu na to, akým spôsobom bol do konania inkorporovaný, prostým a jednoduchým oznámením o vystúpení zo sporu. Status vedľajšieho účastníka v tomto prípade stráca v momente, keď túto skutočnosť oznámi súdu, tzn. keď je takýto úkon doručený súdu písomne. Zákonný podklad nemá ani tvrdenie dovolateľa o tom, ţe súd mal procesne rozhodnúť uznesením o skutočnosti, ţe vedľajší účastník vystupuje zo sporu, per analogiam tak, ako rozhoduje v zmysle § 92 O. s. p. V zmysle uvedeného ustanovenia § 92 O. s. p. je daná zákonná povinnosť súdu rozhodnúť (uznesením) o takýchto návrhoch, ktorými sa upravuje okruh účastníkov konania, pričom v zmysle § 93 O. s. p. takáto povinnosť rozhodnúť (uznesením) absentuje. Súd zároveň zdôrazňuje, ţe o predmetnom úkone nerozhoduje uznesením ani v zmysle ustanovení § 96 O. s. p. (argumentácia JUDr. S.), ani v zmysle iného zákonného ustanovenia s pouţitím analógie, pretoţe vzhľadom na povahu 20 2ObdoV/16/2015 inštitútu vedľajšieho účastníka, odlišného postavenia od strany sporu a odlišného spôsobu vstúpenia do konania (aj vstup vedľajšieho účastníka, rovnako ako výstup sa realizuje neformálnym spôsobom, súd rozhoduje uznesením o jeho vstupe aţ na námietku niektorej zo strán sporu) nie je moţné pouţitie analógie.
21. Obaja dovolatelia majú taktieţ za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu sa jednoznačne vzťahovalo aj na ich osoby a ich práva (nakoľko sa v konaní rozhodovalo aj o ich právach, t. j. o náhrade trov konania), čím vznikla potreba ich súhlasu s uzatvorením zmieru v znení, ako bol schválený. Tým, ţe ich odvolací súd nepredvolal na pojednávanie, odňal im tým moţnosť konať pred súdom a poškodil ich týmto postupom na ich právach. K uvedenému je potrebné uviesť, ţe vedľajší účastník nie je legitimovaný na tzv. dispozičné úkony, teda dispozičné úkony so sporom (napr. späťvzatie návrhu) alebo dispozície predmetom sporu (napr. uzavretie súdneho zmieru, či zmenu návrhu). Rozhodnutie, ktorým sa schválil zmier v súdnom konaní, sa nevzťahovalo ani na JUDr. K., ani na JUDr. S. a ich práva.
22. Nevyhnutným predpokladom pre účasť vedľajšieho účastníka v konaní je jeho právny záujem na výsledku konania. Musí ísť o právny záujem na víťazstve strany sporu z dôvodu, ţe vedľajší účastník je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu vo veci samej voči účastníkovi, na ktorého procesnej strane vedľajší účastník vystupuje. Vedľajší účastník má za úlohu procesne pomáhať strane, na ktorej vystupuje, a to z dôvodu, ţe prípadne víťazstvo strany sporu, na ktorej vystupuje, môţe ovplyvniť jeho hmotnoprávne postavenie. Vedľajší účastník musí byť dotknutý vo sfére svojho hmotnoprávneho postavenia. Právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, do ktorého vstupuje, nie je daný len jeho prípadným finančným (majetkovým) záujmom na výsledku konania. Vedľajší účastník musí mať hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci; nestačí dohoda medzi účastníkom a osobou domáhajúcou sa vedľajšieho účastníctva, ktorej splnenie závisí na výsledku (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo)113/2014 zo
23. februára 2015).
24. Uvedené vyplýva zo samotnej podstaty inštitútu náhrady trov konania, kedy tento nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania, a to aj v prípade, ţe je zastúpený advokátom, a teda nikdy nie je moţné priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. určuje 21 2ObdoV/16/2015 len platobné miesto, ak účastníkovi bola prisúdená náhrada trov konania a účastníka v konaní zastupoval advokát (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z
25. júna 2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2010 z
26. decembra 2011).
27. Zároveň v kontexte konkrétneho prípadu je potrebné dodať, ţe okrem skutočnosti, ţe samotní advokáti nemajú nárok na náhradu „svojich“ trov právneho zastúpenia, keďţe je to nárok vznikajúci medzi stranami sporu, takýto (konkrétnou sumou vyčíslený) nárok doposiaľ ani nemá ţiadny právny podklad. Sporné rozhodnutia vydané prvoinštančným súdom o trovách konania boli napadnuté odvolaniami a následne zrušené v predmetnom zmieri, takţe nikdy sa nestali záväznými právnymi titulmi oprávňujúcimi (kohokoľvek) na akékoľvek plnenie z nich vyplývajúce.
28. Odvolací súd nepochybil, keď späťvzatie oznámení o vstupe do kanania a späťvzatie návrhov na priznanie trov právneho zastúpenia a návrhov na priznanie postavenia vedľajšieho účastníka v súdnom konaní, doručených súdu JUDr. S. a JUDr. K., vyhodnotil ako oznámenie o vystúpení vedľajších účastníkov z konania a v ďalšom priebehu konania s nimi viac nekonal.
29. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe dovolatelia doručením späťvzatia oznámenia o vstupe do konania
30. marca 2015, resp. späťvzatia návrhu na priznanie trov právneho zastúpenia a návrhu na priznanie postavenia vedľajšieho účastníka v súdnom konaní (
31. marca 2015) stratili postavenie vedľajších účastníkov v konaní. Z tohto dôvodu nie sú osobami oprávnenými podať dovolanie v tejto veci, preto boli nimi podané dovolania odmietnuté ako dovolania podané neoprávnenými osobami (§ 447 písm. b/ C. s. p.). Z dôvodu odmietnutia dovolaní ako podaných neoprávnenými osobami sa súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia, a teda ani argumentáciou dovolateľov, týkajúcou sa rozporu napadnutého zmieru s hmotným právom.
32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania ţalobcu a ţalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 22 2ObdoV/16/2015
33. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 5 :
34. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
35. novembra 2016 JUDr. Gabriela Mederová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová