← Slovensko

o nahradenie prejavu vôle

Najvyšší súd 7 Cdo 180/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu A. K., bytom Č., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova 9, proti ţalovanej AGRO - Land SK s.r.o., so sídlom Malčice 200, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, v mene ktorej koná JUDr. Alexander Bröstl, konateľ a advokát, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 19 C 380/2015, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

  1. decembra 2015 sp. zn. 6 Co 497/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Michalovce uznesením z
  3. septembra 2015, č. k. 19 C 380/2015-30 zamietol ako nedôvodný návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa ţalobca domáhal zakázať ţalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, evidovanými na LV č. X., katastrálne územie Č. (presnejšie so spoluvlastníckym podielom ţalovanej vo výške 2/72), aţ do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
  4. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu uznesením z
  5. decembra 2015 sp. zn. 6 Co 497/2015 uznesenie súdu prvej inštancie v časti zmenil tak, ţe ţalovanej zakázal nakladať so špecifikovanými nehnuteľnosťami, a to previesť vlastnícke právo k nim darom, alebo iným scudzením, zameniť za iné nehnuteľnosti, alebo v prospech tretej osoby, zaťaţiť záloţným právom, vecným bremenom alebo zabezpečovacím prevodom práva, aţ do právoplatného skončenia vo veci samej. V prevyšujúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 2 7 Cdo 180/2016
  6. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“ v znení účinnom od
  7. januára 2015 išlo o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Namietala odňatie moţnosti konať pred súdom z dôvodu, ţe nemala moţnosť sa pred rozhodnutím súdu brániť. Nebolo jej doručené odvolanie ţalobcu, ale aţ rozhodnutie odvolacieho súdu. Tieţ namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe odvolací súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk, ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre záver o dôvodnosti nariadenia predbeţného opatrenia. Podrobne uviedla dôvody, pre ktoré odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, t. j. dôvody nenaplnenia podmienok pre nariadenie predbeţného opatrenia.
  8. Ţalobca v podanom vyjadrení dovolací súd ţiadal, aby dovolanie ţalovanej ako neprípustné odmietol.
  9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  10. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
  12. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  13. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného do
  14. júna 2016, dovolací súd postupoval v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. 3 7 Cdo 180/2016
  15. Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie v časti potvrdené a v časti zmenené. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. je dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.) neprípustné, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení.
  16. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Ţalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia ani nevyšla v dovolaní najavo.
  17. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), pretoţe podľa § 75 ods. 8 tretia veta O.s.p. (účinného do
  18. júna 2016) „ak bol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie ţalobcu, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbeţné opatrenie“ .
  19. Pokiaľ ţalovaná namietala, ţe uznesenie odvolacieho súdu nie je aj dostatočne odôvodnené, teda ţe je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, ţe na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
  20. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2016, povaţuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety. Dovolaním napadnuté rozhodnutie spĺňa poţadované náleţitosti, uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Ţalovaná nedôvodne argumentuje, ţe uznesenie odvolacieho súdu je neodôvodnené. Napokon treba dodať, ţe za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací 4 7 Cdo 180/2016 súd (nerozhodol) a neodôvodnil svoje uznesenie podľa predstáv ţalovanej.
  21. Ţalovaná napokon tvrdila, ţe napadnuté uznesenie (a to v celom rozsahu aj jeho potvrdzujúci výrok) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
  22. Keďţe však ţalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (účinného do
  23. júna 2016) v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, ţe ho bolo moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinný do
  24. júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týkalo aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. účinný do
  25. júna 2016).
  26. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. a ani podľa § 237 ods. 1 O.s.p. prípustné. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej proti uzneseniu krajského súdu, ktorým v časti zmenil a v časti potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
  27. Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, ţe dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi účastníkmi končilo. Vo veci samej bude ďalej konať súd prvej inštancie, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, t. j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 262 CSP.
  28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  29. 5 7 Cdo 180/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  30. januára 2017 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.