Obsah (13)

§ 250j§ 250k§ 68§ 130§ 345§ 49§ 491§ 492§ 4§ 24§ 51§ 71§ 224

Najvyšší súd 5Sžf/43/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca 2 5Sžf/43/2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100306/1/241319/2013/5050-r zo dňa 17.05.2013. O trovách konania rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. 2. Rozhodnutím č. 1100306/1/241319/2013/5050-r zo dňa 17.05.2013 ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9312401/5/791310/2013 zo dňa 28.02.2013, ktorým

§ 68ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ţalobcovi vyrubil rozdiel dane

D. z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume 588,95 €, vychádzajúc z toho, ţe ţalobca si faktúrou č. 1201/2005 zo dňa 12.01.2005, vystavenou spoločnosťou IXUS, s.r.o., uplatnil odpočítanie daneD. z pridanej hodnoty vo výške 17 743,- Sk (588,95 €), pričom hodnoverným spôsobom nepreukázal, ţe tovar (papier pre polygrafickú výrobu) mu dodala práve spoločnosť IXUS, s.r.o., čím porušil § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

1. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe správca daneD. v súvislosti s preverovaním skutočnosti, či ţalobcovi dodala deklarovaný tovar spoločnosť IXUS, s.r.o. a či dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vypočul I. O., (konateľka IXUS, s.r.o. od 28.07.2004 do 07.09.2005) a M. O. (konateľ IXUS, s.r.o. od 08.09.2005 do 29.01.2006), ktorí zhodne uviedli, ţe spoločnosť IXUS, s.r.o. v prospech ţalobcu neuskutočnila zdaniteľné plnenie, faktúru nevystavili, podpis na faktúre nie je ich a o tejto obchodnej transakcii nič nevedia. Konateľ ţalobcu Š. B. predloţil správcovi daneD. generálne splnomocnenie na dobu neurčitú zo dňa 16.12.2004 podpísané I. O., na základe ktorého bol S. N. splnomocnený na zastupovanie spoločnosti IXUS, s.r.o.. Súčasne predloţil notárom overené prehlásenie M. O. o tom, ţe vystavil faktúru za dodaný tovar a peniaze za dodaný tovar osobne prevzal dňa 17.10.
2. Konateľ ţalobcu uviedol, ţe tovar doviezol S. N., ktorý bol vţdy pri preberaní tovaru a dodávku spoločne skontrolovali na paletách. Tovar predstavoval poškodený papier alebo papier neštandardnej kvality. Po odsúhlasení jeho váhy sa dohodli na cene. S. N. doniesol ešte v ten istý deň všetky doklady – faktúru a príjmový doklad, ktoré boli podpísané pravdepodobne konateľmi spoločnosti IXUS, s.r.o.. Tovar bol následne zaevidovaný na skladových kartách, najväčšia časť sa spotrebovala vo výrobe a časť zostala na sklade. Konateľ ţalobcu uviedol mená osôb, ktoré sa zúčastnili preberania tovaru. Správca daneD. vypočul ţalobcom označených svedkov a to J. S., O. A., S. K., E. R. a D. Š.. J. S. sa zúčastňoval vykládky tovaru, ale nevedel uviesť, či bol tovar fakturovaný konkrétnou spoločnosťou. O. A. prijímala dodacie listy od skladníka a tieţ 3 5Sžf/43/2015 sa niekedy zúčastnila preberania tovaru, ktorý priviezol S. N.. S. K. bola bývalou skladníčkou ţalobcu a potvrdila, ţe dodávaný papier mal horšiu kvalitu. E. R., pokladníčka ţalobcu, odovzdávala S. N. hotovosť – úhradu za faktúry od spol. IXUS, s.r.o. D. Š. nebola prítomná pri preberaní tovaru. S. N. k veci uviedol, ţe zabezpečoval pre ţalobcu dodávky tovaru od spoločností IXUS s.r.o., TINGO s.r.o. a FARAON s.r.o.. Účtovné doklady vystavovali konatelia týchto spoločností a to I. O. a M. O.. Správca daneD. vypočul IvetuI. OtiepkovúO. a SlavomíraS. NovotnéhoN. za prítomnosti konateľa ţalobcu. Svedkyňa poprela, ţe podpísala faktúru a prislúchajúci pokladničný doklad, tovar na faktúre ani hotovosť zaň neprevzala. Nevedela uviesť, od koho spoločnosť IXUS, s.r.o. nakúpila sporný papier, kto zabezpečil jeho prepravu, ako prebiehala fakturácia a finančné vyrovnanie a ani ako prebiehal obchod so ţalobcom. S. N. zotrval na svojej výpovedi, ţe predloţené doklady nevystavil ani nepodpísal, len na faktúre č. 1201/2005 je jeho podpis. Ide o faktúru za tovar za zdaniteľné obdobie január
3. S. N. označil J. M. ako osobu, ktorá zabezpečila sporný tovar a zabezpečila aj jeho dodanie ţalobcovi. J. M. súčasne pripravil doklady o tovare a práve jemu odovzdal S. N. peniaze, ktoré prevzal za tovar od konateľa ţalobcu. J. M., ktorý bol vypočutý ako svedok v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou dňa
4. septembra 2010 za účasti ţalobcu uviedol, ţe bývalých konateľov spoločnosti IXUS, s.r.o. poznal, pretoţe ich ako šofér vozil do Ruţomberka a Košíc. Potvrdil, ţe tovar zabezpečoval S. N. a tieţ zaň vystavoval faktúry, ktoré J. M. odovzdával M. O. a I. O.. Správca daneD. prihliadal aj na výpovede svedkov I. O., M. O. a J. M., ktoré mu zaslalo Prezídium policajného zboru Slovenskej republiky, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Trnava, vo veci vedenej pod číslom ČVS: PPZ-40/BOK/Z-2007, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe M. O., I. O. ani J. M. nevystavili preverované doklady, nevedeli uviesť, kde spoločnosť IXUS, s.r.o. mala nakúpiť tovar a ako mal byť prepravený k ţalobcovi, pričom ich výpovede si vzájomne odporovali. Z výpovedí týchto svedkov vyplynulo, ţe spoločnosť IXUS, s.r.o. neviedla ţiadne účtovníctvo, spoločnosť bola prevedená na jeseň 2005 na M. O. a začiatkom roku 2006 na M. M., pričom ţiadne účtovníctvo im nebolo odovzdané.
5. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe správca daneD. a ţalovaný nepostupovali pri hodnotení dôkazov v súlade so všeobecne platnými zásadami, najmä zásadou závaţnosti (dôleţitosti) a pravdivosti (vierohodnosti) krajský súd uviedol, ţe dodávateľská spoločnosť nemohla dodať ţalobcovi tovar uvedený v spornej faktúre a tomuto záveru neodporujú výpovede svedkov S. N., J. S., O. A., S. K., E. R., D. Š. ani výpovede Š. B.. Svedecké výpovede Š. B. a jeho zamestnancov preukazujú, ţe ţalobcovi doviezol tovar S. N., ale týmito 4 5Sžf/43/2015 výpoveďami nemohlo byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe tovar dodala spoločnosť IXUS, s.r.o..
6. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe ţalovaný v rozhodnutí argumentuje všeobecnými frázami krajský súd uviedol, ţe ţalovaný v súlade s § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, ţe platiteľ daneD., ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie daneD. z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil. Správca daneD. vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preukázania alebo vyvrátenia tvrdenia ţalobcu, ţe k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo. Zdôraznil, ţe aj keď výpoveď svedkov S. N., J. S., O. A., S. K., E. R., D. Š. a Š. B. nasvedčuje existencii tovaru, hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, ţe tovar ţalobcovi dodala spoločnosť IXUS s.r.o.. Krajský súd tieţ nezistil, ţe daňové orgány hodnotili dôkazy účelovo

