← Slovensko

§ 38 ods. 1 a 9, § 43 ods. 1 a 2, § 55 ods. 1 zákona 447/2008 Z. Z.

Obsah (10)§ 4§ 51§ 59§ 38§ 15§ 43§ 55§ 250j§ 212§ 224

Najvyšší súd 1Sžso/64/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 4ods.

6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

§ 51písm.

b) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) a

§ 59ods.

1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) v spojení s § 38 ods. 1 písm. b) bod 2, ods. 10 a § 43 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. odvolanie ţalobcu vo veci priznania peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (ďalej len „peňažný príspevok“) zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica č: SE4/OPPNKAPČ/SOC/2013/ 33382 z 24.09.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“ resp. „prvostupňový orgán“) potvrdil.

§ 38ods.

1 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je

komplexného posudku vypracovaného

§ 15ods.

1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak

  1. a)na diétne stravovanie,
  2. b)súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

§ 43ods.

1 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní. 3 1Sţso/64/2015

§ 43ods.

2 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovujú inak.

  1. Prvostupňovým rozhodnutím bolo vyhovené ţiadosti, ktorú podal ţalobca dňa 30.08.2013 a na jej základe mu bol priznaný peňaţný príspevok mesačne vo výške 16,7 % sumy ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu s účinnosťou od 01.08.
  2. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, ţe v komplexnom posudku č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/10132 z 28.06.2013 (ďalej na účely rozsudku len „posudok z 28.06.2013“) bola ţalobcovi stanovená miera funkčnej poruchy 50 %, čím sa povaţuje za osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím a v dôsledku ktorého sa nie je schopný premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku ţelezničnej dopravy a späť, nastupovať, udrţať sa v ňom počas jazdy a vystupovať s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti alebo zvládnuť situáciu v nich. Od januára 2013 je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a má pravidelné pracovné, rodinné a občianske aktivity, čím spĺňa zákonné kritériá stanovené zákonom č. 447/2008 Z.z.
  3. Na základe podaného odvolania ţalobcu bolo vydané napadnuté rozhodnutie, v ktorom mal ţalovaný za preukázané, ţe ţalobca podal dňa 30.08.2013 písomnú ţiadosť o poskytnutie peňaţného príspevku a týmto dňom sa začalo konanie o priznanie predmetného peňaţného príspevku. Vzhľadom na ustanovenia § 43 ods. 1 a 2, § 55 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. mohol prvostupňový orgán peňaţný príspevok priznať od 01.08.2013, a to aj napriek skutočnosti, ţe v posudku z 28.06.2013 sa uvádza, ţe peňaţný príspevok je navrhnutý ţalobcovi od januára 2013.

§ 55ods.

1 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe 4 1Sţso/64/2015 rozhodnutia súdu. Žiadosť

prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A) 4. Uvedené rozhodnutie ţalovaného napadol ţalobca na Okresnom súde v Galante ţalobou z 27.12.2013, v ktorej namietal nezákonný postup prvostupňového orgánu aj ţalovaného. Ţalobca ţiadal rozhodnutie preskúmať, nakoľko

komplexného posudku je osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím a má nárok na peňaţný príspevok tri roky spätne, teda od kedy mu boli neprávom odobraté.

  1. Po predloţení veci Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému bol ţalobca vyzvaný na doplnenie ţaloby. V doplnení ţaloby z 30.10.2014 ţalobca uviedol, ţe prvostupňový orgán nerešpektoval posudok z 28.06.2013 vydaný na podnet rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, ţe má nárok na peňaţný príspevok od 01.01.2013, a preto ţiadal za obdobie od 01.01.2013 do 30.08.2013 jeho dorovnanie. B)
  2. Krajský súd v Trnave ako súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú

§ 250jods.

1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“).

  1. Krajský súd v rozsudku konštatoval, ţe nie je dôvodný ţalobný návrh, ktorý tvrdenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vo veci peňaţného príspevku odvodzuje od nerešpektovania záverov posudku z 28.06.2013 vydaného v konaní o nároku na peňaţný príspevok. Predchádzajúce konanie vo veci dávky na prevádzku osobného motorového vozidla bolo právoplatne skončené rozhodnutím ţalovaného z 06.09.2010, ktorým bol dovtedy vyplácaný peňaţný príspevok, pôvodne priznaný rozhodnutím zo dňa 12.08.2009, odňatý od 01.05.
  2. 5 1Sţso/64/2015 Keďţe v tejto veci nebola podaná ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie je moţné v konaní vo veci tohto príspevku pokračovať, ani základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sţso/11/2012 zo dňa
  3. februára 2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie veci príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.
  4. Krajský súd zdôraznil, ţe bolo povinnosťou ţalovaného ako aj prvostupňového orgánu postupovať v súlade s platnou právnou úpravou, ktorá umoţňuje priznanie ďalšieho peňaţného príspevku aţ po podaní novej ţiadosti preukázateľne podanej dňa 30.08.2013 a v súlade s § 43 ods. 2 zák. č. 477/2008 Z.z. (vzhľadom na nespornú odkázanosť na prepravu osobným motorovým vozidlom) najskôr od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola ţiadosť podaná, v danom prípade teda 01.08.
  6. Vzhľadom na priebeh predchádzajúcich a vecne súvisiacich konaní krajský súd nepovaţoval za dôvodné tvrdenie o úmyselnom podvodnom podsunutí ţiadosti z 30.08.2013 ţalobcovi pracovníčkou prvostupňového orgánu, či jeho zmanipulovanie za účelom podpísania ţiadosti. Krajský súd síce v súvislosti s uvedeným pripustil, ţe ţalobca nesprávne pochopil informáciu, ţe vzhľadom na právoplatné skončenie predchádzajúceho konania vo veci príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla je jeho priznanie moţné len na základe novej ţiadosti, bez ohľadu na to bolo podpísanie ţiadosti v jeho prospech. Dokonca ak by sa ustálilo, ţe ţiadosť z 30.08.2013 bola ako právny úkon neplatná, ţalobcovi by nevznikol nárok na príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla aţ do doby podania novej ţiadosti.
  7. Vzhľadom na tieto právne závery, ako aj právnu úpravu § 247 O.s.p bolo

krajského súdu od počiatku bez právneho základu, tak z hľadiska práva hmotného ako aj procesného, domáhanie sa ţalobcu vrátenia príspevku za tri roky spätne. ; III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)

  1. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal ţalobca včas odvolanie z 30.06.2015 (č. l. 57), v ktorom namietal, ţe prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov 6 1Sţso/64/2015 k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
  2. V odvolaní opätovne poukázal na posudok z 28.06.2013, kde mu bol navrhnutý peňaţný príspevok od 01.01.2013 a ţiadal doplatenie za kaţdý kalendárny deň omeškania aj s úrokom vo výške 0,5% denne.
  3. Vzhľadom na tieto skutočnosti ţalobca ţiadal zmeniť rozhodnutie krajského súdu tak, ţe napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie zruší a vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal opätovné posúdenie zdravotného stavu. B)
  4. Vo vyjadrení ţalovaného k odvolaniu z 17.07.2015 (č.l. 85) ţalovaný uviedol, ţe ţalobca poukazuje na tie isté dôvody ako v podanej ţalobe, pričom krajský súd na základe predloţenej dokumentácie objektívne a správne vyhodnotil skutkový stav a rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi a ţalovaný sa s ním plne stotoţňuje.
  5. Ţalovaný poukázal na nezrozumiteľnosť tvrdení ţalobcu, keď neuviedol akého konkrétneho zákonného porušenia sa krajský súd dopustil ako aj na zmätočnú a irelevantnú poţiadavku ţalobcu doplatiť peňaţný príspevok aj s úrokmi. Následne ţalovaný poukázal na vedomosť ţalobcu, ţe voči rozhodnutiu z roku 2010, ktorým mu bol odňatý peňaţný príspevok, nepodal ţalobu o preskúmanie zákonnosti. Taktieţ je

ţalovaného zrejmé, ţe predmetom celého konania vo veci je peňaţný príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla, nie príspevok na prepravu, ktorý ţalobca okrem iného ţiada.

  1. Na základe týchto skutočností ţiadal rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. IV. Právne názory odvolacieho súdu
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov 7 1Sţso/64/2015 uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 O.s.p. ako aj ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.

  1. Na prvom mieste Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
  2. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sţo 84/2007, sp. zn. 6 Sţo 98/2008, sp. zn. 1 Sţo 33/2008, sp. zn. 2 Sţo 5/2009 či sp. zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

  1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi 8 1Sţso/64/2015 krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
  2. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení iba obmedzil na stručné zhrnutie skutkových okolností a zhodnotenie právnych záverov a námietok ţalobcu.
  3. Krajský súd v súlade s úlohou mu zverenou v oblasti správneho súdnictva, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup mu predchádzajúci a dospel k záveru o nedôvodnosti podania ţaloby, nakoľko postup ţalovaného a prvostupňového orgánu bol pri rešpektovaní základných zásad správneho konania zákonný, s čím sa Najvyšší súd stotoţňuje.

názoru Najvyššieho súdu v konaní neboli zistené pochybenia, ktoré by vplývali na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 23. Z obsahu administratívneho spisu má odvolací súd rovnako ako krajský súd za preukázané, ţe na základe posudku z 28.06.2013 sa ţalobca povaţuje za osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %

prílohy č. 3, časti XII.B. B.2, bod 18, písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z. V tomto posudku bola ţalobcovi navrhnutá kompenzácia v oblasti zvýšených výdavkov, nakoľko ţalobcovi vznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a to peňaţným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla od januára

  1. Tieto skutočnosti neboli ţalobcom ani ţalovaným v konaní namietané.
  2. Rovnako z obsahu spisu vyplýva, ţe ţiadosť o poskytnutie peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla bola ţalobcom preukázateľne podaná na Úrad práce, sociálnych vecí 9 1Sţso/64/2015 a rodiny Senica, pracovisko Holíč dňa 30.08.
  3. Na základe tejto ţiadosti rozhodol prvostupňový orgán o priznaní peňaţného príspevku od 01.08.
  4. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím ţalovaného.
  5. Ţalobca v celom správnom ako aj súdnom konaní poukazoval na to, ţe mu má byť priznaný peňaţný príspevok tak, ako to vyplýva z komplexného posudku z 28.06.2013, teda od januára 2013 a ţiadal doplatiť rozdiel. Zároveň namietal, ţe mu bola ţiadosť o poskytnutie peňaţného príspevku podstrčená a nevidí dôvod na to, aby ju sám podával, keďţe v komplexnom posudku mu bolo priznanie peňaţného príspevku navrhnuté.
  6. Rovnaké námietky uplatnil v odvolaní voči rozsudku krajského súdu, pričom ţiadal opätovne zhodnotiť sociálne dôsledky na zdravotný stav a vrátenie kompenzácií ako aj doplatenie úrokov z omeškania od 01.01.2013 do 30.08.2013 za kaţdý kalendárny deň.
  7. Po preskúmaní odvolacích námietok ţalobcu musí Najvyšší súd konštatovať, ţe nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu, a to s prihliadnutím na povahu konania o peňaţných príspevkov na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia

zák. č. 447/2008 Z.z.

  1. Zo zákonnej dikcie a výkladu ustanovení zák. č. 447/2008 Z.z. týkajúcich sa konania o peňaţnom príspevku je zrejmé, ţe konanie o peňaţnom príspevku na kompenzáciu, medzi ktorý patrí aj peňaţný príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla, je moţné začať len na základe ţiadosti fyzickej osoby, v danom prípade ţalobcu. Peňaţný príspevok moţno následne priznať od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňaţnom príspevku na kompenzáciu.
  2. Na podporu vyššie vysloveného názoru odkazuje odvolací súd na Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.04.2016, sp. zn. Snj 37/2016, v zmysle ktorého: „Predpokladom priznania peňažného príspevku je žiadosť o priznanie konkrétneho peňažného príspevku. Príslušný správny orgán nie je oprávnený začať konanie o priznanie peňažného príspevku z vlastnej iniciatívy. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyplýva oprávnenie príslušného 10 1Sţso/64/2015 správneho orgánu začať ex offo konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to ani v prípade, ak rozhodol o odňatí iného peňažného príspevku, bez ohľadu na to, čo bolo dôvodom odňatia tohto príspevku.“
  3. V prejednávanej veci teda nemal prvostupňový orgán zákonnú moţnosť a tým ani oprávnenie priznať ţalobcovi peňaţný príspevok spätne od januára 2013, aj keď to bolo v posudku navrhnuté, ale mohol priznať peňaţný príspevok od 01.08.2013, čo aj urobil, a preto bolo prvostupňové rozhodnutie správne potvrdené napadnutým rozhodnutím ţalovaného.
  4. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca je preukázateľne osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím a bola mu kompenzácia ťaţkého zdravotného postihnutia navrhnutá v posudku, na ktorého základe bol peňaţný príspevok ţalobcovi priznaný, aj keď aţ na základe jeho ţiadosti, je odvolacia námietka týkajúca sa opätovného zhodnotenia zdravotného stavu ţalobcu, ktorý by mu privodil priaznivejšie rozhodnutie v prejednávanej veci irelevantná.
  5. Záverom Najvyšší súd dodáva, ţe krajský súd správne poukázal na skutočnosť, ţe predchádzajúce konanie o peňaţnom príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla bolo právoplatne skončené rozhodnutím z 06.09.2010, pričom voči nemu nebola podaná ţaloba o preskúmanie zákonnosti, čoho si je ţalobca vedomý. Rovnako nemoţno zamieňať konania o priznaní peňaţného príspevku na kúpu a prevádzku osobného motorového vozidla, nakoľko sa jedná o dva samostatné príspevky. Krajský súd taktieţ správne objasnil skutočnosť, ţe aj keď ţalobca mohol nesprávne pochopiť informáciu o podaní ţiadosti, resp. skončení predchádzajúceho konania o priznaní príspevku, bolo podanie ţiadosti dňa 30.08.2013 jednoznačne v jeho prospech, a preto odvolací súd námietky ţalobcu v prejednávanej veci nemohol zohľadniť.
  6. Pre úplnosť povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd v rámci svojho konania nezaoberal. Argumenty a námietky uvedené v ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu preukazujúce dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia a tie uplatnené v odvolaní, sú obsahovo totoţné, pričom krajský súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal. 11 1Sţso/64/2015
  7. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a v súlade so zákonom riadne právne posúdené. V.
  8. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj argumentácie ţalovaného, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
  9. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

  1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa
  2. januára 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia :Michaela Smolinská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.