← Slovensko

o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 3 Cdo 6/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne JUDr. I. D., bývajúcej v Š., zastúpenej JUDr. D. T., advokátom so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ R. B., bývajúcemu v S.B., zastúpenému advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., 2/ L. B., bývajúcej vo V., zastúpenej advokátskou kanceláriou P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., 3/ MUDr. M. V., bývajúcej v Č., 4/ Mgr. D. P., bývajúcej v L., o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 50/1994, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. apríla 2016 sp. zn. 6 Co 118/2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. apríla 2016 sp. zn. 6 Co 118/2015 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
  3. Ţalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd určil, ţe: a/ je neplatná darovacia zmluva uzavretá
  4. novembra 1992 (ďalej len „darovacia zmluva“) jej matkou MUDr. D. B. [ktorá zomrela XXX. (ďalej len „poručiteľka“)] a ţalovanými 1/ a 2/ ohľadom bezodplatného prevodu nehnuteľností v B. na S. ulici č. X nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. a vedených na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom, zastavaný pozemok – parcela č. X. vo výmere X. m2 a záhrada – parcela č. X. vo výmere X. m2, vrátane vedľajších stavieb, plotov a trvalých porastov (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), b/ poručiteľka bola v čase svojej smrti vlastníčkou sporných nehnuteľností. Ţalobkyňa poukazovala na to, ţe poručiteľka bola pri uzavretí darovacej zmluvy ovplyvnená svojou matkou JUDr. M. H. a pod jej vplyvom chcela zabrániť tomu, aby sa sporné nehnuteľnosti stali predmetom konania o dedičstve po nej. Podľa názoru ţalobkyne poručiteľka vzhľadom na jej váţny zdravotný stav nebola spôsobilá posúdiť svoje konanie a jeho následky. Darovacia zmluva je preto neplatná v zmysle ustanovení § 37 ods. 1, § 38, § 39 Občianskeho zákonníka. Za významné 2 3 Cdo 6/2017 označila ţalobkyňa tieţ to, ţe ţalovaní 1/ a 2/ boli v čase uzavretia darovacej zmluvy maloletí, právny úkon za nich urobený v darovacej zmluve, nebol ale schválený právne záväzným spôsobom. Obvodný súd Bratislava 1 [ktorý konal a rozhodoval ako súd starostlivosti o maloletých (ďalej – a to z dôvodu lepšej orientácie a nadviazania na terminológiu pouţitú odvolacím súdom – len „poručenský súd“)] totiţ svoj rozsudok zo
  5. decembra 1992 č.k. 17 Nc 76/921-6 (ďalej len „poručenský rozsudok“) riadne nedoručil, v dôsledku čoho tento rozsudok nikdy nenadobudol právoplatnosť; údaje vyznačené v doloţke právoplatnosti nezodpovedajú skutočnosti.
  6. Ţalovaní ţiadali ţalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Tvrdili, ţe spôsobilosť poručiteľky na právne úkony v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola ani len obmedzená, darovacia zmluva sa neprieči dobrým mravom a prejav vôle poručiteľky v nej obsiahnutý je v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru v danom konaní nemoţno preskúmať správnosť poručenského rozsudku, ktorý je uţ záväzný a nezmeniteľný vzhľadom na to, ţe (v zmysle doloţky na ňom vyznačenej) nadobudol právoplatnosť
  7. decembra
  9. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
  10. septembra 2006 č.k. 10 C 50/1994-270 ţalobu v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú; rozhodol tieţ o trovách konania.
  11. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „odvolací súd“) rozsudkom z
  12. mája 2010 sp. zn. 3 Co 554/2006 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie [§ 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)], lebo podľa jeho názoru mala zásadný právny význam otázka, „či súd môţe preskúmavať právoplatnosť rozsudku iného súdu opatreného doloţkou právoplatnosti, ak bola právoplatnosť spochybnená účastníkom konania“. Tento rozsudok napadla ţalobkyňa dovolaním.
  13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací uznesením z
  14. apríla 2012 sp. zn. 7 Cdo 39/2010 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Podľa názoru dovolacieho súdu (prípadné) nesprávne potvrdenie súdu o tom, kedy nastala právoplatnosť rozsudku, nemá vplyv na právne vzťahy účastníkov konania a súd je oprávnený skúmať, či údaje na nej vyznačené zodpovedajú skutočnosti. Opačný výklad by opravnému súdu znemoţňoval, aby sám posúdil, či napadnuté rozhodnutie nadobudlo 3 3 Cdo 6/2017 právoplatnosť. Vzhľadom na to, ţe dovolaním napadnutý rozsudok spočíval na nesprávnom právnom názore, najvyšší súd ho zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
  15. Uznesením z
  16. apríla 2013 sp. zn. 4 Co 298/2012 potom Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
  17. septembra 2006 č.k. 10 C 50/1994-270 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe treba podrobne skúmať, či poručenský rozsudok skutočne nadobudol právoplatnosť.
  18. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
  19. decembra 2004 č.k. 10 C 50/1994-575 ţalobu opätovne zamietol. 7.
  20. Výsledkami dokazovania, ktoré doplnil oboznámením spisu poručenského súdu, mal preukázané, ţe
  21. novembra 1992 poručiteľka poţiadala poručenský súd, aby vtedy maloletým ţalovaným 1/ a 2/ ustanovil opatrovníka, ktorý ich bude zastupovať pri uzavretí darovacej zmluvy. Vec bola prejednaná na pojednávaní
  22. decembra 1992, na ktorom poručiteľku zastupovala jej matka JUDr. M. H.. Poručenský súd na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok ustanovujúci opatrovníčku maloletých a schvaľujúci jej právny úkon urobený v darovacej zmluve za ňou zastúpené osoby; prítomní sa po poučení o opravnom prostriedku vzdali odvolania. Poručenský rozsudok bol doručovaný opatrovníčke, ďalej poručiteľke a tieţ jej matke, ktorá prevzala aj zásielku adresovanú poručiteľke. Na prvopise poručenského rozsudku bola právoplatnosť vyznačená dňom
  23. decembra
  24. 7.
  25. Súd prvej inštancie oboznámením spisu Štátneho notárstva Bratislava 1 sp. zn. R I 524/1992 zistil, ţe
  26. decembra 1992 bol tomuto štátnemu notárstvu doručený návrh na registráciu darovacej zmluvy, ktorému bolo vyhovené
  27. decembra 1992 . 7.
  28. Ţalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania o prejednávanej veci poţiadali Okresný súd Bratislava I o opätovné doručenie poručenského rozsudku, ten im ale oznámil, ţe rozsudok bol uţ dávnejšie riadne doručený a nadobudol právoplatnosť, preto ich ţiadosti nemoţno vyhovieť. 7.
  29. Súd prvej inštancie poukázal na to, ţe viazanosť súdu vyhláseným poručenským rozsudkom (§ 156 ods. 4 O.s.p.) nemôţe byť prelomená, lebo poručenský rozsudok nebol napadnutý ţiadnym opravným prostriedkom. Súd v prejednávanej veci nie je oprávnený skúmať, či v inom súdnom konaní bol alebo nebol riadne doručený vyhlásený rozsudok. I keď v doloţke právoplatnosti na poručenskom rozsudku neboli vyznačené správne údaje, nezakladá to neplatnosť darovacej zmluvy (§ 39 Občianskeho zákonníka). 4 3 Cdo 6/2017 7.
  30. Právny úkon urobený opatrovníčkou za ţalovaných 1/ a 2/ bol riadne schválený súdom (§ 28 Občianskeho zákonníka), ide o právny úkon dovolený (§ 628 Občianskeho zákonníka) a platný aj preto, lebo (vtedy maloletí) ţalovaní 1/ a 2/ boli v konaní pred poručenským súdom riadne zastúpení. Poručenský súd sa síce pri schvaľovaní právneho úkonu opatrovníčky odchýlil od podaného návrhu, bol však oprávnený prekročiť podaný návrh (§ 153 ods. 2 O.s.p.). 7.
  31. V tejto veci – ako uviedol súd prvej inštancie – nemoţno skúmať, či poručenským súdom schvaľovaný úkon bol alebo nebol v súlade so záujmami maloletých. Navyše, spis poručenského súdu uţ bol skončený dosiahnutím ich plnoletosti (§ 199 ods. 2 veta prvá vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). 7.
  32. Podľa presvedčenia súdu prvej inštancie bola poručiteľka zo všetkých hľadísk plne spôsobilá udeliť svojej matke plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní pred poručenským súdom. Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, ţe ako lekárka poznala svoj zdravotný stav, vedela nielen o onkologickom ochorení, ktorým trpela, ale aj o jeho pravdepodobnom priebehu. Zvaţujúc, čo bude po jej smrti so ţalovanými 1/ a 2/, rozhodla sa zabezpečiť ich po materiálnej stránke darovaním sporných nehnuteľností (ţalobkyni a ţalovaným 3/ a 4/ bolo uţ skôr poskytnuté zabezpečenie v inej forme). 7.
  33. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, ţe ţaloba je neopodstatnená.
  34. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
  35. apríla 2016 sp. zn. 6 Co 118/2015 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). 8.
  36. Odvolací súd v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, ţe súd prvej inštancie sa po rozhodnutí dovolacieho súdu podrobne a v dostatočnom rozsahu zaoberal otázkou, či a kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok poručenského súdu. Správne pri tom vychádzal z názoru, podľa ktorého v predmetnej veci je oprávnený skúmať opodstatnenosť určovacej ţaloby podanej ţalobkyňou, nie však posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia poručenského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvoinštančného súdu, ţe poručiteľka udelila svojej matke všeobecné plnomocenstvo; poručiteľkina matka bola preto oprávnená vzdať sa odvolania v mene zastúpenej poručiteľky. 8.
  37. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 219 ods. 2 O.s.p.) uviedol, ţe vzdať sa odvolania moţno iba voči súdu, 5 3 Cdo 6/2017 a to aţ po vyhlásení rozhodnutia (§ 207 ods. 1 O.s.p.); v dôsledku účinného vzdania sa odvolania zaniká právo podať odvolanie. Správne súd prvej inštancie konštatoval, ţe ak by bol opätovne doručovaný rozsudok poručenského súdu, došlo by len ku korekcii údajov vyznačených v doloţke právoplatnosti, to by ale nemalo ţiadny vplyv na platnosť schváleného právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). 8.
  38. Odvolací súd sa stotoţnil so závermi súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o spôsobilosť poručiteľky udeliť plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní pred poručenským súdom a rovnako pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa obsahovej odlišností medzi vyhláseným a písomne vyhotoveným rozsudkom poručenského súdu. 8.
  39. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu je darovacia zmluva platná a na tom nič nemení, ak je doloţka právoplatnosti na poručenskom rozsudku vyznačená nesprávne. 8.
  40. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, vec správne právne posúdil a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci; svoje rozhodnutie tieţ náleţite odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. Vysvetlil pri tom, v akom rozsahu a na podklade čoho vykonal dokazovanie a primeraným spôsobom odôvodnil, prečo nevykonal všetky navrhované dôkazy. 8.
  41. Pokiaľ ţalobkyňa ţiadala, aby odvolací súd pripustil dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., odvolací súd jej návrhu nevyhovel s odôvodnením, ţe nie sú dané predpoklady pre postup podľa tohto ustanovenia.
  42. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 9.
  43. Ţalobkyňa v dovolaní podala podrobný prehľad konania pred jeho právoplatným skončením (strany 2 aţ 24 dovolania). V ďalšom (na stranách 24 aţ 30 dovolania) citovala ustanovenia § 179 a § 156 ods. 3 O.s.p., § 28, § 30 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 aţ 3 Zákona o rodine, výňatky z niektorých odborných publikácií, viacerých rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a tieţ právnych viet publikovaných judikátov. Medziiným uviedla, ţe absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Na neplatný úkon sa hľadí tak, ako keby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, keď na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (R 39/1998, ako aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 96/1995). Poukázala aj na to, ţe rozsudok nadobúda účinky len za predpokladu, ţe bol riadne doručený a ţe ho uţ nemoţno napadnúť riadnym opravným prostriedkom (§ 159 6 3 Cdo 6/2017 ods. 1 O.s.p.). Ak zákon výslovne ustanovuje, ţe sa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku doručuje určitým spôsobom účastníkovi (§ 47 ods. 2 O.s.p), nie však inej osobe‚ nemá doručenie rozsudku inej osobe (odlišnej od účastníka konania) účinky riadneho doručenia, a to ani vtedy, ak sa prostredníctvom tejto osoby rozsudok dostal do dispozičnej sféry účastníka konania (R 19/1968). Písomnosti sa zásadne doručujú účastníkovi konania, jeho zástupcovi len vtedy‚ ak to zodpovedá rozsahu splnomocnenia. Doručenie rozhodnutia len zástupcovi, ktorému nebola udelená plná moc pre celé konanie, nie je procesne účinné a nevyvoláva účinky riadneho doručenia (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 65/2008). Na stranách 30 aţ 31 dovolateľka poukázala na niektoré časti rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 28/2000 a 5 Cdo 28/
  44. 9.
  45. Podstatu odôvodnenia prípustnosti dovolania zaradila dovolateľka do záverečnej časti dovolania (strany 31 aţ 35). Uviedla, ţe odvolací súd sa odklonil od judikátu R 16/1998, lebo priznal právne účinky aj doručeniu, ktoré nebolo vykonané riadne (v súlade so zákonom). K odklonu došlo aj vo vzťahu k právnej otázke riešenej najvyšším súdom v konaní sp. zn. 3 Cdo 65/2008, teda otázke rozsahu oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného, ak plná moc nebola všeobecná, ale sa týkala iba jednotlivých úkonov. Podľa jej presvedčenia k odklonu odvolacieho súdu od ustálenej praxe došlo tieţ v tom, ţe odvolací súd povaţoval darovaciu zmluvu za právne perfektnú, i keď jej súčasťou bol prejav vôle N. S., ktorá v čase uzavretia tejto zmluvy ešte nebola ustanovená za opatrovníčku ţalovaných 1/ a 2/, a tak nemohla za nich konať; v tom zmysle sa odvolací súd svojím právnym záverom odklonil od judikátu R 18/
  46. 9.
  47. Z uvedených dôvodov ţalobkyňa ţiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil (určil, ţe darovacia zmluva je neplatná a sporné nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve) a priznal jej náhradu trov konania.
  48. Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, ţe ţaloba bola podaná za účinnosti O.s.p., za účinnosti ktorého boli tieţ vydané všetky rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu; dokonca aj (v poradí druhým) dovolaním ţalobkyne napadnutý rozsudok bol vyhlásený pred
  49. júlom 2016, kedy nadobudol účinnosť CSP. Podľa názoru ţalovaného 1/ dovolanie nie je prípustné, lebo podľa § 470 ods. 2 CSP zostali zachované tie právne účinky úkonov, ktoré boli urobené za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (nepripúšťajúcej dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku). V ďalšom ţalovaný 1/ uviedol, ţe dovolanie ţalobkyne nemá náleţitosti v zmysle § 428 CSP a neobsahuje riadne vymedzenie dovolacích dôvodov (§ 431 aţ § 435 CSP). V dovolaní absentuje vyhodnotenie, 7 3 Cdo 6/2017 v čom je nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Dovolacie dôvody musia byť vymedzené s poukázaním na konkrétne ustanovenia, ktoré mal odvolací súd aplikovať, prípadne inak interpretovať. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, preto mala v dovolaní konkretizovať rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa odvolací súd svojím rozhodnutím odklonil; mala tieţ podať vlastnú právnu kvalifikáciu vysvetľujúcu, v čom podľa jej názoru spočíva nesprávnosť právnych záverov odvolacieho súdu. Z týchto dôvodov ţalovaný 1/ navrhol dovolanie odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
  50. Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu upriamila pozornosť na to, ţe dovolanie nekonkretizuje ustálenú súdnu prax, od ktorej sa odvolací súd údajne odchýlil. Ţalobkyňa síce cituje a opakovane uvádza viaceré rozhodnutia súdov, tie ale riešia celý komplex právnych otázok a rozhodujúcej problematiky sa buď vôbec netýkajú, alebo sa jej dotýkajú iba okrajovo. Rozhodnutie odvolacieho súdu je po právnej stránke správne, čo vylučuje prípustnosť dovolania ţalobkyne podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Ak je na niektorom rozsudku nesprávne vyznačená právoplatnosť, moţno ho napadnúť odvolaním do troch mesiacov od jeho doručenia. Vzhľadom na to, ţe v tejto lehote nebolo odvolanie podané, nemoţno skúmať právoplatnosť rozsudku poručenského súdu. Navyše, zástupkyňa poručiteľky sa v mene zastúpenej vzdala moţnosti podať odvolanie proti rozsudku poručenského súdu. I keby tento rozsudok nebol riadne doručený, je právne významné, ţe sa dostal do sféry osobnej dispozície poručiteľky, ktorá ho pripojila k návrhu na registráciu darovacej zmluvy adresovanému štátnemu notárstvu. V konaní o registrácii zmluvy štátne notárstvo – vtedajší orgán s kompetenciou posúdiť platnosť právneho úkonu – dospel k záveru, ţe zmluva je platná (aj vzhľadom na schválenie úkonu opatrovníčky ţalovaných 1/ a 2/ rozsudkom poručenského súdu). Dovolanie ţalobkyne je z týchto dôvodov procesne neprípustné, smerujúce proti vecne správnemu rozsudku odvolacieho súdu. Ţalovaná 2/ preto ţiadala dovolanie buď odmietnuť, alebo (ak dovolací súd dospeje k záveru, ţe dovolanie je procesne prípustné) zamietnuť.
  51. Ţalovaní 3/ a 4/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
  52. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 8 3 Cdo 6/2017 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok treba zrušiť.
  53. V danom prípade bolo dovolanie podané po
  54. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Procesné účinky teda dovolanie vyvolalo po tomto dni. Podmienky, za ktorých moţno podať dovolanie (a účinky vyvolané podaním dovolania), bolo preto potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej od uvedeného dňa. 14.
  55. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej povaţovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte uvádza odkaz na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)]. 14.
  56. Najvyšší súd vo viacerých v rozhodnutiach vydaných do
  57. júna 2016 vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní niţších súdov, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môţe súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môţe uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014).
  58. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, ţe ak zákon výslovne neuvádza, ţe dovolanie je proti tomu – ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemoţno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie 9 3 Cdo 6/2017 prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. V danom prípade je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP.
  59. Dovolanie prípustné podľa § 421 moţno odôvodniť iba tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, ţe dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 16.
  60. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. 16.
  61. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
  62. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tieţ označiť v dovolaní náleţitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
  63. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte tohto uznesenia dovolacieho súdu len „právna otázka“). 10 3 Cdo 6/2017
  64. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, ţe posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náleţite doloţí), ţe rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a ţe ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.
  65. Ţalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
  66. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôţe uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôţe svoje rozhodnutie zaloţiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane ale v prípade absencie vymedzenia právnej otázky a bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôţe najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.
  67. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doloţiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo 11 3 Cdo 6/2017 od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, d/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.
  68. Ţalobkyňa v danom prípade podala v dovolaní výpočet viacerých nesprávností procesnej a hmotnoprávnej povahy, ktorých sa podľa jej názoru dopustili prvoinštančný a odvolací súd, nie v celom rozsahu ale pri tom tvrdila a preukazovala odchýlenie sa odvolacieho súdu od konštantnej judikatúry. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba mať za to, ţe sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
  69. Na druhej strane ale ţalobkyňou podanému dovolaniu nemoţno uprieť, ţe v jeho záverečnej časti (na stranách 31 aţ 35) je primeraným spôsobom konkretizované, v akej otázke, čím a vo vzťahu konkrétne ku ktorému rozhodnutiu najvyššieho súdu sa odvolací súd – podľa názoru ţalobkyne – odklonil od ustálenej línie rozhodovania najvyššieho súdu (v podrobnostiach viď ďalej body
  70. aţ 27). Táto časť dovolania obsahuje aj vysvetlenie, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom a ako mala byť právna otázka správne posúdená.
  71. Podľa názoru ţalobkyne sa odvolací súd pri právnom posudzovaní veci odklonil od judikátu R 16/1998, lebo priznal právne účinky aj takému doručeniu, ktoré nebolo vykonané riadne (v súlade so zákonom). V zmysle uvedeného judikátu len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má účinky predpokladané zákonom. Na tento judikát odkázali uţ viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (1 Cdo 8/2013, 2 Cdo 57/2002, 3 Cdo 294/2013, 4 MCdo 4/2014). 25.
  72. Najvyšší súd v inej veci konštatoval, ţe „len riadne a predpisom zodpovedajúce doručenie rozhodnutia vyvolá dôsledok, ţe odvolacia lehota začne plynúť osobe, ktorej sa doručuje; nie je preto podstatné, či táto osoba sa inak (neţ na základe riadneho doručenia) oboznámila s obsahom rozhodnutia (1 Cdo 162/2011). 25.
  73. Pre účely preskúmavanej veci treba dodať, ţe formálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia bola do účinnosti novej právnej úpravy upravená v § 159 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého platilo, ţe právoplatný rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný. V prípade, ţe odvolanie proti rozhodnutiu súdu bolo prípustné, nadobúdalo 12 3 Cdo 6/2017 rozhodnutie právoplatnosť dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia poslednému z účastníkov konania; ak ale odvolanie proti rozhodnutiu súdu prípustné nebolo (napríklad preto, lebo ho zákon nepripúšťal, alebo preto, lebo sa účastník konania vzdal práva podať odvolanie), nadobúdalo rozhodnutie súdu formálnu právoplatnosť (aţ) momentom doručenia poslednému z účastníkov konania. V zhode s tým najvyšší súd aj v preskúmavanej veci (7 Cdo 39/2010) uviedol, ţe „ak je rozsudok doručený a odvolanie proti nemu nie je prípustné (§ 201, 202), alebo odvolanie proti nemu je síce prípustné, ale všetkým oprávneným osobám uplynula lehota na jeho podanie (§ 204) alebo oprávnené osoby sa odvolania vzdali alebo podané odvolanie zobrali späť (§ 207), stáva sa rozhodnutie nielen konečným, ale tieţ záväzným a nezmeniteľným“. Vzhľadom na zásadný význam riadneho doručenia treba pre účely preskúmavanej veci uzavrieť, ţe i keď sa zástupkyňa poručiteľky na pojednávaní pred poručenským súdom vzdala v mene zastúpenej odvolania, nemohol rozsudok poručenského súdu nadobudnúť právoplatnosť momentom vzdania sa odvolania účastníkmi konania bezprostredne po jeho vyhlásení. 25.
  74. V danom prípade súd prvej inštancie pripustil, ţe rozsudok poručenského súdu „bol nesprávne doručený splnomocnenej zástupkyni darkyne, ktorá ju uţ v čase doručovania predmetného rozsudku nezastupovala“ (strana 8 rozsudku súdu prvej inštancie). Za významné ale napriek tomu povaţoval, ţe rozsudok poručenského súdu „sa dostal do osobnej dispozície darkyne“, ktorá následne podala návrh na registráciu darovacej zmluvy štátnym notárstvom. Zo skutočnosti, ţe odvolací súd sa stotoţnil s rozsudkom súdu prvej inštancie (vrátane jeho odôvodnenia) a odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), bezpochyby vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval tento záver súdu prvej inštancie o právoplatnosti poručenského rozsudku za správny. Právny názor, na podklade ktorého dospel odvolací súd k tomuto záveru, nie je ale v súlade s názormi zodpovedajúcimi ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu. 25.
  75. Dovolací súd z týchto dôvodov uzatvára, ţe v predmetnej otázke (riadneho doručenia rozsudku, resp. právnych následkov jeho riadneho nedoručenia v prípade, ţe sa dostal do osobnej dispozície toho, komu mal byť podľa zákona doručený) sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Táto okolnosť zakladá prípustnosť dovolania. Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu pri riešení tejto otázky nie je vecne správne, je podané dovolanie tieţ dôvodné. Dovolací súd z týchto dôvodov konštatuje opodstatnenosť argumentácie ţalobkyne, v zmysle ktorej dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva v tomto smere v nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 CSP). 13 3 Cdo 6/2017
  76. Dovolateľka je so zreteľom na právne závery najvyššieho súdu vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 65/2008 presvedčená, ţe k odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu došlo aj vo vzťahu k právnej otázke rozsahu oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného, ak plná moc nebola všeobecná, ale sa týkala iba jednotlivých úkonov. Táto otázka je – v individuálnom rámci preskúmavanej veci – v podstate podotázkou právnej otázky, ktorej sa týka bod
  77. tohto uznesenia odvolacieho súdu. 26.1 „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však moţno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 65/2008 nebolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, závery v ňom vyjadrené neboli však v neskorších rozhodnutiach najvyššieho spochybnené alebo prekonané. Predmetné rozhodnutie bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 33/
  78. K obsahovo identickým záverom, ako v tomto rozhodnutí, dospel najvyšší súd tieţ v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 151/
  79. Vzhľadom na to dovolací súd nevidí dôvod, aby toto rozhodnutie nebolo povaţované za súčasť pojmu „ustálená rozhodovacia prax“ dovolacieho súdu. 26.
  80. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu „účastník konania si môţe zvoliť zástupcu, ktorého splnomocní k určitým úkonom v konaní alebo mu udelí plnomocenstvo pre celé konanie, kedy je zástupca oprávnený robiť všetky úkony, ktoré môţe v konaní robiť účastník. Súdne písomnosti sa doručujú len zástupcovi, ktorý bol účastníkom splnomocnený na zastupovanie v celom konaní s výnimkou uvedenou v ustanovení § 49 ods. l veta druhá O.s.p., podľa ktorej ak má účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Pri splnomocnení len k niektorým úkonom v konaní (nejde o procesnú plnú moc) sa písomnosti doručujú účastníkovi konania, a jeho zástupcovi sa doručujú len vtedy, ak to zodpovedá rozsahu splnomocnenia. Doručenie rozhodnutia len zástupcovi, ktorému nebola udelená plná moc pre celé konanie, nie je procesne účinné, nevyvoláva účinky doručenia a nezačína ani plynúť lehota na podanie odvolania“ (3 Cdo 65/2008). 14 3 Cdo 6/2017 26.
  81. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, ţe v konaní pred poručenským súdom bola poručiteľka zastúpená na základe ňou vystavenej všeobecnej plnej moci. V spise poručenského súdu je na č.l. 8 zaloţená plná moc udelená poručiteľkou jej matke na to, aby ju „na jednaní k darovacej zmluve dňa 7.XII.1992 pod č. 17 Nc 76/92 zastupovala“ a súdu vyjadrila súhlas s darovacou zmluvou. Takto formulovaná plná moc sa týka len zastúpenia poručiteľky na konkrétnom pojednávaní súdu. Vzhľadom na to, ţe nešlo o procesnú plnú moc, mal byť rozsudok (ako to, napokon, pripustil aj súd prvej inštancie) doručený priamo poručiteľke. Doručenie rozhodnutia len jej matke (zástupkyni na jednom konkrétnom pojednávaní) nebolo teda procesne účinné. 26.
  82. Na podklade vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe v danej (pod)otázke sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP).
  83. Naostatok ţalobkyňa argumentovala tým, ţe k odklonu právneho posúdenia veci odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (judikátu R 18/1985) došlo podľa jej názoru tieţ v otázke vecnej správnosti rozsudku poručenského súdu a právnej perfektnosti darovacej zmluvy [konkrétne zmluvného prejavu vôle N. S., ktorá v čase uzavretia tejto zmluvy nebola (ešte) opatrovníčkou maloletých ţalovaných 1/ a 2/, preto nebola oprávnená konať za nich]. Fotokópia darovacej zmluvy je zaloţená v spise Štátneho notárstva Bratislava 1 sp. zn. R I 324/1992 na č.l.
  84. Na jednej strane je pravdou, ţe v záverečnej časti darovacej zmluvy sa nad dátumom jej vyhotovenia („25.XI.1992“) uvádza text: „Za maloleté deti R. a L. B. ju podpísala v ich zastúpení ... N. S. ...“, pričom je zrejmé, ţe
  85. novembra 1992 menovaná ešte nebola súdom ustanovená za opatrovníčku ţalovaných 1/ a 2/, na druhej strane ale – po záveroch, ktoré dovolací súd zaujal a vyjadril v bodoch
  86. a 26 (t.j. po záveroch o tom, ţe poručenský rozsudok nebol riadne doručený a nenadobudol právoplatnosť), je predmetná argumentácia dovolateľky nadbytočná.
  87. Z dôvodu, ktorý je uvedený v bode
  88. (v spojení s bodom 26.) dospel najvyšší súd k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne v danej veci smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie nielen prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (z dôvodu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu), ale zároveň aj dôvodné, lebo napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). 15 3 Cdo 6/2017
  89. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). 29.
  90. Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môţe podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). 29.
  91. Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
  92. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
  93. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).
  94. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  95. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  96. marca 2017 JUDr. Emil Franciscy, v.r. predseda senátu (sudca spravodajca) JUDr. Daniela Sučanská, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.