toho či ide o dôkaz v prospech alebo neprospech ţalobcu. 6. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku ţalobcu, ţe zápisnice o výpovedi svedkov v trestnom konaní nemajú charakter verejnej listiny. V tejto súvislosti uviedol, ţe dôkazy získané v súlade so zákonom sú aj zápisnice o výsluchu svedkov, ktorí boli vypočutí orgánmi činnými v trestnom konaní. Zo zápisníc, ktoré sú pripojené v administratívnom spise ţalovaného vyplýva, ţe svedkovia I. O., M. O. a J. M., boli v trestnom konaní riadne poučení

§ 130ods.

1 a 2 Trestného poriadku o práve svedka odoprieť vypovedať a boli poučení

§ 345a § 346 o následkoch krivého obvinenia a krivej svedeckej výpovede.

Všetci svedkovia prehlásili, ţe poučeniu porozumeli a chcú vypovedať.

1. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, keď správne orgány zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, ţe ţalobca nesplnil podmienky na odpočítanie daneD. v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z..
2. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového orgánu sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe daňové orgány, 5 5Sžf/43/2015 ale aj krajský súd nepostupovali v zmysle § 3 ods. 3 zákona o správe daní, t.j. neposudzovali dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Poukázal na to, ţe krajský súd a daňové orgány fiktívnosť dokladov a tým aj neuznanie odpočítania daneD.

§ 49a § 51 zákona č.

222/2004 Z.z. nespájajú s neexistenciou tovaru, ale so spochybnením osoby dodávateľa, t.j. tovar existoval. Ďalej uviedol, ţe J. M. do zápisnice dňa 29.09.2012 okrem iného uviedol, ţe S. N. sám vypisoval faktúry a zabezpečoval tovar, pričom tovar bol dodaný vţdy

faktúr, ktoré boli vystavené, nezabezpečoval ani dopravu, nevie ako prebiehala fakturácia, finančnú úhradu za dodávky papiera mal na starosti S. N.. Ak S. N. dodával tovar ţalobcovi a podpísal spornú faktúru, potom nekonal vo vlastnom mene, ale konal na základe splnomocnenia v mene spoločnosti IXUS, s.r.o.. Ak by daňové orgány a krajský súd posudzovali tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti, tak nemohli prijať iný záver ako ten, ţe podnikateľskú činnosť v mene spoločnosti IXUS, s.r.o. nevykonával S. N.. Z uvedeného tak vyplýva, ţe tovar ţalobcovi dodala spoločnosť IXUS, s.r.o.. Z obsahu spisu vôbec nie je zrejmé, na základe akého myšlienkového postupu daňové orgány dospeli k záveru, ţe výpovede I. O., J. M. a M. O. sú pravdivé a výpoveď S. N., Š. B. a ostatných svedkov pravdivé nie sú. Zásadám logického myšlienkového postupu nezodpovedá ani to, ţe daňové orgány a krajský súd na jednej strane tvrdia, ţe spoločnosť IXUS, s.r.o. tovar nedodala, pretoţe reálne nevykonávala ţiadnu obchodnú činnosť, pričom bolo zistené, ţe konatelia dodávateľskej spoločnosti vyberali z firemných účtov peniaze a odovzdávali ich osobám, ktoré zjavne túto činnosť riadili. Za stavu, keď je preukázaná existencia tovaru, S. N. ako splnomocnený zástupca spoločnosti IXUS, s.r.o., konal v mene tejto spoločnosti, potvrdil dodanie tovaru, odovzdal doklady znejúce na dodávateľa a potvrdil prevzatie platby za tovar, nepriznanie práva na odpočítanie daneD. je v rozpore so zámermi a účelom DPH a popiera samotný spoločný systém DPH zaručujúci plnú neutralitu tejto daneD., za účelom ktorej bol zavedený nárok na uplatnenie odpočítania daneD.. 9. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej 6 5Sžf/43/2015 republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. 11.

§ 491ods.

1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12.

§ 492ods.

2 S.s.p. odvolacie konania

piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. 13. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Trenčín, ktorým

§ 68ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ţalobcovi vyrubil rozdiel dane

D. z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume 588,95 € a preto odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. 14. Zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, ţe v daňovom konaní sa postupuje

všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca daneD. postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca daneD. je povinný zaoberať sa kaţdou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu daneD. (§ 3 ods. 2 zákona o správe daní). Správca daneD. hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy 7 5Sžf/43/2015 v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie daneD. (§ 3 ods. 6). Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (§ 3 ods. 7). Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb

§ 4ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane

D. (§ 3 ods. 8 ). 15.

§ 24ods.

1, 2, 3, 4 a 5 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daneD. a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať

osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom daneD. v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca daneD. vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca daneD. preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie daneD.. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi daneD. z jeho činnosti. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daneD. a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 16.

§ 49ods.

1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od daneD., ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 17.

§ 51ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane

D.

§ 49môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

D.

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71. 8 5Sžf/43/2015 18.

Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca si faktúrou č. 1201/2005 zo dňa 12.01.2005 od spoločnosti IXUS, s.r.o. uplatnil za zdaňovacie obdobie január 2005 odpočítanie daneD. z pridanej hodnoty za dodávku tovaru vo výške 17 743,- Sk (588,95 €). Správca daneD. za účelom preverenia skutočnosti rozhodujúcich pre odpočítanie daneD. z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. vykonal u ţalobcu riadnu daňovú kontrolu daneD. z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január

1. V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. bolo dokazovanie zamerané predovšetkým na to, či zo strany dodávateľskej spoločnosti IXUS, s.r.o. došlo k reálnemu dodaniu tovaru ţalobcovi. Za týmto účelom bola vypočutá I. O. (konateľka spoločnosti IXUS, s.r.o. od 28.07.2004 do 07.09.2005) a M. O. (konateľ spoločnosti IXUS, s.r.o. od 08.09.2005 do 29.01.2006), ktorí potvrdili, ţe spornú faktúru nevystavili a o dodaní tovaru ţalobcovi nemajú ţiadnu vedomosť. Taktieţ nevedeli preukázať ani pôvod dodaného tovaru, spôsob jeho prepravy, priebeh fakturácie, finančné vyrovnanie a ani ďalšie okolnosti obchodnej činnosti so ţalobcom. Faktúry spoločnosti vystavovali len fiktívne za províziu, v závislosti od výšky sumy uvedenej na faktúre. Uvedené závery boli potvrdené aj výsluchom J. M. (pre ktorého I. O. a M. O. túto činnosť vykonávali), keď uviedol, ţe za províziu obstarával podpísané a opečiatkované účtovné doklady, na základe ktorých si odberateľské firmy uplatňovali nadmerné odpočty. Pokiaľ ţalobca (odvolávajúc sa na splnomocnenie udelené S. N. na zastupovanie spoločnosti IXUS, s.r.o. a notárom overené prehlásenie M. O. o tom, ţe vystavil faktúru za dodaný tovar v sume 595 129 Sk a peniaze za dodaný tovar osobne prevzal dňa 17.10.2005) poukazoval na to, ţe predmetný tovar mu bol dodaný S. N., túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na výpoveď J. M., ktorého pokynmi sa mal S. N. riadiť tak, ţe zdaniteľné plnenie deklarované na spornej faktúre nebolo preukázané. Je potrebné zdôrazniť, ţe výpovede ţalobcu (konateľ Š. B.), ale i jeho zamestnancov (J. S., O. A., S. K., E. R. a D. Š.), síce nasvedčovali moţnej existencii obchodných vzťahov medzi ţalobcom a spoločnosťou IXUS, s.r.o., no nepreukázali reálne dodanie tovaru ţalobcovi spoločnosťou IXUS, s.r.o. v súvislosti s faktúrou č. 1201/
3. Z uvedeného vyplýva, ţe správca daneD. pri daňovej kontrole nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Uplatnenie práva na odpočítanie daneD. v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na 9 5Sžf/43/2015 kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom uţ nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania daneD. je platiteľ zaťaţený dôkazným bremenom preukázateľnosti, ţe pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúry s formálne splnenými náleţitosťami

§ 71zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá podmienku moţnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane

D. z prijatej faktúry. To znamená, ţe zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet daneD., nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predloţení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyţadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch – v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt – ţalobca, nesplnil. Napriek tomu, ţe ţalobca predloţil faktúru, z ktorej bol dodávateľ povinný sumu daneD. z pridanej hodnoty uvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť, uvedený doklad je dôkazom len vtedy, ak bol takýto doklad vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol ţalobca povinný preukázať. Súčasne je ďalšou dôleţitou podmienkou stanovenou v zákone o dani z pridanej hodnoty povinnosť pouţiť nakúpené tovary a sluţby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie daneD., na účely svojho podnikania ako platiteľ. Pri vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, ţe daňový subjekt neposkytol počas kontroly ţiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohol správca daneD. v daňovom konaní pouţiť.

1. Je potrebné poznamenať, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ opakovane judikoval, ţe podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (z dôvodu rizika ľahkej zneuţiteľnosti práva na odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie daneD. z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti odvolací súd 10 5Sžf/43/2015 poukazuje aj na rozsudky najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sţf/52/2011 z
2. augusta 2012, sp.zn. 5Sţf/52/2011 z
3. júna 2012, ako aj na rozsudok sp.zn. 2Sţf/4/2009 z
4. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z
5. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - ţalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – ţalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet daneD. z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania daneD. z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu daneD. slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet daneD. z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. S dôvodmi rozhodnutia, v ktorých ţalovaný detailne, výstiţne a presvedčivo reaguje na všetky námietky ţalobcu a hodnotí dôkazy vo vzájomných súvislostiach sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje, v podrobnostiach na ne odkazuje a zároveň dodáva, ţe správca daneD. a ani súd nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi daneD.. Bolo úlohou ţalobcu, aby dodanie tovaru deklarovaného na spornej faktúre aj skutočne preukázal. Pri posúdení zákonnosti rozhodnutia ţalovaného neboli porušené práva ţalobcu. Vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav a ďalšie dokazovanie nie je potrebné. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe faktúra vystavená dodávateľom IXUS, s.r.o. ktorý fakturoval tovar, tento aj skutočne dodal, resp. či reálne prišlo k plneniu a či plnenie bolo ţalobcovi dodané. Z postupu a rozhodnutí daňových orgánov ako aj krajského súdu nevyplýva ani to, ţe by hodnotili dôkazy vykonané v daňovom konaní v prospech alebo neprospech len jednej strany, čím by porušili zásahu rovností zbraní a teda, ţe by pri hodnotení dôkazov účelne postupovali v neprospech ţalobcu. Subjektívny názor ţalobcu vyjadrený v uvedenom tvrdení z administratívneho spisu ani zo súdneho spisu ako aj z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva.
6. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. potvrdil. 11 5Sžf/43/2015 22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleţí.

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. januára 2017 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková