Obsah (11)

§ 250j§ 250k§ 68§ 491§ 492§ 4§ 24§ 49§ 51§ 71§ 224

Najvyšší súd 5Sžf/59/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca 2 5Sžf/59/2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100306/1/474925/2013/5050 zo dňa 03.10.2013. O trovách konania rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. 2. Rozhodnutím č. 1100306/1/474925/2013/5050 zo dňa 03.10.2013 ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9312401/5/3433607/2013/Tá zo dňa 16.07.2013, ktorým

§ 68ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ţalobcovi vyrubil rozdiel dane

D. z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2005 v sume 2 009,12 € vychádzajúc z toho, ţe ţalobca si faktúrami č. 2204/2005 zo dňa 22.04.2005 a č. 2904/2005 zo dňa 29.04.2005, vystavenými spoločnosťou TINGO, s.r.o., uplatnil odpočítanie daneD. z pridanej hodnoty vo výške 60 527,-- Sk (2 009,12 €), pričom hodnoverným spôsobom nepreukázal, ţe tovar (papier pre polygrafickú výrobu) mu dodala práve spoločnosť TINGO, s.r.o., čím porušil § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. 3. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe správca daneD. v súvislosti s preverovaním skutočnosti, či ţalobcovi dodala deklarovaný tovar spoločnosť TINGO s.r.o. a či dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vypočul K. K. (konateľ spoločnosti TINGO, s.r.o. od 22.10.2004 do 27.07.2005), ktorý uviedol, ţe spoločnosť TINGO, s.r.o. reálne nevykonávala ţiadnu podnikateľskú činnosť, nepredávala ţiaden tovar, pričom on robil J. M. a M. O. ,,bieleho koňa”, keď vystavoval fiktívne faktúry s tým, ţe fakturovaný tovar nebol nikdy dodaný, ţalobcu nepozná a nikdy s ním neobchodoval. Vo veci zhodne vypovedala aj I. O. (spoločníčka TINGO, s.r.o. od 03.11.2004 do 19.09.2005), ktorá uviedla, ţe sporné faktúry a pokladničné doklady nepodpísala, tovar uvedený na faktúrach a príslušné hotovosti neprevzala a za spoločnosť TINGO, s.r.o. nikdy nekonala. Spoločnosť TINGO, s.r.o. jej ponúkol J. M. s M. O., pričom táto spoločnosť nikdy nevykonávala ţiadnu reálnu podnikateľskú činnosť, vystavovala len fiktívne doklady, za čo dostávala väčšinou od J. M. provízie. Z výpovede J. M. vyplynulo, ţe sa v roku 1999 začal zaoberať činnosťou (krátením daneD.), v rámci ktorej podpisoval a pečiatkoval účtovné doklady, za čo dostával dohodnutú províziu, na základe čoho si odberateľské spoločnosti dávali do nákladov fiktívne doklady a na základe týchto dokladov si uplatňovali nadmerné odpočty, pričom tovar nebol nikdy reálne dodaný, vo všetkých prípadoch išlo o fiktívne doklady. Jeho úloha spočívala v tom, ţe ku kaţdej faktúre vystavil príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad, ktoré boli príslušným 3 5Sžf/59/2015 konateľom predloţené na podpis a opečiatkovanie, a to bez uvedenia sumy, pričom suma bola následne

potreby dopísaná. Tieto doklady zaniesol konateľovi,

toho, aká dodávateľská spoločnosť bola uvedená na faktúre. Takýmto spôsobom pre J. M. pracovali i I. O. a K. K.. S. N., ktorý mal zastupovať dodávateľské spoločnosti uviedol, ţe si nepamätá, kto ho na tieto spoločnosti kontaktoval, pričom konateľa ţalobcu (Š. B.) si našiel v telefónnom zozname. Samotnú nakládku a prepravu tovaru nezabezpečoval, túto zabezpečovali dodávatelia. Jeho úlohou bolo tovar na určenom mieste vyloţiť a zabezpečiť platbu, nevystavoval ţiadne faktúry, tieto vystavovali konatelia dodávateľskej spoločnosti. Podrobnosti jednotlivých zdaniteľných plnení nevedel uviesť. Konateľ ţalobcu (Š. B.) a jeho zamestnanci (J. S., O. A., S. K., E. R.,) potvrdili, ţe tovar ţalobcovi osobne doručoval S. N., ktorý ho doviezol na nákladnom vozidle LIAZ so šoférom. J. S. uviedol, ţe vykladal a preberal tovar. O. A. vypovedala, ţe prijímala dodacie listy od skladníka a niekoľkokrát sa zúčastnila pri preberaní dodávok papiera. S. K. uviedla, ţe sa osobne zúčastňovala preberania tovaru. E. R. vypovedala, ţe viedla pokladňu a S. N. odovzdala hotovosť. Správca daneD. vypočul aj ďalšiu zamestnankyňu ţalobcu D. Š., ktorá uviedla, ţe preberania tovaru sa nezúčastňovala, s menom S. N. sa nestretla, pracovala na výstupnej kontrole a expedícii hotových výrobkov.

1. Krajský súd k námietke ţalobcu, ţe správca daneD. a ţalovaný neuznali ţalobcovi sporné faktúry len na základe tohto, ţe technicky je moţné vyhotoviť akýkoľvek doklad uviedol, ţe dôvodom neuznania sporných faktúr je tá skutočnosť, ţe sporné faktúry nemajú podklad v reálnom plnení. Pokiaľ daňové orgány neuznali ţalobcovi sporné faktúry z dôvodu reálneho nedodania tovaru, je ich záver v súlade so zákonom. Ak správca daneD. v priebehu daňovej kontroly preukázateľným spôsobom spochybnil vierohodnosť a pravdivosť sporných faktúr, došlo tak k presunu dôkazného bremena týkajúceho sa nároku ţalobcu na odpočet daneD. z pridanej hodnoty. Bolo teda povinnosťou ţalobcu protidôkazmi preukázať reálne uskutočnenie dodávky tovaru, keďţe správca daneD. úspešne spochybnil dôkaznú hodnotu sporných faktúr.
2. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe správca daneD. pripisuje na ťarchu ţalobcovi skutočnosti, ktoré nemôţe ovplyvniť, zdôraznil, ţe negatívny dôsledok v podobe neuznania práva na odpočet daneD. z pridanej hodnoty je dôsledkom len tej skutočnosti, ţe z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe k reálnemu plneniu zo strany dodávateľa nedošlo. 4 5Sžf/59/2015
3. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku ţalobcu, ţe správca daneD. a ţalovaný nepripisujú ţiadnu závaţnosť svedeckým výpovediam svedkov S. N., J. S., O. A., S. K., E. R. a D. Š., keďţe títo svedkovia potvrdili existenciu tovaru, no nepotvrdili, skutočnosť, ţe tento tovar dodala ţalobcovi práve spoločnosť TINGO, s.r.o..
4. K námietke ţalobcu, ţe nepriznať právo na odpočet daneD. z pridanej hodnoty je moţné len pod dvojitou podmienkou, krajský súd konštatoval, ţe v predmetnej veci boli splnené obe podmienky, pre ktoré nebolo moţné ţalobcovi odpočet daneD. z pridanej hodnoty priznať. Vzhľadom k tomu, ţe dodávateľ ţalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu daň z pridanej hodnoty na výstupe za zdaňovacie obdobie apríl 2005 a ţalobca si túto daň uplatnil na vstupe, niet pochýb, ţe vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Zároveň je splnená i druhá podmienka a to, ţe ţalobca vzhľadom na objektívne okolnosti konkrétneho prípadu musel vedieť, ţe spolupracuje so spoločnosťou TINGO, s.r.o., ktorá reálne nevykonáva ţiadnu podnikateľskú činnosť, čo znamená, ţe uplatnením odpočtu daneD. z pridanej hodnoty z faktúry od takejto spoločnosti sa ţalobca zúčastní na daňovom úniku.
5. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, keď správne orgány zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, ţe ţalobca nesplnil podmienky na odpočítanie daneD. v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z..
6. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového orgánu sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe krajský súd posúdil vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne, s tým, ţe jeho závery vyznievajú jednostranne a tendenčne v snahe prezentovať správnosť záverov daňových orgánov. Takýto postup je spravidla prístupom neobjektívnym, pretoţe berie zreteľ len na časť moţných argumentov. Výlučné sledovanie len jednej línie spôsobuje, ţe výsledky rozhodovania sú neobjektívne a ich dôsledkom je porušenie práva na spravodlivé konanie. Krajský súd obdobne ako správca daneD. a ţalovaný fiktívnosť dokladov a tým aj neuznanie odpočítania daneD. v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. nespája s neexistenciou tovaru, ale so spochybnením osoby dodávateľa, t.j. tovar existoval. Zdôraznil, ţe ak správca daneD. dôkazy predloţené ţalobcom 5 5Sžf/59/2015 neakceptuje z dôvodu pochybnosti o osobe dodávateľa, potom bol povinný túto skutočnosť taktieţ doloţiť dôkazmi, ktoré tvrdenia ţalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu daneD. musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závaţnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predloţené ţalobcom. Dôkazy, o ktoré oprel svoje tvrdenia správca daneD. a ţalovaný takéto schopnosti nemajú a správca daneD. preukázateľným spôsobom nespochybnil vierohodnosť a pravdivosť sporných faktúr. V súvislosti s existenciou resp. neexistenciou tovaru uviedol, ţe v zmysle výpovede J. M. bol tovar vţdy dodaný

faktúr, pričom S. N. sám zabezpečoval tovar, jeho dopravu, fakturáciu a finančnú úhradu. Z uvedeného je zrejmé, ţe ak S. N. na základe splnomocnenia zastupoval spoločnosť TINGO, s.r.o., potom zabezpečoval tovar pre tohto dodávateľa a tento tovar bol ţalobcovi vţdy dodaný

faktúr znejúcich na dodávateľa. Rozsudok krajského súdu je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, čoho dôsledkom je jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Výpovede ţalobcu a jeho zamestnancov sú v rozpore s výpoveďami K. K. a I. O., pretoţe ţalobca a zamestnanci jednoznačne potvrdili výpoveď S. N., ktorý na rozdiel od výpovedí K. K. a I. O. potvrdil dodanie tovaru, prijatie platieb a odovzdanie dokladov znejúcich na dodávateľa. Za stavu, keď je preukázaná existencia tovaru, S. N. ako splnomocnený zástupca spoločnosti TINGO, s.r.o., konal v mene tejto spoločnosti, potvrdil dodanie tovaru, odovzdal doklady znejúce na dodávateľa a potvrdil prevzatie platby za tovar, nepriznanie práva na odpočítanie daneD. je v rozpore so zámermi a účelom daneD. z pridanej hodnoty a popiera samotný spoločný systém daneD. z pridanej hodnoty zaručujúci plnú neutralitu tejto daneD., za účelom ktorej bol zavedený nárok na uplatnenie odpočítania daneD..

1. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe dôvody odvolania sú zhodné so ţalobnými námietkami a preto poukazujúc na jeho vyjadrenie k ţalobe ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá 6 5Sžf/59/2015 a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. 12.

§ 491ods.

1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13.

§ 492ods.

2 S.s.p. odvolacie konania

piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. 14. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Trenčín, ktorým

§ 68ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ţalobcovi vyrubil rozdiel dane

D. z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2005 v sume 2 009,12 € a preto odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. 15. Zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, ţe v daňovom konaní sa postupuje

všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca daneD. postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca daneD. je povinný zaoberať sa kaţdou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu daneD. (§ 3 ods. 2 zákona o správe daní). Správca daneD. hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 7 5Sžf/59/2015 ods. 3). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie daneD. (§ 3 ods. 6). Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (§ 3 ods. 7 ). Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb

§ 4ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane

D. (§ 3 ods. 8 ). 16.

§ 24ods.

1, 2, 3, 4 a 5 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daneD. a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať

osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom daneD. v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca daneD. vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca daneD. preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie daneD.. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi daneD. z jeho činnosti. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daneD. a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 17.

§ 49ods.

1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od daneD., ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 18.

§ 51ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane

D.

§ 49môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

D.

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71. 8 5Sžf/59/2015 19.

Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca si faktúrami č. 2204/2005 zo dňa 22.04.2005 a č. 2904/2005 zo dňa 29.04.2005 od spoločnosti TINGO, s.r.o. uplatnil za zdaňovacie obdobie apríl 2005 odpočítanie daneD. z pridanej hodnoty za dodávku tovaru vo výške 60 527,- Sk (2 009,12 €). Správca daneD. za účelom preverenia skutočnosti rozhodujúcich pre odpočítanie daneD. v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. vykonal u ţalobcu riadnu daňovú kontrolu daneD. z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl

1. V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. bolo dokazovanie zamerané predovšetkým na to, či zo strany dodávateľskej spoločnosti TINGO, s.r.o. došlo k reálnemu dodaniu tovaru ţalobcovi. Za týmto účelom bol vypočutý K. K. (konateľ spoločnosti TINGO, s.r.o. od 22.10.2004 do 27.07.2005) a I. O. (spoločníčka TINGO, s.r.o. od 03.11.2004 do 19.09.2005), ktorí potvrdili, ţe sporné faktúry nevystavili a o dodaní tovaru ţalobcovi nemajú ţiadnu vedomosť. Ich výpoveďami bolo preukázané, ţe spoločnosť TINGO, s.r.o. reálne nevykonávala ţiadnu podnikateľskú činnosť a ţiaden tovar nepredávala. K. K. a I. O. reálne za spoločnosť TINGO, s.r.o. nekonali, keď ich úlohou bolo iba vystavovanie fiktívnych faktúr pre J. M. za províziu v závislosti od sumy uvedenej na faktúre. Uvedené závery boli potvrdené aj výsluchom J. M. (pre ktorého K. K. a I. O. túto činnosť vykonávali), keď uviedol, ţe za províziu obstarával podpísané a opečiatkované účtovné doklady, na základe ktorých si odberateľské firmy uplatňovali nadmerné odpočty. Pokiaľ ţalobca (odvolávajúc sa na splnomocnenie udelené S. N. na zastupovanie spoločnosti TINGO, s.r.o.) poukazoval na to, ţe predmetný tovar mu bol dodaný S. N., túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na výpoveď J. M., ktorého pokynmi sa mal S. N. riadiť tak, ţe zdaniteľné plnenie deklarované na sporných faktúrach nebolo preukázané. Je potrebné zdôrazniť, ţe výpovede ţalobcu (konateľ Š. B.), ale i jeho zamestnancov (J. S., O. A., S. K. E. R. a D. Š.), síce nasvedčovali moţnej existencii obchodných vzťahov medzi ţalobcom a spoločnosťou TINGO, s.r.o., no nepreukázali reálne dodanie tovaru ţalobcovi spoločnosťou TINGO, s.r.o. v súvislosti s faktúrami č. 2204/2005 zo dňa 22.04.2005 a č. 2904/2005 zo dňa 29.04.
3. Z uvedeného vyplýva, ţe správca daneD. pri daňovej kontrole nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Uplatnenie práva na odpočítanie daneD. v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom uţ nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania daneD. je 9 5Sžf/59/2015 platiteľ zaťaţený dôkazným bremenom preukázateľnosti, ţe pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúry s formálne splnenými náleţitosťami

§ 71zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá podmienku moţnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane

D. z prijatej faktúry. To znamená, ţe zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet daneD., nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predloţení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyţadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch – v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt – ţalobca, nesplnil. Napriek tomu, ţe ţalobca predloţil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu daneD. z pridanej hodnoty uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol ţalobca povinný preukázať. Súčasne je ďalšou dôleţitou podmienkou stanovenou v zákone o dani z pridanej hodnoty povinnosť pouţiť nakúpené tovary a sluţby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie daneD., na účely svojho podnikania ako platiteľ. Pri vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, ţe daňový subjekt neposkytol počas kontroly ţiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohol správca daneD. v daňovom konaní pouţiť.

1. Je potrebné poznamenať, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ opakovane judikoval, ţe podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (z dôvodu rizika ľahkej zneuţiteľnosti práva na odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie daneD. z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudky najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sţf/52/2011 z
2. augusta 2012, sp.zn. 5Sţf/52/2011 z
3. júna 2012, ako aj na rozsudok sp.zn. 2Sţf/4/2009 z
4. júna 2010 10 5Sžf/59/2015 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z
5. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – ţalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – ţalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet daneD. z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania daneD. z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu daneD. slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet daneD. z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. S dôvodmi rozhodnutia, v ktorých ţalovaný detailne, výstiţne a presvedčivo reaguje na všetky námietky ţalobcu a hodnotí dôkazy vo vzájomných súvislostiach sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje, v podrobnostiach na ne odkazuje a zároveň dodáva, ţe správca daneD. a ani súd nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi daneD.. Bolo úlohou ţalobcu, aby dodanie tovaru deklarovaného na sporných faktúrach aj skutočne preukázal. Pri posúdení zákonnosti rozhodnutia ţalovaného neboli porušené práva ţalobcu. Vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav a ďalšie dokazovanie nie je potrebné. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe faktúry vystavené dodávateľom TINGO, s.r.o. ktorý fakturoval tovar, tento aj skutočne dodal, resp. či reálne prišlo k plneniu a či plnenie bolo ţalobcovi dodané. Z postupu a rozhodnutí daňových orgánov ako aj krajského súdu nevyplýva ani to, ţe by hodnotili dôkazy vykonané v daňovom konaní v prospech alebo neprospech len jednej strany, čím by porušili zásahu rovností zbraní a teda, ţe by pri hodnotení dôkazov účelne postupovali v neprospech ţalobcu. Subjektívny názor ţalobcu vyjadrený v uvedenom tvrdení z administratívneho spisu ani zo súdneho spisu ako aj z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva.
6. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleţí. 11 5Sžf/59/2015

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. januára 2017 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková