Najvyšší súd 7 Cdo 692/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. H., bytom K., právne zastúpená Mgr. Milan Sadloň, advokát, V. P. Tótha 30, Senica, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Koválov, IČO: 31 435 700, Koválov, právne zastúpený JUDr. Mária Trylčová, advokátka, Senica, J. Kráľa 738/12, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 11 C 71/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- augusta 2014 sp. zn. 26 Co 21/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Trnave rozsudkom z
- augusta 2014, sp. zn. 26 Co 21/2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Senica zo
- novembra 2013, č. k. 11 C 71/2011-246, ktorým súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne vykonané listom žalovaného zo dňa
- mája 2011 je neplatné a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 748,89 €. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade osoby, ktoré konali v mene žalovaného v čase sporného skončenia pracovného pomeru, teda I. K. a F. V., neboli oprávnené konať v mene žalovaného, t. j. jednak podpísať listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
- mája 2011, ako aj udeliť plnú moc advokátke na zastupovanie žalovaného v danom konaní a to bez ohľadu na to, že na zasadnutí predstavenstva PD Koválov konaného dňa
- marca 2011 ich predstavenstvo poverilo zastupovaním družstva až do zvolenia členskej schôdze a do zvolenia nových členov predstavenstva. Odvolací súd zdôraznil, že ak ide o právny úkon, ktorý robí predstavenstvo družstva a pre ktorý je predpísaná písomná forma, je treba k jeho 2 7 Cdo 692/2014 platnosti podpis aspoň dvoch členov predstavenstva (§ 243 ods. 3 Obchodného zákonníka). Stanovy družstva určili odchylne od tretej vety ustanovenia § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka spôsob konania menom družstva, čo sa následne zapisuje aj do obchodného registra (v prejednávanej veci tak, že menom družstva, kde je predpísaná písomná forma právnych úkonov konajú /podpisujú/ predseda a v jeho neprítomnosti podpredseda + jeden ďalší člen predstavenstva). Právny úkon, ktorý vyžadoval písomnú formu tak musel podpísať predseda, resp. v jeho neprítomnosti podpredseda a jeden ďalší člen predstavenstva. Nebolo sporné, že v čase, kedy došlo k podpisu písomného právneho úkonu (okamžitého skončenia pracovného pomeru), t. j.
- mája 2011 neboli osoby konajúce v mene žalovaného členmi predstavenstva, pretože ich členstvo skončilo
- marca
- Pokiaľ ide o poverenie bývalých členov predstavenstva, v zmysle zasadnutia konaného dňa
- marca 2011, kde predstavenstvo poverilo I. K. a F. V. po tom, ako im skončí členstvo v družstve zastupovaním družstva, vykonávať všetky úkony a podpisovať tak navonok, ako aj dovnútra družstva až do zvolenia členskej schôdze a zvolenia nových členov predstavenstva, odvolací súd uviedol, že nebolo možné sa odchýliť od kogentného ustanovenia zákona a stanov, ktoré upravujú spôsob konania predstavenstva pri písomných právnych úkonoch, pretože sa to prieči zmyslu platnej právnej úpravy a takýmto konaním sa obchádza právna úprava týkajúca sa štatutárneho orgánu družstva, kde je jednoznačne uvedené, akým spôsobom sa má konať v prípade, ak sa jedná o právne úkony vyžadujúce písomnú formu. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania vo výške 67,88 € titulom trov právneho zastúpenia.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. pred
- júlom
- Namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorú videl v tom, že odvolací súd (a takisto aj súd prvej inštancie) mu uprel právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu nedáva odpoveď na všetky ním uvádzané argumenty, javí sa byť postavené na svojvôli, absentuje tiež prečo súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a to oboznámenie sa s pracovnými zmluvami I. K. a F. V.. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené aj na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach (§ 241 ods. 2, písm. a/ O.s.p.) vo vzťahu k oprávneniu menovaných konať za žalovaného (viď § 15 ods. 1 Obchodného 3 7 Cdo 692/2014 zákonníka), čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto spočíva v tom, že oprávnenie menovaných konať za žalovaného súdy skúmali iba podľa § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka a stanov žalovaného. I. K. a F. V. boli za žalovaného oprávnení konať ako jeho zamestnanci podľa § 20 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 Zákonníka práce a boli dňa
- mája 2011 oprávnení podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, čo vyplynulo z ich funkcií riadiacich pracovníkov žalovaného. Dovolateľ žiadal rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
- Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že jeho dovolanie považuje za nedôvodné; žalovanému nebola v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, keďže oba súdy svoje rozhodnutia riadne, úplne a presvedčivo odôvodnili. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal dovolateľ v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
- Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým by bolo dovolanie prípustné, sú uvedené v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Keďže dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod žiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O.s.p., je zrejmé, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Žalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 4 7 Cdo 692/2014 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania žalovaným namietaná (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
- Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. namieta, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, nedávajúci odpoveď na všetky ním uvádzané argumenty, je založený na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré je neúplné. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z
- decembra 2015, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje zreteľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, a síce že v danom prípade osoby, ktoré konali v mene žalovaného v čase sporného skončenia pracovného pomeru, teda . K. V., neboli oprávnené konať v mene žalovaného. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
- Pokiaľ dovolateľ vytýkala odvolaciemu súdu aj nesprávne právne závery dovolací súd uvádza, že do
- júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).
- Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 5 7 Cdo 692/2014 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).
- Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje poukázaním na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“ (viď IV. ÚS 196/2014).
- Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
- Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmil Uhlířová