Najvyšší súd 7 Cdo 80/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Obec Radatice, Obecný úrad Radatice 105, IČO: 00 327 662, zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti ţalovanému J. B., bytom R., zastúpenému Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 94, o zaplatenie 91 949,76 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14 C 18/2012, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- októbra 2015 sp. zn. 4 Co 282/2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
- októbra 2015 sp. zn. 4 Co 282/2014 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z
- októbra 2014 č. k. 14 C 18/2012-631 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 55 005,66 € a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 29 555,28 € od 24.2.2012 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 25 450,38 € od 30.9.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 250 € mesačne, splatných vţdy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, aţ do úplného vyrovnania dlhu s tým, ţe omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti súd ţalobu zamietol. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, ţe ţalobkyni boli na základe dohody uzavretej dňa 31.5.2000 poskytnuté Štátnym vodohospodárskym fondom finančné prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela v sume 2,8 mil. Sk. Ţalovaný odsúhlasil fiktívnu faktúru a súvisiaci súpis prác, aj keď tam neboli práce ani sčasti vykonané, zabezpečil odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom 2 7 Cdo 80/2016 a projektovou dokumentáciou a tieto doklady predloţil na preplatenie Štátnemu vodohospodárskemu fondu, na základe čoho boli poukázané finančné prostriedky vo výške 2 800 000 Sk na účet dodávateľa stavby, čím sa ţalovaný dopustil zločinu subvenčného podvodu vo forme spolupáchateľstva, ako aj zločinu zneuţitia právomoci verejného činiteľa a na základe rozsudku Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 31T/20/2008 s právoplatnosťou od 9.4.2008 bol uznaný za vinného zo subvenčného podvodu podľa § 20k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona účinného od 1.1.2006 a zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 1.1.
- Ţalovaný spôsobil takýmto činom väčšiu škodu a zároveň ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a spôsobil takým činom väčšiu škodu, za čo mu bol uloţený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odloţený s probačným dohľadom nad správaním sa ţalovaného v trvaní 4 rokov. Ţalovanému v tomto konaní bola zároveň uloţená povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nahradiť spôsobenú škodu podľa svojich schopností a moţností. Poškodené Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo s nárokom na náhradu škody odkázané na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku, súd poukázal na to, ţe ţalobkyňa si nárok uplatnila z titulu postihu v súlade s § 440 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nie z titulu náhrady škody, keďţe ona je povinná poskytnúť finančné prostriedky Správe finančnej kontroly Košice, hoci škoda, ktorá vznikla, bola zavinená iným subjektom, v danom prípade ţalovaným ako bývalým štatutárnym zástupcom obce. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa povaţoval za nepochybné, ţe nárok poškodeného v časti ţalovanej sumy uţ zanikol v dôsledku plnenia ţalobkyne, ktorá si ale voči ţalovanému na druhej strane uplatňuje zákonný postih. Vo vzťahu k uplatnenému nároku a jeho posúdeniu poukázal na právny záver vyplývajúci z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa
- júna 2014, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa z
- marca 2013, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 66 499,38 € s príslušenstvom, zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci a doplnení dokazovania súd prvého stupňa povaţoval uplatnenú námietku premlčania ţalovaným len sčasti za dôvodnú. Ţaloba bola podaná dňa 19.1.2012 a ţalobkyňa si uplatnila čiastkový nárok na mesačnú splátku v sume 410,49 €, ktorá bola uhradená dňa 15.4.2005, a preto je nepochybné, ţe všetky splátky, ktoré boli uhradené do 19.1.2009, t. j. skôr ako tri roky pred podaním ţaloby, sú premlčané. Súd zdôraznil, ţe ţalobkyňa od mesiaca apríl roku 2005 pravidelne poukazuje Správe finančnej kontroly Košice dvakrát po 410,49 € mesačne. 3 7 Cdo 80/2016 K tvrdeniu právneho zástupcu ţalobkyne o uplatnenej námietke premlčania, ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi, súd prvého stupňa poukázal na publikáciu Zo Súdnej praxe č. 3/2005 str. 69, týkajúcu sa posúdenia premlčania s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, t. j. rozporu s dobrými mravmi s tým, ţe uviedol, ţe výkon práva ţalovaného prostredníctvom vznesenej námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi, lebo v konaní nemal preukázané, ţe na strane ţalobkyne existovali určité konkrétne objektívne skutočnosti, pre ktoré by nemohla uplatniť nárok včas. Súd nezistil ţiadne objektívne prekáţky, ktoré nemohla ţalobkyňa ani pri vynaloţení všetkého úsilia odvrátiť a z týchto dôvodov nemohla včas uplatniť svoje právo. Ani zo strany ţalovaného nebolo preukázané ţiadne jeho úmyselné konanie poškodiť ţalobkyňu. Z týchto dôvodov preto súd prvého stupňa ţalobe vyhovel len čiastočne a priznal ţalobkyni sumu 55 005,66 €, keďţe v prevyšujúcej časti bol nárok premlčaný. Súd priznal ţalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného odo dňa, kedy sa ţalovaný dostal do omeškania podľa posúdenia okamihu omeškania súdom; tieţ priznal príslušenstvo pohľadávky nie však odo dňa nasledujúceho po zaplatení jednotlivých splátok, ale aţ od doručenia ţaloby, resp. uznesenia o pripustení zmeny (rozšírenia) ţaloby ţalovanému, keďţe nemal preukázané, ţe ţalovaný bol jednoznačne a nepochybne vyzvaný na vrátenie súm z titulu postihového práva. V prevyšujúcej časti ohľadom uplatneného príslušenstva pohľadávky súd ţalobu zamietol. K splatnosti pohľadávky citoval § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a s prihliadnutím na vysokú sumu priznanej istiny, majetkové pomery ţalovaného rozhodol o splácaní priznanej sumy v primeraných mesačných splátkach, ktoré zodpovedajú príjmovým a výdavkovým pomerom ţalovaného, teda 250 € mesačne aţ do úplného splatenia dlhu, keďţe priznaním vyšších splátok by mohli byť ohrozené základné potreby ţalovaného. K výroku o trovách konania súd poukázal na § 151 ods. 3 O.s.p.; vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne i ţalovaného rozsudkom zo
- októbra 2015 sp. zn. 4 Co 282/2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) s tým, ţe o náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa (§ 224 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania vznesenej ţalovaným. Ďalej uviedol, ţe dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatneného voči nemu, 4 7 Cdo 80/2016 lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným, a teda pouţiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje (Zo Súdnej praxe 1/2015). Posúdenie námietky premlčania vznesenej ţalovaným súdom prvého stupňa v súvislosti s rozporom s dobrými mravmi vyplývajúcim z ustanovenia § 3 ods. 1 OZ bolo správne, s ktorým zdôvodnením sa odvolací súd stotoţnil. Túto namietanú skutočnosť preto odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú. Za nedôvodné povaţoval odvolací súd aj odvolanie týkajúce sa povolenia splácať ţalovanú istinu ţalovaným v splátkach. Je nesporné, ţe súd prvého stupňa s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p., po zohľadnení predmetu konania, sociálnych a majetkových pomerov ţalovaného postupoval správne, keď rozhodol o povolení splácať ţalovanú istinu v splátkach. Je pravdou, ţe zo strany ţalovaného v priebehu prvostupňového konania nebola prejavená snaha o povolenie splácať ţalovanú istinu v splátkach, avšak pred odvolacím súdom prejavil snahu v prípade, ak by bol zaviazaný k zaplateniu ţalovanej istiny, splácať ju v splátkach s prihliadnutím k tomu, ţe sa zbavil všetkého majetku a výdavky na domácnosť, ako aj uspokojovanie svojich osobných potrieb má beţné. Povolenie splácať ţalovanú istinu v splátkach aj odvolací súd povaţoval za spravodlivé i napriek odlišnému názoru právneho zástupcu ţalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, ţe v budúcnosti, ak by došlo k zmene pomerov na strane ţalovaného, je moţné poţiadať o zmenu priznaného plnenia v splátkach s poukazom na § 163 ods. 1 O.s.p. Za nedôvodnú povaţoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa priznaného príslušenstva pohľadávky odo dňa nasledujúceho po doručení ţaloby a následne odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o pripustení rozšírenia ţaloby súdom prvého stupňa. V konaní pred odvolacím súdom bolo listinným dôkazom zo Slovenskej pošty Banská Bystrica preukázané, ţe predţalobná výzva bola doručená manţelke ţalovaného dňa
- novembra
- Takéto doručenie manţelke ţalovaného odvolací súd nepovaţoval za doručenie ţalovanému, a preto s poukazom na § 563 OZ, sa ţalovaný dostal do omeškania deň nasledujúci po doručení ţaloby, kedy sa jednoznačne a preukázateľne dozvedel o uplatnenom nároku. Aj v tejto časti preto odvolací súd nepovaţoval odvolanie právneho zástupcu ţalobkyne za opodstatnené. Za nedôvodné povaţoval odvolací súd odvolanie ţalovaného v celom rozsahu, ktorý namietal predmet uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody, pričom predmetom je nárok regresný, vyplývajúci z § 440 OZ. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti nároku. Napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné, t. j. spĺňa náleţitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p. Ani námietku nepreskúmateľnosti, resp. formálnosti a arbitrárnosti, odvolací súd neuznal za dôvodnú, lebo súd prvého stupňa sa náleţite vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami 5 7 Cdo 80/2016 nevyhnutnými pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Navyše postupoval v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vyplývajúceho zo zrušujúceho uznesenia predchádzajúceho rozhodnutia vo veci po ustálení uplatneného nároku, ako aj posúdení námietky premlčania vznesenej ţalovaným. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie z dôvodu, ţe jej bola postupom súdov niţších stupňov odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
- januára 2015 ide o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.; v ďalšom sa pod „O.s.p.“ rozumie Občiansky súdny poriadok v platnom znení) v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Odňatie moţnosti konať pred súdom videla v tom, ţe došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov tým, ţe ţalovanému bol povolený splátkový kalendár, pričom ţalovaný ho pri dodrţaní mesačnej splátky určenej súdom nemôţe nikdy reálne splatiť; navyše splátkový kalendár bol povolený bez jeho ţiadosti. Súd povolil splátkový kalendár účastníkovi, ktorý deklaroval v konaní mnoţstvo majetku, ktorého sa v priebehu konania účelovo zbavil; v súčasnosti je vedené súdne konanie o odporovateľnosti právneho úkonu. Námietku premlčania vznesenú ţalovaným povaţuje ţalobkyňa za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, za šikanózne uplatnenie a zneuţitie výkonu práva ţalovaného, na ktoré súdy vzhľadom na vyššie uvedené nemali vôbec prihliadať, keď samotný ţalovaný situáciu spôsobil, bol odsúdený za dva zločiny, nevyvinul ţiadnu snahu situáciu riešiť, vyhýba sa zodpovednosti a účelovo sa zbavuje svojho majetku. Súdy vec nesprávne právne posúdili a nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnili. Rozhodli v rozpore s princípom právnej istoty. Z týchto dôvodov ţalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zmenil sčasti vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej tak, ţe zaviaţe ţalovaného zaplatiť aj istinu vo výške 36 944,10 € a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36 944,10 € od 24.2.2012 do zaplatenia alebo aby prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnil s napadnutým rozhodnutím; dovolanie ţalobkyne ţiadal odmietnuť, prípadne zamietnuť a zaviazať ju na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) za splnenia podmienky 6 7 Cdo 80/2016 vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte právny názor nevyslovil. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba ale zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie 7 7 Cdo 80/2016 dovolateľky o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto vade skutočne došlo. Ţalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Európsky súd pre ľudské práva vydal
- januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové 8 7 Cdo 80/2016 konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“). Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe k odvolaniu ţalobkyne (č. l. 639 spisu) sa písomne vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu prvého stupňa
- novembra 2014 (č. l. 652 spisu), ţalobkyňa ale nemala moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie ţalovaného nedoručil. Rovnako bolo potrebné zohľadniť, ţe k odvolaniu ţalovaného (č. l. 648 spisu) sa písomne vyjadrila ţalobkyňa podaním doručeným súdu prvého stupňa
- novembra 2014 (č. l. 653 spisu), ţalovaný ale nemal moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie ţalobkyne nedoručil. Opomenutím doručenia týchto vyjadrení došlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu im moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 9 7 Cdo 80/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová