Najvyšší súd 7 Cdo 730/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů č. 1272/21, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej: A. K., naposledy bytom R., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Ľubomírom Ďuričekom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 471,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12 C 337/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- februára 2015, sp. zn. 11 Co 238/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Žalobou podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“) sa žalobca v konaní domáha plnenia zo zmenky. Spolok právnej ochrany spotrebiteľa, so sídlom Čajakova 1, Košice, IČO: 42 244 552 (ďalej len „SPOS“), dňa
- októbra 2013 písomne oznámilo Okresnému súdu Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“), že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Žalovaná sa k tomuto procesnému úkonu SPOS nevyjadrila.
- Žalobca vo vyjadrení k predmetnému úkonu SPOS uviedol, že v danom prípade ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie 2 7 Cdo 730/2015 Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej aj „Nariadenie“). Podľa názoru žalobcu je v takejto veci vedľajšie účastníctvo neprípustné.
- Súd prvej inštancie uznesením z
- januára 2014, č. k. 12 C 337/2013-55, pripustil vstup SPOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. V odôvodnení uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravené Nariadením, pričom to, čo nie je upravené v Nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Text Nariadenia nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a Nariadenie ani nemá ustanovenie upravujúce účasť vedľajšieho účastníka v takomto konaní. Preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania treba aplikovať § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. Vstup SPOS do konania pripustil, lebo v danom prípade boli splnené všetky podmienky na to, aby tento subjekt mohol v konaní vystupovať ako vedľajší účastník. Námietky žalobcu o neprípustnosti vstupu SPOS ako vedľajšieho účastníka považoval súd prvej inštancie za nedôvodné a nemajúce podklad v ustanoveniach Nariadenia.
- Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z
- februára 2015, sp. zn. 11 Co 238/2014, napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že otázku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné riešiť podľa ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy (t. j. Občianskeho súdneho poriadku), lebo Nariadenie nemá v tomto smere osobitnú úpravu.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie tvrdiac, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) procesným postupom súdov, ktoré nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a pripustili vstup SPOS do konania ako vedľajšieho účastníka, i keď sa to prieči nariadeniu. Povolením vstupu tohto subjektu do prebiehajúceho európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa zabráni tomu, aby sa mohli naplniť ciele sledované nariadením - zjednodušenie, zrýchlenie a zlacnenie takéhoto konania. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník má z procesného hľadiska rovnaké práva ako účastník konania, jeho účasť v tomto osobitnom druhu konania neúmerne predĺži konanie, zvýši jeho časovú náročnosť a spôsobí tiež nárast trov konania a nákladov účastníkov vynaložených na ochranu ich práv. 3 7 Cdo 730/2015 Súdy svoje rozhodnutia založili na nesprávnom výklade nariadenia. Skutočnosť, že nariadenie neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva totiž podľa žalobkyne znamená, že nariadenie vylučuje uplatnenie tohto inštitútu v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nesprávny je preto názor súdov, že práve táto skutočnosť otvára možnosť, aby vedľajší účastník vstúpil do takéhoto konania za podmienok upravených vnútroštátnymi predpismi. Z týchto dôvodov žiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Žalovaná a SPOS sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- V danom prípade bolo dovolanie podané
- júna
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP obsiahnuté v jeho čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1, najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
- Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 CSP). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 15/2015, 4 7 Cdo 730/2015 3 Cdo 119/2015, 3 Cdo 133/2015, 3 Cdo 134/2015, 3 Cdo 154/2015, 8 Cdo 269/
- Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
- Toto rozhodnutie vo veci samej prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- V časti výroku o trovách dovolacieho konania rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- decembra 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová