Najvyšší súd 5Obdo//71/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. Ľ. Ž., J., nar. X., zast. JUDr. Ľ. B., advokátom, so sídlom Advokátska kancelária, H., proti ţalovanému: J. C., S., r. č. X., o zaplatenie zmenkovej sumy 400,-- eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29CbZm/452/2013, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. mája 2014, č. k. 15CoZm/32/2014-37, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a . II. Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Nitra rozsudkom z 25. októbra 2013, č. k. 29CbZm/452/2013-19 ţalobu ţalobcu zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh ţalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo 14. apríla 2013, ktorému súd prvej inštancie nemohol vyhovieť a vydať zmenkový platobný rozkaz, keďţe mal za to, ţe zmenka z 21. septembra 2012 nemá všetky zákonom vyţadované náleţitosti vlastnej zmenky podľa čl. I. § 75 ZZŠ. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd dospel k názoru, ţe zmenka je neplatná. Súd prvej inštancie mal za preukázané, ţe strana sporu - ţalovaný vystavil v prospech ţalobcu 21. septembra 2012 vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť ţalobcovi zmenkovú sumu vo výške 400,-- eur, pričom ako splatnosť zmenky je v zmenke uvedené - „do 15. 10. 2012“. S poukazom na ust. čl. I. § 33 (doba splatnosti) ods. 2 ZZŠ je táto zmenka neplatná. V zmenke nie je uvedený spôsob splatnosti zmenky. Zmenka z 21. septembra 2012 mala mať fixne splatný určitý deň. V takomto prípade bolo potrebné uviesť dátum splatnosti napr. - 15. 10. 2012, a nie do 15. 10. 2012. Zo zmenky musí byť od počiatku zrejmé, kedy sa stane splatnou. Musí ísť o jeden celkom presne 2 5Obdo/71/2016 stanovený deň. Stanovenie splatnosti zmenky –„do 15. 10. 2012“ marí v zmenke údaj splatnosti a jej právnym následkom je neplatnosť zmenky. 2. Strana sporu - ţalobca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní odvolateľ namietal:
- a)porušenie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.,
- b)splatnosť zmenky v zmysle čl. I. § 40 ods. 1 a 2 ZZŠ je riadne obsiahnutá v zmenke. Po dohode so ţalovaným sa ţalobca rozhodol, ţe k fixnému dátumu splatnosti, keďţe zmenečník má vţdy právo na skoršie plnenie, bude pridané aj slovo „do“, ktoré jednoznačne poukazuje na právo (nie povinnosť) zaplatiť zmenkovú sumu aj pred splatnosťou zmenky, teda pred dátumom 15. 10. 2012. Preto nie je moţné posudzovať spojenie „do 15. 10. 2012“ ako neoddeliteľný celok, ale ako dva samostatné celky, ktoré navzájom spolu súvisia a nevylučujú sa, pričom slovo „do“ vyjadruje zmenečníkove právo na plnenie a spojenie s dátumom „15. 10. 2012“ vyjadruje zmenečníkovu povinnosť plniť - teda v zmysle čl. I. § 33 ods. 1 ZZŠ je zmenka jednoznačne vystavená na určitý deň (15. 10. 2012). Tvrdenie súdu prvej inštancie preto nie je moţné uznať. 3. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal odvolanie ţalobcu a konštatoval, ţe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V odôvodnení poukázal na charakter zmenkového konania, ktorého špecifickosť je daná jeho predmetom - uplatňovaním nárokov zo zmenky. Ide o konanie skrátené, v ktorom moţno uplatňovať len nároky zo zmenkových záväzkov, vyznačujúcich sa ich nesporným, abstraktným a priamym charakterom. Prvou fázou zmenkového konania je vydanie zmenkového platobného rozkazu, pre vydanie ktorého je podmienkou (§ 175 ods. 1 O. s. p.) aj predloţenie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a ďalších listín potrebných na uplatnenie práva. Povinnosťou súdu prvej inštancie je pred vydaním zmenkového platobného rozkazu skúmať zmenku z hľadiska jej formálnych náleţitostí. Súd prvej inštancie si túto povinnosť splnil, a keďţe ţalobcom predloţená zmenka nemala zákonom vyţadované náleţitosti, nemohol príslušný súd vydať v zmenkovom konaní zmenkový platobný rozkaz. Spôsob určenia splatnosti zmenky vyplýva a je striktne daný čl. I. ZZŠ. Dôsledkom pouţitia iného spôsobu splatnosti zmenky je jej neplatnosť (čl. I. § 33 ods. 2 3 5Obdo/71/2016 ZZŠ). Doba splatnosti v predmetnej zmenke je uvedená, “a to do 15. 10. 2012“. Predloţka „do“ významovo umoţňuje vybrať si z viacerých dní splatnosti. Nemôţe ísť v takomto prípade o zmenku splatnú v určitý konkrétny deň. Takto určená splatnosť zmenky znamená, ţe dlţník môţe plniť od vystavenia zmenky do 15. 10. 2012. Splatnosť by teda určoval ţalovaný ako dlţník, čo však ZZŠ neumoţňuje. Viac dní splatnosti robí zmenku totálne neplatnou, predmetná odchýlka od zákonného spôsobu splatnosti robí predmetnú zmenku nezhojiteľne vadnou. 5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, pričom poukázal na právne dôvody uvedené v odvolaní. Dovolanie odôvodňuje podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p. a ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Dovolateľ má za to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov alebo jeho predčasnosti, čím došlo k rozporu s ust. § 167 ods. 2 v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Taktieţ poukázal na ust. § 212 ods. 1 O. s. p., ktoré odvolací súd cituje, ale nepridrţiava sa ho ani právne ani logicky. Má za to, ţe majiteľ zmenky nie je povinný prijať platenie pred zročnosťou a zmenečník, ktorý platí pred zročnosťou, koná na vlastné nebezpečenstvo (čl. I. § 40 ods. 1 a 2 ZZŠ). Zmenečník má teda právo na zaplatenie zmenkovej sumy pred zročnosťou zmenky, a to kedykoľvek v tomto rozhodujúcom čase. Ak by zmenečník vyuţil toto svoje právo, vlastník zmenky má následne právo (nie povinnosť) na odmietnutie plnenia bez toho, aby bolo povaţované za omeškanie veriteľa. Zmenečník má po splatnosti zmenky povinnosť (teda nie právo) plniť tak, ako sa vo vlastnej zmenke zaviazal a vlastník zmenky je povinný toto plnenie prijať. Dovolateľ má za to, ţe hoci údaj o splatnosti zmenky v zmysle čl. I. § 33 ZZŠ je riadne obsiahnutý v zmenke, nič to nemení na skutočnosti, ţe zmenečník má vţdy právo na skoršie plnenie. Ţalobca po dohode s odporcom sa rozhodol, ţe k fixnému dátumu splatnosti zmenky (15. októbra 2012) bude pridané aj slovko „do“, ktoré jednoznačne poukazuje na právo (nie povinnosť) zaplatiť zmenkovú sumu aj pred splatnosťou zmenky, teda pred dátumom 15. októbra 2012. Spojenie „do 15. októbra 2012“ nie je moţné posudzovať ako jeden celok, ale ako dva samostatné celky navzájom súvisiace a nevylučujúce sa. Preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil, resp. aby ho zrušil, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 6. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadril. 4 5Obdo/71/2016 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z.- Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas a riadne zastúpená sporová strana - ţalobca, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či je napadnuté také rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku prípustné. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP) aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (15. júla 2014), teda za účinnosti O. s. p., dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, vydaného vo forme rozsudku, posudzoval podľa ustanovenia § 236, § 237 a § 238 O. s. p. v znení platnom v čase podania dovolania. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 239 O. s. p. dovolací súd neskúmal, keďţe toto ustanovenie sa vzťahuje na rozhodnutie vydané vo forme uznesenia. 9. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 10. Dovolanie strany sporu - ţalobcu smeruje proti rozsudku. Podľa ust. § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné: ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ak odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ak ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým prvoinštančný súd vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ust. § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Prípustnosť dovolania z uvedených ustanovení nevyplýva, keďţe napadnutý je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedené v ustanovení § 238 O. s. p. 11. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vţdy na procesnú vadu uvedenú v ust. § 237 O. s. p. Preto sa dovolací súd neobmedzil iba 5 5Obdo/71/2016 skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa ust. § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne v ňom vymenované. O vadu podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. ide vtedy, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe pre záver o prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúci je záver dovolacieho súdu, ţe k takejto procesnej vade aj skutočne došlo. 12. Existencia vád v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto dôvodov nie je daná. Z vymenovaných procesných vád podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. je v dovolaní namietaná vada konania podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred ním. 13. Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov alebo jeho predčasnosť. 14. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 O. s. p. treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní priznáva Občiansky súdny poriadok. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných 6 5Obdo/71/2016 práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere neurobil nápravu. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá predchádzala rozhodnutiu, ale aj samotným jeho rozhodnutím. 15. Dovolací súd preto preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi znemoţnená realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Námietka dovolateľa o nevytýčení termínu pojednávania a rozhodnutia bez nariadenia odvolacieho pojednávania je nedôvodná, keďţe ust. § 214 ods. 1 O. s. p. taxatívne stanovuje, kedy na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu vţdy pojednávanie (a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem). Odvolanie dovolateľa nespĺňalo podmienky na prejednanie odvolania nariadením pojednávania, a preto postup odvolacieho súd podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. bol v súlade so zákonom. Odvolací súd zverejnil oznam o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 21. mája 2014, keďţe účastníci konania nepoţiadali o upovedomí o verejnom vyhlásení rozsudku elektronickými prostriedkami, a to účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý poţiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami, o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. 16. Dovolací súd následne preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu so zameraním na namietané odôvodnenie napadnutého rozsudku. Dovolateľ namietal postup odvolacieho súdu, ktorý je v rozpore s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v takto naznačenom smere je nedôvodný, keďţe ust. § 167 ods. 2 O. s. p. rieši rozhodnutie vo forme uznesenia, pričom v odseku 2 tohto ustanovenia je stanovené, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Zároveň dovolateľ dodal, ţe súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé. Dovolací súd preto odhliadnuc od tvrdenia dovolateľa o nepreskúmateľnosti uznesenia, preskúmal odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 7 5Obdo/71/2016 O. s. p. Táto forma sa uplatňovala aj v odvolacom konaní (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôraznil, ţe odôvodnenie rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane, pretoţe prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011).Tento právny názor, ktorý zastáva aj dovolací súd, zahŕňa poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009). Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., teda v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať so všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. 17. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností zistených súdom prvej inštancie, pričom prvoinštančný súd rozsudok riadne odôvodnil. Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie v rozhodnutiach reagovali na všetky podstatné argumenty ţalobcu. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí reagoval na odvolanie ţalobcu, ktorý v odvolaní namietal, ţe spôsob určenia splatnosti zmenky je zákonný a neodporuje čl. I. § 33 ods. 2 ZZŠ. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí jasne, primerane a zrozumiteľne sa s touto námietkou vysporiadal, keď poukázal na zákonné ustanovenie čl. I. ust. § 33 ods. 2 ZZŠ, ktorý jednoznačne zmenku s pluralitným prvkom v údaji splatnosti (zmenka s lehotovou splatnosťou zmenky určená „do 15. 10. 2012“) vyhodnotil ako zmenku totálne neplatnú. 18. Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: IV. ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj 8 5Obdo/71/2016 pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. 19. Občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu prijalo dňa 3. decembra 2015 stanovisko v znení: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Uvedené stanovisko je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. 20. Dovolací súd dodáva, ţe pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. vychádzajúc z vyššie uvedeného stanoviska občianskoprávneho kolégia, rozhodnutia súdov niţších stupňov, ako aj obsah spisu nedáva ţiadny predpoklad pre to, aby sa na daný prípad vzťahovala druhá veta stanoviska. Dovolaním napadnutý rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý odvolací súd povaţoval za rozhodujúci, stanovisko procesnej strany, výsledky dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v odôvodnení. 21. K námietke dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., a ani o znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. 22. Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom v dovolacom konaní nie je moţné skutkové zistenia urobené súdom prvej inštancie a odvolacím súdom podrobiť revízii, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvej inštancie ako súdom skutkovým, ktorého skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len 9 5Obdo/71/2016 odvolací súd, ktorý je za týmto účelom tieţ oprávnený vykonávať dokazovanie (§ 213 O. s. p.). Dovolací súd nemôţe preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov niţších stupňov uţ len z toho dôvodu, ţe na rozdiel od súdu prvej inštancie a súdu odvolacieho, nemá moţnosť vykonávať dôkazy (prehodnocovať skutkové zistenia moţno len na podklade výsledkov vykonaného dokazovania). V dovolacom konaní sa ex offo posudzuje len zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dokazovania (súlad jeho procesného postupu so zákonom). 23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou procesnou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 ods. 1 O. s. p. 24. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné. 25. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 CSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. januára 2017 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová